Bezpapierová škola – rozhovor s J. Kontúrovou

 

Čo podľa Vás najviac zaťažuje učiteľov v rámci administratívy?

Činnosť pedagogického zamestnanca a vedúceho pedagogického zamestnanca určujú Čl. 10-13 Pracovného poriadku pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení, ktorý nadobudol účinnosť dňom 15. júna 2010 http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=6488.

Okrem priameho vyučovania a prípravy naň pedagogickí zamestnanci vykonávajú iné činnosti, vytvárajú množstvo dokumentov, plánov, výkazov, vypĺňajú niekoľko formulárov a tlačív. So školskou reformou učitelia zaznamenali nárast dokumentácie, ktorá je od nich požadovaná. Preto oprávnene zo všetkých strán zaznieva požiadavka odbúrania byrokracie. Podobnú otázku ako SME položilo už začiatkom roka aj MŠVVaŠ SR učiteľom, s cieľom zistiť, ktoré činnosti a ktorá dokumentácia učiteľov najviac zaťažuje.  Odpoveďou je projekt Debyrokratizácie školstva. Systémom wiki vznikol portál, kde učitelia mapovali a diskutovali všetky mimovyučovacie činnosti a školskú dokumentáciu. Postavila som sa na stranu tých učiteľov, ktorí nielen hundrú, ale snažia sa prispieť konštruktívnymi názormi. A tak sa do wiki dostali aj mnohé myšlienky, ktorými som sa snažila aktívne prispieť skúsenosťami z praxe riaditeľky základnej školy.  Administratívnu záťaž učiteľov možno vnímať v niekoľkých rovinách. Časť je spôsobená požiadavkami zákonov – rôzne plány, informovaný súhlas, pedagogická dokumentácia, záznamy o žiakoch, časť požiadavkami riaditeľov škôl na učiteľov – rôzne analýzy výchovno-vzdelávacieho procesu, analýzy neprospievania, vymeškávania vyučovania, časť požiadavkami zriaďovateľov, školských úradov, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. A veľká časť záťaže riaditeľov škôl je v rámci ekonomickej agendy – rôzne smernice, personalistika, zmluvy, agendy ako v spoločnostiach a podnikoch.

 

Čo zaťažuje učiteľov najviac?

Najzaťažujúcejším dokumentom je školský vzdelávací program. Povinnosť viesť tento dokument prišla s reformou 2008. Ide o rozsiahly dokument (až do 1000 strán), ktorý obsahuje učebné osnovy všetkých predmetov. Tieto do reformy vydávalo ministerstvo. Školy reformou dostali možnosť tvoriť si školský vzdelávací program, ale aj povinnosť vytvárať učebné osnovy predmetov na základe podkladov štátneho kurikula. Vzdelávania učiteľov pre ich tvorbu sa začali realizovať až teraz a ich úroveň účastníci prevažne kritizujú. Keďže nie sú dané šablóny, ako tieto dokumenty majú formálne vyzerať, častokrát sa stáva, že ich učitelia musia podľa nariadenia riaditeľa prerábať a doplňovať.

konturovsĎalej učiteľov zaťažujú rôzne druhy plánov, ktorých je neskutočne veľa. Začína to plánom vyučovania predmetu – tematický výchovno-vzdelávací plán. Ten by mal byť vytvorený na učiteľa a na triedu. Má rešpektovať podmienky každej triedy. Napríklad učiteľ na prvom stupni učí 10 predmetov, tak musí mať 10 plánov. Alebo učiteľ, ktorého úväzok je zložený z jednohodinoviek musí mať toľko plánov ako má úväzok. A ešte je treba povedať, že učitelia tvoria plány často aj bez toho, aby videli učebnicu, pretože neexistuje.  Ak by však plán bol len jednoduchou tabuľkou, kde je názov učiva a kedy sa preberá, bolo by to v poriadku. Ibaže tento obsahuje množstvo ďalších informácií (ktorých počet a forma nie je ani presne určená – ciele, metódy a formy, výkonový štandard, obsahový štandard…). Uvediem len jeden príklad. Súčasťou vyučovania predmetov sú takzvané prierezové tematiky (regionálna výchova, dopravná výchova, mediálna výchova, environmentálna výchova, finančná gramotnosť…). Tieto jednotlivé výchovy môžu byť vyučované formou kurzov, čo je však nerealizovateľné (keby každý kurz trval len 3 dni, tak by sme v škole neučili asi 2 mesiace). A tak sa do vyučovania jednotlivých predmetov – teda matematiky, slovenského jazyka a pod. a teda aj do ich plánov písomne musia dostať jednotlivé výchovné témy. Ja ako učiteľka matematiky musím na začiatku roka písomne naplánovať, kedy budem žiakov vychovávať k finančnej gramotnosti, kedy k manželstvu a rodičovstvu a podobne. Učitelia tieto výchovy radi realizujú, ale prečo musíme o tom toľko písať do plánov, cieľov, triednej knihy…  Ďalej je množstvo iných plánov – plán práce, plán výchovného poradcu, plán prevencie šikanovania, plán protidrogovej výchovy, plán práce predmetovej komisie, plán vnútroškolskej kontroly, plán práce triedneho učiteľa, plán výletov a exkurzií, plán kontinuálneho vzdelávania…

A potom je tu ešte jedna vec, ktorá mimo školstva nie je tak výrazná. Musíme dodržiavať množstvo drobností ohľadne formálnej stránky dokumentácie – skratky, vyčiarkovanie koloniek. Učitelia sú poväčšine citlivé duše. A sú citliví, ak niekto – riaditeľ, inšpekcia hodnotí ich prácu podľa toho, ako je čo vyplnené, naplánované, vyhodnotené v rôznych správach. Preto sa snažia vyhovieť všetkým, čo ich ale stojí veľa síl a energie.

