Mobbing a bossing alias psychická vražda

Dňa 14. júna 2013 sa po prvýkrát v histórii školstva (čo si pamätáme) konala konferencia zameraná na psychický teror v školách. Pre mňa výzva a zároveň mimoriadna zodpovednosť, čo a ako povedať, pretože mobing a bossing sú sofistikované formy, ťažko preukázateľné a pre obete ľudsky citlivo vnímané. Takéto správanie prirovnávame k psychickej vražde, ako úmyselnej likvidácií emócií, ktorá spôsobí ireverzibilné a skryté zmeny vo vedomí človeka.

Je preto nevyhnutnosťou sa oboznamovať s týmto nežiaducim sociálnym fenoménom a nadstaviť vymožiteľnosť ľudských práv v spoločnosti. Veď demokracia je sloboda, ale zároveň rešpektovanie práv človeka.

Čo sa deje v školách, za ich bránami? Dozvedáme sa nielen o násilí a agresii detí a študentov, ale i dospelí, ktorí riešia tieto novodobé javy, sú ich aktérmi.

Ponúkame pár odborných myšlienok o mobingu a bossingu, s cieľom šíriť osvetu a pôsobiť preventívne, získavať poznatky a vyžadovať dodržiavanie ústavnosti.  

V každom učiteľskom zbore sa z času na čas vyskytujú vážnejšie alebo menej vážne nedorozumenia medzi kolegami, spolupracovníkmi, ktoré môžu vyústiť do hádok, kríz a konfliktov.  Najzávažnejšie konflikty sú tie, ktoré sú dlhotrvajúce a ktoré majú negatívne dôsledky na fyzické a psychické zdravie pracovníkov a ohrozujú ich výkonnosť, práceschopnosť a pracovnú úspešnosť.

Medzi takéto závažné problémy sa zaraďuje aj mobbing, teda cielený teror namierený proti  vybranému pracovníkovi.

Mobbing je názov pre skupinové správanie pracovníkov, ktorého cieľom je znepríjemniť pracovnú situáciu vybranému zamestnancovi dlhodobými neoprávnenými obvineniami, ponižovaním, posmeškovaním vysmievaním, ohováraním, klebetením, emočným týraním, kričaním, nadávaním, verejným ponižovaním, odmietaním, neprimeranými pracovnými požiadavkami, zadržiavaním informácií, fyzickou agresiou či terorom s cieľom znížiť jeho pracovnú úspešnosť resp. ho vyštvať z pracoviska.

Mobbing sa rozdeľuje na tri stupne: mobbing prvého, druhého a tretieho stupňa, a to na základe závažnosti aktivít a ich následkov pre človeka. Priemerné trvanie mobbingu sa pohybuje okolo polroka až rok.

Pri mobbingu na v školskom pracovisku ide vždy o poruchu sociálnych vzťahov, buď   v učiteľskom zbore alebo je narušený vzťah medzi riaditeľom školy a jeho podriadenými, ktorá spôsobuje škody na duševnom aj telesnom zdraví obete. Mobbing však nepoškodzuje iba samotné obete, trpia ním aj ostatní pracovníci. Mobbingom v podstate trpí  kolektív ako celok. Jeho následky nie sú ohraničené, šíria sa aj za hranice postihnutej skupiny a môže zasiahnuť kohokoľvek, predovšetkým rodinu obete, ktorá trpí nielen tragédiou samotnej obete, ale často aj rôznymi traumatickými okolnosťami. Mobbing spôsobuje obetiam obrovské psychické utrpenie a zanecháva trvalé následky na jej psychickom a fyzickom zdraví.

Medzi možné príčiny mobbingu patrí: tlak kolektívu, pokus o odplatu (osoba, ktorá sama bola obeťou týrania), túžba po moci, snaha získať postavenie, dominanciu či členstvo v určitej skupine, potešenie z manipulácie s ľuďmi, potreba pútania pozornosti, potešenie z utrpenia druhých, krutosť, agresivita, žiarlivosť, hrubosť, pocit menejcennosti a iné.

K zrodu mobbingu netreba žiadne výnimočné podmienky ako napríklad prítomnosť patologického sadistu, či absencia disciplíny na pracovisku. Najčastejšie vzniká v normálnej skupine, kde sa agresori môžu javiť ako celkom bežní ľudia, často v skupine obľúbení. Najmä v zárodku sa nedá jednoznačne určiť, kedy sa jedná o nevinný žart a kedy už ide o mobbing. No na rozdiel od žartu majú vzťahy účastníkov mobbingu svoju dynamiku a zákonitý vývoj.

