Povinná angličtina

Dnešný  vývoj vrátane hromadných presunov národov po celom svete, stále rozmanitejšie a multikultúrne spoločenstvá, rýchle technologické zmeny a rastúca hospodárska globalizácia zdôrazňujú potrebu vedomostí a porozumeniu iným kultúram a jazykom.

Súčasný trend európskeho vzdelávania vyžaduje kvalitné ovládanie cudzích jazykov, anglický jazyk sa stáva jazykom kľúčovým ako z hľadiska geografickej väčšiny komunikácie v tomto jazyku, tak i v nadobúdaní počítačových zručností, potrebných pre komunikáciu s celým svetom.

Niet sporu v tom, či sa deti majú učiť angličtinu alebo nie. Možno slovo povinná vyvoláva pocit nutnosti, nejakej silovej povinnosti. Nesprávne, ak ju relevantne komparujeme s ruštinou. Veď v štátnych vzdelávacích programoch je jednoznačne zakotvená povinnosť dokonca dvoch cudzích jazykov na základnej škole.

Pre mňa bolo skôr chaotické usmernenie pri výbere medzi 5 jazykmi a neraz som si kládla otázku , ako vyriešiť jazykové vzdelávanie , keby dieťa prechádzalo  z jednej školy /s výukou napr. nemčiny a španielčiny/ na druhú /s výukou angličtiny a francúžštiny/. Teoreticky existuje  táto možnosť,  prakticky som naznačila extrémnu situáciu. Z tohto dôvodu volí manažment škôl dominantný jazyk anglický. I my sme sa pričinili urobiť angličtinu povinnou, lebo okolnosti nám určovali z možností voľby sa rozhodnúť pre angličtinu. 

Mnoho učiteľov, ktorí mi píšu svoje pohľady,  nenamietajú na povinnosť, skôr na ochranu detí pred neúmerným preťažovaním. Upozorňujú , že mnohé deti prichádzajú zo sociálne nevhodného a málo stimulujúceho prostredia, prostredia , kde sa komunikuje nárečím alebo materinským jazykom, s malou slovnou zásobou, na nárast detí so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami, na integrované detí s poruchami správania, na nedostatok učiteľov cudzích jazykov /hlavne vidiecke školy/.

Nie je zanedbateľný i fakt, že slovenský jazyk je jedným z náročnejších jazykov z hľadiska osvojovania si gramatických pravidiel a v 1. ročníku je obsah vzdelávania v tomto predmete mimoriadne náročný. Slovenský jazyk a literatúra má medzi ostatnými učebnými predmetmi ústredné postavenie, pretože je vo vzťahu ku každému učebnému predmetu. Pre všetky učebné predmety je významný najmä tým, že pestuje a rozvíja komunikatívne jazykové zručnosti žiakov a logiku ich myslenia.

Dôvody akceptácie jazykového vzdelávania ako všeobecná komunikácia, európsky trend a objednávka zamestnávateľov nepochybne patria k princípu dôležitosti, avšak najdôležitejším princípom je dieťa. Jeho harmonická osobnosť, zdravý kongnitívny, emocionálny, sociálny a morálny vývin.

Z tohto dôvodu navrhujem pre skvalitnenie vzdelávania Aj na základných školách nasledovné pripomienky:

1. zaradenie AJ ako hlavný cudzí jazyk od 1. ročníka všetkých typoch  ZŠ

2. časová dotácia – podľa výberu školy a podmienok školy / min. 1 hod./týždenne/

3. obsah vzdelávania – podľa rámcových osnov každej školy /prvé 2 ročníky/

4. od 3. ročníka vytvoriť záväzné osnovy  AJ : 

  • základný modul / napr. pre deti so ŠVVP/ 

  • mierne pokročilý modul

  • pokročilý modul

5. IVP v cudzích jazykoch pre deti zo sociálne znevýhodného prostredia, pre deti s poruchami učenia a správania a pod.

6. AJ aj do špeciálnych škôl /napr. ako nepovinný predmet, ako záujmový útvar/

7. slovné hodnotenie AJ v 1.a 2. ročníku ZŠ

8. pokračovať v jazykovom  vzdelávaní učiteľov 1. stupňa

9. učiteľov – elementaristov v prvých ročníkoch, a na 1. stupni celkovo vzdelávať v didaktike vyučovania cudzích jazykov – metódy, formy, prostriedky, práca s textom, jazykové hlavolamy, hrové jazykové cvičenia, CLIL metóda/ kontinuálne vzdelávanie, semináre, a pod./

10. vytvoriť asociáciu jazykového vzdelávania /platforma jazykových odborníkov/ .

Verím, že diskusiou prispejeme k takým výstupom a riešeniam , ktoré  pomôžu ku kvalitnému jazykovému vzdelávaniu s ohľadom na zdravý osobnostný vývin detí.

 


PaedDr. Mária Barancová

 

 

2017-02-09T20:20:27+00:00 9. augusta 2010|Categories: Správy|