– Aký je hlavný problém v súčasnom nastavení kreditového systému?
Pre učiteľov je absolvovanie vzdelávaní akreditovaných ministerstvom školstva často jediná cesta, ako si zvýšiť plat (získaním 30/60 kreditov za vzdelávanie sa zvýši tarifný plat o 6/12 %). To, čo malo pôvodne slúžiť na zvýšenie pedagogického majstrovstva učiteľov, sa stalo skôr riešením ich neblahej finančnej situácie. Pokiaľ nám je známe, ministerstvo ani MPC nedisponujú (okrem štúdie TALIS) žiadnou vlastnou hĺbkovou analýzou, ktorá by ukázala, ktoré školenia učitelia skutočne potrebujú a chcú absolvovať. Nie je nám známa žiadna logika, na základe akých kritérií sa postupuje pri výbere obsahu a vytváraní ponuky školení (akoby šlo len o naplnenie zadaného počtu školení a nie o ich kvalitu a zmysel, natíska sa tiež otázka, či nebol náhodou systém zostavený len pre čerpanie eurofondov).
Hlavný problém je, že kreditový systém je široko nastavený, ale len určitá časť zo vzdelávaní je pre učiteľov užitočná. Ponuka teda neuspokojuje skutočné vzdelávacie potreby učiteľov (napríklad jazykové kompetencie), nevieme o žiadnom relevantnom prieskume ich vzdelávacích potrieb na školách. Väčšinu vzdelávaní realizuje MPC, v prípade prihlásenia sa na vzdelávanie sa toto môže začať až vtedy, keď sa naň nazbiera dostatok záujemcov, čo trvá v niektorých prípadoch aj rok a viac, v niektorých sa neuskutočnia vôbec. Nikde nie sú informácie o priebehu tohto procesu. Samotné školenia prebiehajú vo voľnom čase pedagógov (aby nevymeškali z práce), pri súkromných poskytovateľoch obvykle za vlastné peniaze. Doba trvania tých vzdelávaní, ktoré bývajú popoludní, je neprimerane dlhá, napríklad ak sa jedno školenie začne v januári, spravidla končí až v júni. Napriek tomu mnohí učitelia radšej využívajú túto formu, než by mali na školeniach stráviť niekoľko víkendov. Užitočné informácie zo vzdelávania by sa určite dali poskytnúť za kratšiu dobu (pri zachovaní počtu kreditov).
Iné formy vzdelávania a osobného profesijného rozvoja, účasť na seminároch a konferenciách, ktoré organizujú vysoké školy, vzdelávacie inštitúcie alebo neziskové organizácie, nie sú nijakým spôsobom zohľadňované v ohodnotení kariérneho rastu učiteľa. V mnohých prípadoch (česť výnimkám) takéto neakreditované formy vzdelávania zamestnávateľ učiteľovi ani neumožňuje. Jedinou možnosťou je zúčastňovať sa na nich v rámci dovolenky a hradiť ich z vlastných finančných prostriedkov. Paradoxom je, že napr. špecializačné programy medzinárodného charakteru, chránené medzinárodnými licenciami, nie sú u nás akreditované a v našom školskom systéme akceptované. Tým sa zároveň bráni prieniku nových prvkov a myšlienok do nášho školstva.
– Učitelia si pri súčasnom nastavení systému musia kredity obnoviť každých 7 rokov, aby dostávali príplatok k platu. Ako to vníma SKU? Je požiadavka obnovovať si kredity adekvátna alebo by časové obmedzenie nemalo platiť?
Kredity majú stále obmedzenú platnosť 7 rokov, v decembri sa opätovne (už tretíkrát) zrušenie tohto, podľa nás nespravodlivého a absurdného časového obmedzenia, odložilo o jeden rok, na január 2016. S tým tiež korešponduje prijatá norma, ktorá zrušila možnosť absolvovať vzdelávanie a získať kredity overením profesijných kompetencií, ak tieto učiteľ nadobudol samoštúdiom. Tieto skutočnosti vnímame ako určitú snahu zo strany ministerstva obmedzovať počet učiteľov absolvujúcich akreditované vzdelávania vzhľadom na nedostatok financií.
