Ako ďalej v slovenskom školstve?

Reforme školstva iste pomôže aj podstatné zvýšenie nárokov na žiakov základných škôl – uchádzačov o prijatie do stredných škôl a gymnázií. Možno predpokladať, že sa vďaka tomuto zníži počet žiakov prijímaných do gymnázií a do študijných odborov stredných škôl a že sa naopak zvýši počet žiakov, ktorí budú prijímaní do učebných odborov a študijných odborov s odborným výcvikom. A to je veľmi dobrá správa pre stredné odborné školy, predtým stredné odborné učilištia. No je to aj dobrá správa pre zamestnávateľov a aj všetkých občanov. Lebo zvýšenie kvality žiakov prijímaných do tohto typu škôl dáva reálny predpoklad k tomu, že z týchto žiakov budú po ukončení štúdia kvalitní a kvalifikovaní zamestnanci, živnostníci a azda aj zamestnávatelia. Treba veriť, že po skončení štúdia iba malá časť z nich skončí na ÚPSVaR ako registrovaný uchádzač o zamestnanie. A o to nám predsa všetkým ide. Alebo nejde?

Je pravda, že ekonomika na Slovensku nie je schopná poskytnúť pracovnú príležitosť pre každého. Toto bremeno nekvalifikovaných a nezodpovedných politických rozhodnutí budeme niesť ešte veľa rokov. Dôsledkom týchto rozhodnutí je aj ohromná nezamestanosť mladých ľudí, 50000 absolventov stredných, ba aj vysokých škôl ešte nikdy nepracovalo. Zaiste, v čase svetovej hospodárskej krízy nebývalých rozmerov a jej ťažko odhadnuteľných následkov je obrovská nezamestnanosť mladých ľudí na Slovensku jej sprievodným javom. Ale je iba toto jedinou príčinou? Nie sú jej príčinou aj fatálne následky totálnej liberalizácie vo veci výberu strednej a vysokej školy, profesie? Neskĺzli sme z jedného extrému, keď bola možnosť výberu profesijného zamerania značne obmedzená, do iného extrému, keď každý vyštudoval, čo chcel a študuje to, čo chce?

Myslím si, že zo súčasného stavu sa slovenské školstvo má šancu dostať. Ibaže len kvantitatívne parametre na reguláciu prijímania absolventov základných škôl do stredných škôl a absolventov gymnázií a časti absolventov do univerzít nemôžu postačovať. Do procesu výberu ďalšieho štúdia, teda profesie musí zákonite vstúpiť kariérne poradenstvo. Nedokáže zázraky, no bez neho sa ďalej slovenské školstvo nepohne. Kto by už len chcel po skončení jedenásť-, dvanásť-, trinásťročnej školskej dochádzke alebo po šestnásť- alebo osemnásťročnom štúdiu skončiť na úrade práce ako registovaný uchádzač o zamestnanie?!
Potenciál kariérneho poradenstva pre žiakov a študentov, a nielen pre nich, je obrovský. Treba ho iba využiť v prospech žiakov, študentov a ich rodičov pri výbere štúdia, profesie. Nakoniec aj v prospech celej spoločnosti, nás všetkých, lebo ide o naše spoločné finančné prostriedky, ktorými sa v školstve, vzdelávaní nehorázne plytvá.

Efektívna prevencia pred nezamestnanosťou sa začína kariérovou výchovou a kariérnym poradenstvom v školách a školských zariadeniach. Zároveň to najcennejšie, čo zamestnávatelia majú, sú ich zamestnanci. A väčšina žiakov a študentov budú zamestnanci, iba zlomok z nich budú samozamestnávatelia alebo zamestnávatelia. Môžete s tým nesúhlasiť, no ale potom ste boj o racionalitu a efektivitu vo vzdelávaní už vopred prehrali.

 

Ing. Augustín Ondrejkovič

2017-02-09T20:19:37+00:00 19. júla 2012|Categories: Správy|Tags: , , |