Nájdu lídri škôl odvahu reagovať inak?

Aké myslenie škodí pedagogickému tímu?

1. Solidárnosť v rámci skupiny je dobrá len do určitej miery. Nikdy si nebudeme istí, že naše riešenia sú najlepšie možné, ak nepripustíme ich konfrontáciu, súťaž s názormi iných. Komplexný pohľad si vyžaduje rozdielnosť názorov. Pozitívne naladení ľudia menia svoj uhol pohľadu. Doprajme kolegom skúsenosť zmeny.

„Kým prišla, nehádali sme sa toľko. Vždy sme si aj bez slova rozumeli.“

Možná reakcia lídra školy: „Vypočujme si názor. Každý môže prísť návrhom.“

 

2. Strata kritického myslenia nás privádza k poznaniu, že všetky dvere sú nám automaticky otvorené. Falošne sa povzbudzujeme, hovoríme si, akí sme úžasní, schopní, šikovní. Realita nás môže prekvapiť natoľko, že sklamanie sa stáva prvým štádiom vyhorenia.

„Ak budeme všetci jednotní, dokážeme prekonávať prekážky!

Možná reakcia lídra školy: „Skôr ako rozhodnem, chcem si vypočuť argumenty oponentov, chcem spoznať ich očakávania.“

 

3. Obavy pred zmenami vedú k stagnácii. Pocit naliehavosti meniť sny na realitu je konfrontovaný s nudnosťou, ktorá sa zamieňa za spoľahlivé a overené riešenia. Nechuť byť súčasťou pohybu je brzdou vývoja.

„Takéto opatrenia tu už boli a neosvedčili sa.“

Možná reakcia lídra školy: „Rozhodnutia sa robia v konkrétnom čase na základe konkrétnych podmienok. Možno ten správny čas je tu teraz.“

 

4. Stereotypné myslenie a predsudky voči oponentom vedú k selektívnemu výberu informácií, ktoré by mohli priniesť argumenty v prospech potvrdenia nášho vlastného názoru. Obraz spoločného nepriateľa posilňuje súdržnosť a ničí tvorivosť.

„Nepotrebujeme partnerov, ani projekty. Sme samostatní.“

Možná reakcia lídra školy: „Viaczdrojové financovanie je v dnešnej dobe dôležité. Mať partnerov znamená nestratiť kontakt s realitou vonkajšieho sveta.“

 

5. Klamlivá racionalizácia na zdôvodnenie pseudoargumentov umožňuje vytriediť fakty na obhajobu myslenia.

„Sme odborníci, najlepšie vieme, čo je pre ich deti dobré a čo nie.“

Možná reakcia lídra školy: „Názor rodičov je pre výchovu detí určujúci. Môžeme sa pokúsiť ho ovplyvniť, ale bez spolupráce a komunikácie s rodičmi to nepôjde.“

 

6. Moralizovanie môže byť signálom potreby zabezpečenia vnútroskupinovej podpory. Spojenie vyjadrenia odlišnosti názoru s jej prejavom môže byť účelové. Vnímajme dve roviny povedaného – obsah a formu a komentujme ju zvlášť.

„Takéto správanie predsa nie je slušné.“

Možná reakcia lídra školy: „Pokiaľ má kolegyňa iný názor, neznamená to, že nie je slušná. Ale rovnako to neznamená, že ja si musím jej názor osvojiť. Diskutujme spolu.“ alebo „Kolegyňa nezvolila vhodnú formu vyjadrenia názoru, ale vyslovenému obsahu sa snažím porozumieť.“

 

7. Jednomyseľnosť vedie k stádovitosti. Odporúčania pedagogickej rady predsa nemusia byť prijímané jednomyseľne. Dôležitá je kvalita argumentov.

„Ťažko sa reaguje, keď sú všetci ticho, akoby súhlasili. Radšej nebudem hovoriť svoj názor.“

Možná reakcia lídra školy: „Ak niekedy budeš mať potrebu vysloviť iný názor, ako má väčšina skupiny, tak to uvítam. Cením si odvahu každého, bez ohľadu na to, či budem zdieľať rovnaké stanovisko, alebo nie.“

 

Nepripustenie „iného“ názoru môže mať za následok odliv kvalitných pedagógov v tíme, stratu záujmu o dianie v škole, znižovanie pracovnej aktivity. Učiteľ sa uzatvára, pociťuje osamelosť. Objavuje sa únava, vyčerpanie. Rastie nechuť podieľať sa výraznejšou mierou na aktivitách školy. V procese vytvárania tímu môže byť priestor na vyjadrenie vlastného názoru prostriedkom na odbúranie komunikačných bariér. Nepripusťme zamotanie sa do spleti skupinovej mentality. Nedovoľme bezmyšlienkovité hromadenie informácií mimo pôdu školy. Buďme inovatívni. Zmeňme prístup. Vítajme názorové rozdiely. Podporujme naliehavé správanie. Konečné slovo riaditeľom škôl predsa nikto nevezme.

 

Zdroj: Bieleszová, Dušana. 2011. Nedovoľme pedagógom skupinové myslenie. In: Manažment škôl v praxi. ISSN 1338-2691, 2012/1 (krátené, upravované)

 

 

2017-02-09T20:19:37+00:00 10. júla 2012|Categories: Správy|Tags: , , , |