Ako si môžu pedagogickí pracovníci na dôchodku zvýšiť čistý príjem

Mnohí slovenskí učitelia na dôchodku si na pokrytie svojich životných nákladov prilepšovali príjmami z úrokov z bankových vkladov alebo príjmami z renty vyplácanej doplnkovou dôchodkovou sporiteľnou. (DDS) Podľa platnej legislatívy (Zákona o dani z príjmu) ide o kapitálové príjmy, ktoré podliehajú zrážkovej dani. Túto daň priamo zráža a daňovému úradu odvádza finančná inštitúcia v ktorej má sporiteľ, alebo poistenec svoj účet. Dôchodcovia majú v rôznej forme odložené skromné alebo aj väčšie úspory z obdobia keď ešte boli zárobkovo činní, alebo z predaja svojho majetku, ktorý už nepotrebujú. Svoje finančné rezervy majú obvykle určené na nepredvídané výdavky, napr. chorobu, opatrovanie, nevyhnutnú opravu príbytku, alebo spotrebičov a podobne. Najstaršia generácia našich spoluobčanov dokonca hovorí: toto mám odložené na pohreb. Väčšinu seniorských úspor banky evidujú na vkladných knižkách alebo termínovaných vkladoch, prípadne v podielových fondoch alebo hypotekárnych záložných listoch. Možnosť vrátenia dane z úrokov sa týka aj výnosov z DDS, alebo životného poistenia, ak sa vyplatené alebo pripísané úroky a výnosy týkajú kalendárneho roka 2010.

Úspory odložené ako rezerva na ťažšie časy z roka na rok postupne strácajú na hodnote o trochu viac ako je suma úrokov, ktorú každoročne dostanú. Inflácia totiž zhltne viac ako úrok pripísaný bankou. Bokom neostane ani štát, ktorý si z pripísaných úrokov automaticky prostredníctvom bánk berie 19 percentnú daň zo všetkých úrokov, ktoré banka sporiteľovi pripísala. Práve preto je potrebné, aby seniori poznali aj slovenskí daňový systém, ktorí mnohým z nich umožňuje od roku 2004 každoročne od príslušného daňového úradu žiadať daň z úrokov nazad. Vrátenie dane sa týka iba tých dôchodcov, ktorí okrem dôchodku nemajú iné príjmy v ročnom úhrne vyššie ako je polovica nezdaniteľného minima (pre rok 2010 je to čiastka približne 1/2 zo 4025,- €), t.j. cca 2000 eur. Každý slovenský senior, ktorý za rok 2010 zarobil menej ako túto čiastku má nárok na vrátenie zrážkovej dane z úrokov od štátu. Starobný dôchodok sa do tejto sumy nepočíta, čím vratka dane z úrokov nie je obmedzená ani výškou poberanej penzie. Nárok na vrátenie zrážkovej dane z úrokov môžu učitelia na dôchodku urobiť aj vtedy, ak popri penzii napríklad zastupovali na škole počas choroby niektorého z bývalých kolegov a privyrobili si napríklad 1500 eur za rok formou dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti. Ak popritom získali aj niekoľko sto eur na úrokoch z úspor v banke, môžu si zrážkovú daň z úrokov ako aj daň zrazenú školou(zamestnávateľom) z príjmu pochádzajúceho z práce na dohodu od štátu vyžiadať naspäť. k Mnohí dôchodcovia o tejto možnosti ani netušia, pritom na vrátenie dane netreba urobiť príliš veľa. K vráteniu dane z úrokov je potrebné vyplniť a do konca marca 2011 podať tlačivo ročného zúčtovania dane fyzických osôb typu B daňovému úradu príslušnému podľa trvalého bydliska slovenského seniora.

Daňový úrad od začiatku marca každého roka musí mať príslušné tlačivá pre každého záujemcu bezplatne k dispozícii. Pri jeho vyplnení je potrebné do časti týkajúcej sa príjmov z kapitálového majetku uviesť výšku úrokov a výšku dane zrazenej bankou. Na preukázanie pravdivosti údajov sa odporúča priložiť fotokópiu príslušnej strany vkladnej knižky, alebo výpisu z účtu, kde sú tieto skutočnosti uvedené.Daňové úrady v SR nevyžadujú žiadne písomné potvrdenia bánk. Za vystavenie akýchkoľvek potvrdení banky účtujú dosť vysoké poplatky, preto je výhodnejšie ako dôkaz použiť fotokópiu bankového výpisu z ktorého je zrejmá objem pripísaných úrokov a výška dane z nich zrazená. K vráteniu dane zrazenej z dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti je potrebné pri podaní daňového priznania( ročného zúčtovania) predložiť potvrdenie o výške príjmu a zrazených preddavkoch na daň od každého zamestnávateľa s ktorým mal senior uzavretú dohodu alebo pracovnú zmluvu.

Štát vráti na základe vyplneného ročného zúčtovania zrážkovú daň z úrokov a daň z dohôd o vykonaní práce v prospech účtu uvedeného v tlačive tohto zúčtovania. Vrátenie dane možno očakávať začiatkom mája 2011 prevodom na účet alebo poštovou poukážkou. Možnosť takéhoto nepovinného a teda dobrovoľného ročného zúčtovania dane z príjmu platí samozrejme aj pre ďalší okruh možných poberateľov príjmov. Ide najmä o učiteľky na materskej dovolenke, maloleté deti, žiakov a študentov. Na vysokých školách túto možnosť vrátenia zrážkovej dane využívajú napríklad pedagógovia na dôchodku, ktorí sa podieľajú na posudzovaní diplomových prác, recenzných posudkov k rôznym vedeckým prácam alebo v roku 2010 mali príjem za účasť na štátnicových alebo iných komisiách. Možnosť vrátenia zrážkovej dane pre osoby nepresahujúce svojimi príjmami určené nezdaniteľné stropy platí za rok 2010 posledný raz. V marci 2011 podané dobrovoľné ročné zúčtovanie dane z príjmu a vyžiadanie vrátenia zrazených daní bude historicky posledné. Novela zákona o dani z príjmu takúto možnosť pre príjmy dosiahnuté v roku 2010 a nasledujúcich obdobiach už nedovoľuje. V rámci úsporných opatrení na konsolidácii štátu možnosť získania vrátenia dane bola legislatívne zrušená tým, že nezdaniteľná položka na daňovníka bude uznané len pri tzv. aktívnych príjmoch, medzi ktoré úroky nepatria.

V jednom z vládnych návrhov sa do budúcnosti uvažuje aj o zavedení zdravotných odvodov z kapitálových výnosov, ktorá by sa týkala tiež úrokov z bankových vkladov. Tieto úroky však predstavujú odmenu, ktorú platí banka sporiteľovi za to, že sa dobrovoľne vzdal spotreby a odložili premenu úspor na spotrebu do budúcnosti. V rámci EÚ zdravotné odvody z úrokov v banke nemá žiadna krajina. Takéto príjmy sú totiž aj kompenzáciou za infláciu, ktorá znižuje kúpnu silu odkladaných úspor. Zdravotné odvody by mali byť prioritne platené z pracovných príjmov. Ministerstvo financií pracuje aj na alternatíve, kedy by zdravotné odvody boli úplne zrušené tým, že by boli transformované do zvýšenia dane z príjmu. Aj keby sa takéto zvýšenie daní napríklad týkalo iba fyzických osôb a ich príjmov, systém daňovo- odvodového zaťaženia na Slovensku by oproti súčasnosti nadobudol výrazne vyšší prvok sociálnej spravodlivosti.

Ing. Ľuboš Pavelka, PhD.,
Slovenská komora učiteľov