Správa SKU o spoločenskom a ekonomickom postavení pedagógov v regionálnom školstve

1. Zvyšovanie platov pedagógov v zásade len kopíruje rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve (NH).

Doterajšie Zvyšovanie platov pedagógov nezvýšilo atraktivitu učiteľského povolania, keďže dostatočne nereflektuje situáciu na trhu práce a neodráža rast životných nákladov a spotrebiteľských cien v uplynulom období. Po septembrovom zvýšení taríf začínajúcich učiteľov v regionálnom školstve o 9,5% je ich nástupný plat 831 € v hrubom, no pracovníkov prevádzky obchodu na pozícii predavač – pokladník je napr. 930 €, alebo 963 €. Zatiaľ čo pokladník v hypermarkete má garantovaný zmluvný nárast mzdy prvé štyri roky o 10,7 %, pedagógovi stúpne tabuľkový plat za rovnaké obdobie za odpracované roky len o 1 %, po absolvovaní adaptačného vzdelávania a prechode do vyššej platovej triedy celkovo o  4%.* Ak ministerka Lubyová hovorí o 36 percentnom náraste platov začínajúcich učiteľov za posledné tri roky a tri mesiace, tak diskontný reťazec zvýšil za necelého 2,5 roka platy o viac ako 35%. Za posledný polrok navýšil nástupnú mzdu o 28%. Keď porovnáme medziročný nárast priemernej mzdy medzi rokom 2015 a 2018, tak u pedagógov je to 161 eur a v národnom hospodárstve je to 130 eur, čo je len 31 eur rozdiel. Ani v roku 2019, keď sa tarifa všetkých zamestnancov vo verejnej a štátnej sfére zvýšila o 10%, sa zrejme mzda pedagógov výraznejšie nevzdiali od priemeru v NH, keďže ten zaznamenal najvyšší medziročný rast priemernej mzdy za jedenásť rokov. Zaujímavý je aj vývoj medziročného rastu reálnej mzdy pedagógov v regionálnom školstve, ktorý môžeme sledovať v tabuľke nižšie. Za súčasnej vlády reálna mzda, zohľadňujúca zmeny životných nákladov, zatiaľ nezaznamenala výraznejší nárast. Pri predpokladanej inflácii 3% v roku 2019  je málo reálne, že by do konca tohto volebného obdobia (marec 2020) vznikol skokový rozdiel medzi rastom reálnej mzdy pedagógov v tomto a predchádzajúcom volebnom období. Takže sa naozaj nejedná o víťazstvo mzdových „pretekov“.*

https://www.nbs.sk/sk/publikacie/strednodoba-predikcia
č. 21: https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/casove-rady.html?page_id=9724
http://www.p104.svspn.sk/vykaz/prehlady_ost.php

2. Opakované sľuby o mzde učiteľa na úrovni 1,2-násobku priemernej mzdy v NH zostávajú neplnené

Predchádzajúca vláda sa ústami ministra Čaploviča v Správe o stave školstva zaviazala zvýšiť platy učiteľov na 1,2- násobok priemernej mzdy v NH do roku 2016. Bývalý premiér Robert Fico v predvolebnej debate v marci 2016 sľuboval, že sú k dispozícii finančné prostriedky na to, aby tento cieľ mohol byť v roku 2016 splnený. V skutočnosti sa priemerný plat dnes drží na úrovni 1,1-násobku. Aktuálne by 1,2 násobok priemernej mzdy predstavoval 1275 eur. K tomu jednou z troch požiadaviek štrajkujúcich učiteľov ešte v roku 2012 bola mzda učiteľa v regionálnom šk. na úrovni 1,2 až 1,6-násobku priemernej mzdy v NH.