7-ročnú platnosť kreditov učitelia vnímajú ako formu “šikany” zo strany štátu. Nie je predsa mysliteľné, aby si učiteľ obsahovo rovnaké školenie, z ktorého kompetencie už raz nadobudol a aj ich využíva pri práci, robil opakovane a strácal tým čas a energiu. Ešte nepochopiteľnejšie je to vtedy, ak kredity získal rozširujúcim štúdiom, napríklad štátnicou z cudzieho jazyka alebo rigoróznou skúškou. Je zvláštne, že hoci bola zo strany ministrov viackrát prejavená vôľa zaviesť neobmedzenú platnosť kreditov, už trikrát (naposledy v januári t. r.) sa to odsúvalo. Ďalší nonsens je neuznávať kompetencie nadobudnuté samovzdelávaním. Táto forma, akceptovaná aj v zahraničí, rovnocenná ostatným formám vzdelávania a vyhovujúcejšia pre mnohých učiteľov, bola znegovaná zrušením možnosti overovania kompetencií komisionálnou skúškou (a získania kreditov za toto overenie) s vysvetlením, že dochádzalo k jej zneužívaniu. Namiesto toho, aby sa zo strany štátu skvalitnil výber a kontrola poskytovateľov akreditovaných vzdelávaní.
– Kontinuálne vzdelávanie je, pokiaľ viem, jedinou možnosťou pre učiteľov, ako si zdvihnúť plat. Nerobia si učitelia vzdelávacie kurzy zadarmo iba pre zdvihnutie platu a bez motivácie pracovať na
svojich zručnostiach či vedomostiach?
Zaznieva myšlienka “naháňačiek za kreditmi pre peniaze”, je faktom, že v súčasnosti to bol jediný zdroj zvyšovania platu učiteľov, teda navonok to tak môže pôsobiť, ale je smutné, že samotné ministerstvo, ktoré je za systém (ako zaznelo z úst ministra Draxlera: „Systém získavania nových pedagogických zručností sa zvrhol,” http://www.sme.sk/c/7592078/ucitelia-nahanat-kredity-nechcu-minister-slubuje-zmenu.html ) a jeho podobu zodpovedné, to takto vyhlasuje. Učitelia v minulosti sa vzdelávali bez kreditov, i dnes majú záujem o zvyšovanie svojej vzdelanostnej úrovne, o čom svedčia dnes moderné školy. V začiatkoch reformy nemali učebnice, texty a vedeli pre žiakov pripraviť vhodný študijný materiál. Aj to súvisí so vzdelávaním…..
– Je v súčasnosti možné, aby si učiteľ robil kurzy aj mimo svojho oboru a napriek neuplatneniu vedomostí získaných vďaka kurzu priamo vo vyučovaní, dostával príplatok?
Záleží od riaditeľa, ktorý posúdi, či je dané vzdelávanie v súlade s potrebami školy. V septembri riaditeľ odovzdáva zriaďovateľovi plán kontinuálneho vzdelávania učiteľov, v ktorom si učitelia predbežne postavia svoj vzdelávací plán na školský rok. Naopak, sú známe prípady, keď zriaďovateľ (z obce) neprimerane zasiahol do tohto procesu a nepriznal učiteľovi za absolvované vzdelávanie kredity.
Systém vykazuje diskriminačné aspekty, / riaditeľ vás nezaradí do vzdelávania, neuzná vaše vzdelávanie pri prechode na inú školu, neobjektivita riaditeľov pri neuznávaní kreditov, nejasný výklad, a tým porušovanie zákonov,/
– Aká je ponuka vzdelávacích kurzov s akreditáciou na trhu pre učiteľov? Je dostatočne široká, aby si učiteľ vedel nájsť kurz, ktorý potrebuje?
Podľa tohto zoznamu je 1419 vzdelávaní akreditovaných ministerstvom školstva: http://www.minedu.sk/zoznam-poskytovatelov-akreditovanych-programov-kontinualneho-vzdelavania-aktualizovane-30122014/
Kreditové vzdelávanie znevýhodňuje učiteľov ZUŠ, pretože neposkytuje štúdium hudobného nástroja alebo hudobnej teórie. Učiteľ ZUŠ si tak môže adekvátne zvyšovať kvalifikáciu len štúdiom na vysokých školách.
Absurditou bolo, keď v marci 2010 akreditovalo ministerstvo školstva vzdelávací program s názvom „Základy numerológie a osobná charakteristika človeka“, ktoré bolo po zverejnení v médiách zrušené.
Na záver:
Sme presvedčení, že zo širšej odbornej diskusie by mohol vzísť systém kontinuálneho vzdelávania, ktorý by skutočne zodpovedal potrebám učiteľov a mohol posunúť náš vzdelávací systém vpred.
Agentúrnu správu si môžete prečítať tu:
http://agentury.sme.sk/c/7629098/akreditovane-kurzy-su-pre-ucitelov-cestou-k-zvyseniu-platu.html