Centrum inkluzívneho vzdelávania v spolupráci s vydavateľstvom Didaktis vydalo v auguste 2020 po dvadsiatich dvoch rokoch opäť knihu najslávnejšieho humanistického psychológa Carla Rogersa spolu s dr. Freibergom o slobode učiť sa.

Carl Rogers opisuje okrem iného zásadné spôsoby a princípy demokracie v školskom prostredí, poukazuje na mocenské prostredie, prirovnáva v 60-rokoch školy k byrokratickým až väzenským inštitúciám, ktoré zabíjajú slobodu a zodpovednosť, demokraciu a rozvoj. Jeho slová sa i dnes zdajú veľmi aktuálnymi:

Taká istá situácia môže byť dnes v školstve. Riaditeľky škôl si možno viac cenia moc nad inými ľuďmi než zveľaďovanie učenia. Každý si začne hromadiť moc. Nechcú sa deliť o svoju moc s učiteľkami, pretože sa obávajú, že ju stratia. Učiteľky zase nechcú odovzdať svoju moc žiakom, pretože sa boja, že stratia nad nimi kontrolu. Žiaci vidia význam moci a začnú ju využívať takým istým spôsobom medzi sebou i voči učiteľkám. Výsledkom je pasívne a niekedy násilné správanie. Tento vzorec hromadenia moci si vyžaduje dokonca väčšiu kontrolu na jej udržanie zhora. Potreba kontroly je taká veľká, že niektoré školy vyzerajú ako väznice a v iných sa dusí každá forma tvorivosti.

Kniha je jedna z najhlbších základov porozumenia inkluzívneho a demokratického vzdelávania. Rogers nehovorí o tom, že táto atmosféra má vládnuť v triede. Ale hovorí o zborovni. Hovorí o tom, že dôstojnosť a podpora učiteľa je úplne rovnocenná s podporou žiaka. Tvorivosť a sloboda žiaka začína u učiteľa. Je to prístup, v ktorom je dôležitý človek ako taký, nielen dieťa, či metóda. Tento prístup je zameraný na človeka v každodennom školskom živote, na úpravu hodnotenia, foriem a metód prác, hoci si nenárokuje jeden správny postup, skôr naopak. Zdôrazňuje vzťah, zážitok, osobnú zodpovednosť a nasadenie žiaka i učiteľa. Kultúru školy nestavia na uplatňovaní moci, ale učiteľovi/riaditeľovi ponúka rolu facilitátora učenia žiaka.

Viac o knihe nájdete aj na stránke Centra inkluzívneho vzdelávania: