Sen o učebniciach

 

V tomto štádiu sna ma zalieva pot. Asi je to omyl, veď doteraz mi nikto neposlal nič, jedine ak som splnila ich predstavu, čo bolo minimálne 15 kusov…. Brrrr. Som človek čestný, tak volám dodávateľovi, reku – či je to v poriadku, že som dostala metodiku ( podotýkam takú, o akej sa mi doteraz ani nesnívalo, to by som musela asi byť na LSD ), CD, DVD, akési pomocné námety, ako učiť cudzí jazyk dyslektikov?!?….  A oni že : „Veď metodika pre učiteľa je pre učiteľa. Čo s tým má spoločné počet žiakov?“  V tomto štádiu sna ma už zalieva horúčava. Ešte že nie som hore, to by bolo na infarkt. Ta to už kde by sme boli, že by nejaký distribútor myslel aj na učiteľa, teda na „spotrebiteľa“?!? Toľko rokov nebolo dieťa ako dieťa: 14 vzdelaných detí je predsa nič, ale 15 – to už si zaslúži učiteľ odmenu!

Sen sa mení na nočnú moru. Určite sa prehadzujem z boka na bok ako tuleň. Tak sa presúvam na seminár k učebnici. Excelentný. Pani vie o čom rozpráva, dokonca je to k veci. A ja sa naučím, ako mám učiť, aby som to robila naozaj dobre. Tak to už je na mňa priveľa! Zobúdzam sa spotená, zničená.  Vložím CD, následne DVD k učebnici English World do PC a pripravím sa na hodinu. S radosťou sa pustím do výroby pomôcky – domina ( veď mám na to čas a chuť ), ktoré si zajtra deti zalaminujú v laminátore ( hrozné slovo ) a nastrihajú.  A už si predstavujem tú ich radosť.

Moje nervy!

To nebol sen, je to pravda!

S elánom sa idem pripraviť na ďalšie hodiny. Zisťujem, že nemám nič. Nemám učebnice, nemám pracovné zošity. Až teraz sa preberám zo sna naozaj. Chtiac-nechtiac pochopím. English World bol jediný, ku ktorému sme objednávali pracovné zošity z konkurenčného prostredia anglických učebníc. Ostané dodáva – pardon, oprava, nedodáva MŠ, poprípade distribútori zvyknutí na monopolné postavenie. Začína mi to pomaly dochádzať. Ich monopol dodávateľa nie je o sne, je o krutej realite. O realite o ničom. 

Asi ste pochopili, že učím v reformnom ročníku. A k tomu v spojenej triede, kde tretiaci ešte nemajúštvrtáci už nemajú. Nikoho netrápi, že sa pripravujem na vyučovanie x-násobne dlhšie, ako iný učiteľ. A že školu ( a žiaľ aj seba ) stojím plno peňazí z rozpočtu, lebo kopírovanie predsa len stojí peniaz. A ako učiteľ dvoch spojených tried nemám nárok ani na triednický príplatok za 2 triedy, lebo sú to triedy s-p-o-j-e-n-é.

Tretí rok učím z toho, čo si pripravím, porušujem zákon a kopírujem

( s tichou podporou kompetentných ). Už ani nemám potrebu to zatĺkať, robí to každý. Je mi nanič. Nádej som vkladala do AITECu, ten jediný sa snaží a robí čosi aj pre učiteľa. No škrt, prišlo nové výberové konanie a hups – môj myšlienkový pochod sa mi už nepáči. Komu som čo spravila, že sa chcem mučiť zamýšľaním sa nad monopolným objednávkovým ( či skôr neobjednávkovým ) systémom objednávania učebníc cez MŠ ( ADREM )?!? Že vraj konkurenčný boj neprinesie kvalitu? Že je to správne, ak vydávanie učebníc nie je biznis? To akože teraz to nie je biznis?!? Veď žiak je v dnešnom systéme tiež tovar. A či nie?

A dosť!

Zatváram oči.

A snívam….

… Zbežne si pozriem všetky učebnice a pracovné zošity 3. ročníka, urobím si predstavu o hodinách: Mám čas, tak si urobím jednu či dve PP prezentácie,  pripravím si nejaký ten test a vyvesím ho na www.bezkriedy.sk , na Prírodovedu si pripravím materiál v Planéte vedomostí, veď mám zavedený internet v triede… Je mi fajn…..

Neopovážte sa ma zobudiť!

 

 

2017-02-09T20:20:09+00:00 21. novembra 2010|Categories: Správy|Tags: |