 

Psychický teror prebieha v školách, podobne ako aj na iných pracoviskách, podľa podobného scenára a možno v ňom nájsť etapy vývoja:

Vznik mobbingu

V každom učiteľskom kolektíve sa nájde učiteľ či iný pracovník, ktorý je menej obľúbený, koho ostatní viac, či menej odmietajú, ohovárajú a robia si na jeho účet žarty a posmešky. Ak sa obeť nebráni a nik sa jej nezastane, tlak sa postupne zosilňuje a agresia voči nemu narastá.

Pritvrdzovanie

V učiteľskom zbore rastie napätie, napr.  z náročnejších pracovných úloh alebo z únavy a preťaženia učiteľov na konci školského roku. Pri napätí, strese a frustrácii slúžia zvyčajne práve obete ako ventil na uvoľnenie napätia. Sú permanentne ohovárané a roznášajú sa o nich nové klebety

Vytvorenie jadra

K hlavnému aktérovi mobbingu na pracovisku sa postupne pridávajú aj ďalší kolegovia, takže sa postupne vytvára skupina agresorov, ktorí sa usilujú systematicky pôsobiť na obeť a šikanovať ju.

Prijatie

Pracovníci školy zvyčajne zo strachu  prijímajú nepísané normy agresorov a pridávajú sa k šikanovaniu obete rôznymi formami.

Totalita

Mobbing sa stáva na pracovisku normálnym správaním.

Psychický teror v škole, v kolektíve učiteľov nie je možné dlhodobo ukrývať a kolegovia si mobbing všimnú. Pozorujú, že obeť má dlhé absencie, je mimoriadne nervózna, často sa háda, alebo je smutná, depresívna, nereaguje na otázky a rozhovor kolegov a prestáva podávať zvyčajný výkon.

Psychický teror na pracovisku sa prejavuje na jej zlom fyzickom zdraví ako bolesti hlavy a žalúdka, nespavosť, zníženie imunity, zvýšenie tlaku, bolesti pri srdci, anorexia, bulímia. Psychické poruchy sa môžu prejaviť ako nesústredenosť, znížený pracovný výkon, nepokoj, úzkosť, nervozita, strach, depresia, uzavretosť, nočný des, psychiatrické ochorenia, pokus o samovraždu.

Ak sa situácia nerieši, obeť sa stáva pre celý učiteľský zbor vcelku nesympatická, nepríjemná, takže aj riaditeľ, ktorý sa jej chcel predtým zastať, zisťuje, že ju treba odstaviť. Obetný baránok sa môže stať obetným baránkom po druhýkrát. Stáva sa, že dokonca sám riaditeľ školy  chce nepohodlného, nepríjemného, nekolegiálneho pracovníka vylúčiť zo školy a dostať ho preč z pracoviska.

Preto by si mal každý riaditeľ pozorne a systematicky všímať vzťahy na svojom pracovisku, aby hneď v zárodku zachytil všetky možné náznaky agresie medzi učiteľmi. Predovšetkým by mal dbať o prevenciu mobbingu na svojom pracovisku a usilovať sa zo svojich podriadených vytvoriť efektívnu skupinu, v ktorej platí právo a spravodlivosť a v ktorej vládne dôvera k autorite a vzájomná solidarita.

Významným krokom k eliminovaniu problému je aj úprava právneho stavu. Zákony by mali ochraňovať aj duševné zdravie zamestnancov. Podľa názoru odborníkov na základe skúseností zo Švédska, Nórska a Fínska dôsledkom mobbingu je psychosociálny pracovný úraz, ktorý treba hodnotiť rovnako vážne ako iné poškodenia zdravia na pracovisku.

Prof. Eva Gajdošová, PhD.

PaedDr. Mária Barancová

 

Literatúra:

Huberová, B.: Psychický teror na pracovisku. Mobbing. Neografia Martin, 1995, ISBN 80-85186-61-6

KRATZ, H. J. : Mobbing, jak ho rozpoznat a jak mu čelit. Praha: Management Press, 2005. ISBN 80-7261-127-5.

Gajdošová a kol. Spoločne proti násiliu za bránami škôl, UKF v Nitre, str.55-60, ISBN 80-8050-879-8