 

Čo by ste privítali, keby sa zrušilo?

Musím povedať, že počas prázdnin vstúpila do platnosti Vyhláška č. 224 Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo 6. júla 2011, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole, kde už prvý krát ministerstvo jasne urobilo kroky k zníženiu zbytočnej byrokracie – napríklad možnosť školy vydať hromadný informovaný súhlas na organizovanie viacerých školských akcií. Viete si predstaviť, ako to bolo doteraz? Ak učiteľ organizoval exkurziu pre 40 žiakov, tak musel predtým vytlačiť 40 tlačív pre rodičov, ktoré po podpísaní zozbieral od žiakov, ďalej vyplnil dve strany organizačného zabezpečenia exkurzie, ďalej uskutočnil poučenie žiakov o bezpečnosti samozrejme so zápisom a prezenčnou listinou s podpismi žiakov, zapísal do triednej knihy. Keď už sme pri samotnej vyhláške, s ktorou sa učitelia ešte nestihli oboznámiť, pozitív v nej je viac. Možnosť voľby začiatku a konca vyučovania, vypustené obmedzenie počtu exkurzií, vypustené obmedzenie času organizovania plaveckého výcviku, vypustené účelové cvičenie, vypustené obmedzenie na rozvrh – napr. po telesnej výchove nemohol byť jazyk, možnosť označovať triedy aj arabskými číslicami, vypustený odstavec, že triednická hodina je súčasťou rozvrhu hodín. Ja ako učiteľka a riaditeľka školy toto oceňujem a myslím, že to ocenia aj ostatní učitelia.

Napriek tomu, je ešte mnoho dokumentov a činností, ktoré by sa mohli zrušiť. Podľa mňa napríklad triedny výkaz, klasifikačný záznam, triedna kniha, osobný spis žiaka, množstvo plánov, niektoré rozhodnutia, výkazy. Toto súvisí so spracovaním agendy žiakov, učiteľov, majetku na počítači a nie je potrebné ju viesť duplicitne.

Veľmi by pomohlo aj to, keby ministerstvo, ak už chce včleniť prierezové tematiky do vyučovania, ich zakomponovalo priamo do štátneho kurikula pre jednotlivé predmety. Čudujem sa, že tomu tak nebolo od začiatku reformy. Ďalej by pomohli vzory niektorých dokumentov. Typickým príkladom sú rozhodnutia riaditeľa v správnom konaní, ktoré podliehajú aj kontrole prokuratúry aj ministerstva. Jedna kontrola chce mať vo výrokovej časti to, iná ono, ide o dokument, ktorý by mal byť jasne napísaný právnikom a daný vzorovým tlačivom, školy ho vyplnia so svojou hlavičkou a ostatnými náležitosťami.

 

Čo si sľubujete od zavedenia elektronickej triednej knihy? Čím Vám pomôže?

Elektronická triedna kniha môže priniesť veľa pozitívneho. Učiteľ v nej len odklikne učivo z plánu, ktoré odučil. Nevyčiarkuje žiadne voľné kolonky, nevypĺňa údaje, ktoré už sú v databáze vyplnené. Ja osobne sa prikláňam k zrušeniu triednej knihy, nie k jej nahradeniu elektronickou verziou. Prečo by mal učiteľ oberať žiakov z každej hodiny o povedzme 3 minúty zapisovaním, že odučil tému xy a podpísal sa? Na vysokej škole sa to nerobí a učí sa tam. V projekte Bezpapierová škola však nechceme ísť cestou rušenia dokumentov a extrémneho vybočovania z legislatívy. Privítala by som, keby časť škôl testovala elektronickú triednu knihu a časť fungovala bez nej. Celý projekt Bezpapierová škola nemožno zužovať len na zavedenie či nezavedenie elektronickej triednej knihy, o ktorej budú všetky zapojené školy diskutovať v druhej polovici augusta. Čaro projektu je v tom, že nielen bude overovať elektronické spracovanie dokumentácie, ale bude si všímať aj to, či niektorá čiastková agenda nie je nadbytočná, či všetky vykonávané školské procesy sú naozaj potrebné. V priebehu projektu budú vytvárané aj šablóny pre tvorbu dokumentácie, ktoré odstránia z existujúcich dokumentov všetok balast a zredukujú ich na podstatné veci. Ide hlavne o poriadok v tvorbe plánov, podkladov pre rozhodovací proces, efektívnu tvorbu smerníc. A ešte jedna dôležitá úloha stojí pred experimentujúcimi školami, aby všetko toto overili v praxi, vyhodnotili a zdokumentovali. Verím, že po dvojročnom experimente budeme môcť povedať ako sa to dá a nie prečo sa to nedá.

 

Jana Kontúrová,

riaditeľka Základnej školy v Bošanoch

 

 

 

2017-02-09T20:20:04+00:00 21. augusta 2011|Categories: Správy|Tags: , , |