Rokovanie Slovenskej komory učiteľov s Úradom na ochranu osobných údajov SR

V utorok 4.12.2018 sa uskutočnilo pracovné stretnutie zástupcov Slovenskej komory učiteľov a Úradu na ochranu osobných údajov SR (ďalej len „ÚOOÚ“) v súvislosti s povinnosťami škôl (triednych učiteľov či odborných zamestnancov) vo vzťahu k zákonným zástupcom žiakov a študentom. Obe strany pripustili, že Nariadenie Európskej Únie na ochranu osobných údajov – GDPR (ďalej len „Nariadenie“) vyvolalo v školskej verejnosti silnú odozvu, pričom školy v súvislosti s týmto Nariadením nedostali dostatočne jasné a konkrétne usmernenia. Na stretnutí zástupcovia ÚOOÚ konštatovali, že zákon o ochrane osobných údajov č.  18/2018 Z. z. (ďalej len „zákon“) neprináša pre školy zásadné zmeny oproti predošlému stavu. Tento zákon nenahrádza platnú školskú legislatívu, je tzv. špeciálnym zákonom, voči osobitným zákonom upravujúcim oblasť školstva. Podľa § 13 ods. 1 c) zákona, je spracúvanie osobných údajov zákonné, ak je nevyhnutné podľa osobitného predpisu. Týmito osobitnými predpismi pre školstvo sú školské zákony, predovšetkým zákon o výchove a vzdelávaní č. 245/2008 Z. z., tzv. školský zákon.

Ten ustanovuje na viacerých miestach oprávnenosť spracúvania (teda aj získavania a iných operácií s osobnými údajmi) osobných údajov školami a školskými zariadeniami; napríklad podľa §157 školského zákona ich zápis do centrálneho registra, jednak v § 11 školského zákona o pedagogickej dokumentácii a jednak v § 144 školského zákona pri právach a povinnostiach zákonného zástupcu. Tieto i ďalšie ustanovenia (napr. vymedzenie práce a činností pedagogických i odborných zamestnancov v zákone č. 317/2009 Z. z., určenie cieľov výchovy a vzdelávania a pod.) určujú účel spracúvania osobných údajov, tak detí, ako aj pedagogických a nepedagogických zamestnancov a tiež zákonných zástupcov detí. Sú dostatočným právnym základom pre spracúvanie osobných údajov, a teda pre činnosť skôl ako takých pokiaľ ide o potrebné osobné údaje na účely plnenia si povinností škôl a školských zariadení, ktoré potom následne  bližšie špecifikuje zamestnávateľ v príslušných interných smerniciach. Nie je preto potrebné a žiaduce získavať dodatočný súhlas (súhlas pre istotu) pre spracúvanie osobných údajov, nakoľko takto získaný súhlas  je len fiktívny, nakoľko reálny právny základ pre spracúvanie je ustanovený priamo v osobitných školských zákonoch a takto získaný súhlas aj pri jeho odvolaní napríklad zákonným zástupcom nemá žiaduci následok – skončenie spracúvania, nakoľko, ako je uvedené vyššie, právnym základom je zákon, nie súhlas zákonného zástupca (ak sa bavíme o spracúvaní, ktoré je založené niektorým ustanovením osobitného zákona). Riaditeľ je povinný zabezpečiť kvalifikovaných zamestnancov, ktorí vykonávajú svoju činnosť v súlade s legislatívou. 

Zákonný zástupca má v súlade s § 144 školského zákona právo byť informovaný o výchovno-vzdelávacom procese dieťaťa a taktiež žiadať, aby sa postupovalo pri práci s deťmi v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami a v súlade s cieľmi výchovy a vzdelávania stanovenými v zákone.

Komora učiteľov sa zhodla s ÚOOÚ na tom, že školy častokrát žiadajú písomné súhlasy od rodičov “pre istotu”, čo spôsobuje chaos a zneprehľadňuje situáciu, dáva rodičom do rúk právo, ktoré škola v konečnom dôsledku v prípade nesúhlasu rodiča nemôže následne akceptovať. Rovnako tak nie je možné, aby rodič vzal späť súhlas pri tých informáciách, ktoré škole určuje získavať zákon (napríklad školský zákon) (napr. informácie o zdravotnom stave pri účasti v škole v prírode, informácie o závažných skutočnostiach v rodine dieťaťa, výsledky psychologickej a špeciálno-pedagogickej diagnostiky a i.). Školy si tak zvyšujú vlastnú nepotrebnú byrokraciu a zbytočne sa vytvára pôda pre vznik konfliktov a nedorozumení na oboch stranách. 

