Ako Slovenská komora učiteľov hodnotí rok 2014 z pohľadu situácie v slovenskom školstve

1.  Aké kroky boli v tomto roku v školstve najdôležitejšie?

Najzásadnejším spôsobom školstvo v tomto roku ovplyvnili politické udalosti a rozhodnutia, ktorých dôsledkom bola dvojnásobná výmena na poste ministra školstva.

Dôležité bolo tiež otvorenie procesu zmeny kľúčových školských zákonov, ktorý sa ale práve výmenou ministrov stal nečitateľným. Neprehľadná situácia z rovnakých dôvodov vznikla aj okolo inovácie štátnych vzdelávacích programov.

 

2.  Čo pozitívne sa udialo v školstve počas tohto roka?

– posilnenie počtu asistentov na základných školách

 – schválenie finančných zdrojov na rozširovanie kapacít materských škôl s cieľom zvýšiť zaškolenosť (dúfame, že realita bude taká, ako bolo avizované, teda rozširovanie kapacít dostavbou kontajnerových priestorov, prerábaním priestorov, vytváraním elokovaných pracovísk A NIE NAVYŠOVANÍM POČTOV DETÍ DO TRIED – aby sa nestalo, že zriaďovatelia budú môcť použiť finančné prostriedky na ďalšieho učiteľa do triedy a tým navýšiť počty detí v triedach materských škôl. Exminister Pellegrini sľúbil, že počty v triedach navyšovať nebude).

 – schválenie nového Štátneho vzdelávacieho programu pre materské školy

– legislatívne zmeny, ktoré znemožňujú prepúšťanie učiteľov počas prázdnin

– posunutie testovania deviatakov na koniec apríla

 

3.  Naopak, aké negatívne kroky evidujete v školstve, v čom sa slovenské školstvo uberá zlým smerom?

– absencia ucelenej strategickej vízie na nápravu pomerov v školstve (Správa o stave školstva sa stále nedostala na vládu, miesto riešení sa neustále prepracúvajú a analyzujú budúce kroky, chýba jednoznačná vízia, čo so vzdelaním chceme urobiť, na čo sa musíme /nielen chceme/ zamerať)

 – mobbing a bossing na školách,

 – zlá vymožiteľnosť práva  (najmä v originálnych kompetenciách),

 – roztrieštenie financovania na originálne a prenesené kompetencie (čo vyvrcholilo nespravodlivým prideľovaním odmien  pedagógom v závere roka),

 – stále pretrvávajúce nízke finančné ohodnotenie učiteľov, čo má za následok, že elita o štúdium na pedagogických fakultách a o povolanie učiteľa nejaví záujem,

–  porušovanie zákona o odmeňovaní učiteľov zo strany zamestnávateľov,

 – stály nedostatok financií  v školstve,

– nepostačujúca reakcia ministerstva na zlé výsledky našich žiakov v testovaní PISA,

–  nutnosť riaditeľov uprednostňovať  ekonomické riadenie škôl pred pedagogickým /šetrenie na úkor kvality a bezpečnosti ( počty žiakov v triedach),

– pretrvávanie byrokracie v školstve,

– nie sú stanovené objektívne kritéria kvality školy, v zverejňovaných rebríčkoch škôl nie sú komplexné údaje,

– absentuje systémové riešenie problémov v oblasti integrácie a inklúzie žiakov (materským školám napr. neboli pridelení asistenti – asistentov vyčlenili a zaplatili len pre ZŠ).

 

 

2017-02-09T20:22:26+00:00 2. januára 2015|Categories: Správy|