V problematike anonymných výskumných dotazníkov a prieskumov, ktoré realizujú na školách študenti a výskumníci platí, že nie je pri ich realizácii potrebný osobitný súhlas zákonných zástupcov, pokiaľ sa v nich nespracúvajú osobné údaje ich, alebo ich detí, ktoré sa poväčšinou v kvantitatívnom výskume nepožadujú (výskumníci nepotrebujú vedieť meno, priezvisko či iné identifikačné údaje, ktoré by presne určovali osobu). Je zodpovednosťou riaditeľa školy, komu a s akým zámerom umožní realizovať výskum na škole. Cieľ výskumu si stanovuje výskumník a ak nemá zámer identifikovať osobu, výskum nepotrebuje špeciálny súhlas so spracúvaním osobných údajov, nakoľko sa v rámci neho žiadne nespracúvajú, ak je anonymný. 

Závažnou problematikou v školskej praxi, ktorá sa dotýka ochrany osobných údajov, sú prípady, kedy je podozrenie o zneužívaní alebo týraní dieťaťa. Pri uvedených podozreniach má škola postupovať v najlepšom záujme dieťaťa ako fyzickej osoby. Napríklad, ak by dieťa napr. v 15 rokoch s niečím súhlasilo a rodič nesúhlasil, môže rozhodnúť o oprávnenosti súhlasu súd a je veľmi pravdepodobné, že súd bude prihliadať na právo dieťaťa hovoriť/rozhodovať za seba vo veciach, o ktorých dokáže samo rozhodnúť (napr. súhlas s fotografovaním pri školských aktivitách a pod.). Rovnako tak je možné, aby sa dieťa obrátilo so žiadosťou o pomoc na zamestnancov školy, tí majú právo i povinnosť chrániť jeho najlepšie záujmy, ak by malo byť dieťa ohrozené. Vyhodnotenie situácie je dôležité vedieť si obhájiť, nie je zároveň potrebné mať strach v niektorých výnimočných situáciách postupovať v súlade s najlepším záujmom dieťaťa, aj keby to v istých momentoch mohlo byť v rozpore so záujmom zákonného zástupcu.

Posledným tematickým okruhom stretnutia bolo zavádzanie a prevádzkovanie  kamerových systémov školami. Prevádzkovateľ, teda škola, musí mať vždy zadefinovaný účel použitia kamerového systému (ochrana majetku, bezpečnosť detí) a k tomu mať zabezpečený/vypracovaný test proporcionality (posúdenie vhodnosti, nevyhnutnosti a primeranosti monitorovanie v porovnaní s tým, ako toto zasiahne do súkromia osôb, ktoré sú monitorované). Zároveň je nutné stanoviť dobu uchovávania záznamov (podľa potreby a prípadných predchádzajúcich skúseností; doba nemusí byť v kontexte predchádzajúcej praxe len 15 dní, môže byť aj dlhšia, ale prevádzkovateľ si jej trvanie musí vedieť zdôvodniť). Ak by škola mala kamerový systém na chodbách, vo vstupnej hale, pri šatniach, dokáže argumentovať ochranou majetku školy aj detí a bezpečia detí. Nemožno však poskytovať záznamy tretím osobám (napr. iným rodičom) v prípade, ak sa niečo stalo, ale je potrebné, aby škola postúpila v takom prípade záznam  priamo orgánom činným v trestnom konaní, rodičovi sa to nemusí páčiť, ale takú je zákonný postup; ak by škola dala záznam rodičom, stratila by kontrolu nad jeho využívaním a konala by v rozpore s účelom a tiež by porušila vlastné bezpečnostné opatrenia. Rovnako tak je potrebné mať minimálne pri vstupoch do monitorovaného priestoru označenie piktogramom kamery a taktiež informovať rodičov i žiakov o existencii kamier, o tom, kto je ich prevádzkovateľom, aký je účel monitorovania a podobne.

SKU sa dohodla na ďalšej spolupráci s ÚOOÚ.

SKU ďakuje úradu za ochotu a poskytnuté informácie, ktoré, veríme, prispejú k lepšiemu a otvorenejšiemu školstvu bez nadbytočného strachu a nadmernej a nepotrebnej byrokracie.

 

za SKU prítomní: Viktor Križo, Soňa Puterková, Mária Rothensteinová