3. Ohodnotenie pedagógov aj v tomto volebnom období zostáva na chvoste OECD

V roku 2017 učitelia na úrovni nižšieho sekundárneho vzdelania (2. stupeň ZŠ) v SR zarábali 65 % platu vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, pričom priemer OECD bol 88 %. Pre porovnanie, v roku 2013 to bolo v SR 57 % a v OECD na úrovni 80 %, z čoho vyplýva, že naše zaostávanie za priemerom krajín OECD sa zásadne neznížilo. Čaplovičova Správa predpokladala dosiahnuť 75% priemeru vysokoškolsky vzdelaných do roku 2020. Školské organizácie v spoločnej výzve vláde v roku 2013 požadovali, aby mzda pedagóga do roku 2016 dosahovala minimálne 70% platu vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v SR a v nadväzujúcej deklarácii z roku 2016 minimálne 80% platov iných vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v národnom hospodárstve do konca roka 2020. Implementačný plán Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania opäť pozerá do vzdialenej budúcnosti, podľa neho sa majú platy pedagógov zvyšovať tak, aby sa v roku 2027 dostali na úroveň 85% platu vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov.

Platy pedagogických zamestnancov v SR výrazne zaostávajú aj za krajinami V4. Pedagógovia v krajinách V3 zarobia v priemere cez 70 % a v krajinách OECD a EÚ22 až 85-100 % miezd VŠ vzdelaných zamestnancov, pričom tento pomer v posledných rokoch v krajinách V3, OECD aj EÚ22 rastie. https://read.oecd-ilibrary.org/education/annual-salary-cost-of-teachers-per-student-in-public-institutions-by-level-of-education-2017_1b684172-en#page1

4. Nárast platov učiteľov za odpracované roky je demotivujúci

Do roku 2019 rástol tarifný plat pedagógov za odpracované roky maximálne 32 rokov o 24%. Od 1. 1. 2019 došlo k predĺženiu stropu na 40 rokov, za ktoré by sa plat automaticky zvýšil o 28%. Po úprave od 1. 9. 2019, kde sa navýšil plat začínajúcim, ale všetkým pedagógom za celú 40 ročnú kariéru môže za odpracované roky tabuľkový plat narásť maximálne o 18%, čo je oproti januáru pokles o 10%. Z porovnávacej analýzy „Teachers‘ and School Heads‘ Salaries and Allowances in Europe 2016/17“ sa dozvedáme, o koľko percent rastie ročná hrubá zákonná mzda učiteľov s minimálnou kvalifikáciou za odpracované roky v celej Európe. Napríklad v Slovinsku sa učiteľom za 25 odpracovaných rokov zvýšili platy o 80% a v susednom Poľsku za 20 rokov o 71%. Na Slovensku v čase porovnávania (2016/17) bol zaznamenaný nárast platov pedagógov o 52% po 32 odpracovaných rokoch. V súčasnosti sa ale u nás relatívne nízky rast zo stále malého základu (nízky nástupný plat) ešte spomalí a doba sa predĺži na 40 rokov. Takéto kariérne vyhliadky len ťažko udržia najkvalitnejších zamestnancov v školstve. Vzdelávacie systémy Poľska a Slovinska pravidelne zaznamenávajú úspechy v medzinárodných meraniach výsledkov žiakov.

5. Významne sa zhoršili možnosti získavania príplatkov za vzdelávanie

Doterajšie naháňanie sa za kreditmi malo byť nahradené systémom vzdelávania pedagógov, ktorý by garantoval zvýšenie kvality vzdelávacieho procesu. Namiesto tejto dlho očakávanej zmeny však dochádza iba k redukcii a premenovaniu predchádzajúceho systému. Nový systém profesijného rozvoja nepriniesol žiadny nový bonus v oblasti finančnej motivácie a príplatkov. Z nastavenia neobmedzenej platnosti kreditov v roku 2018 a na ne naviazaných príplatkov dochádza po novom k obmedzeniu tzv. príplatkov za rozvoj na dobu 7 rokov. Od 1.9. 2026* tak hrozí zníženie platu 62% pedagogických a odborných zamestnancov o 12%. Ak nechcú prísť o tento, v pôvodnom zákone neobmedzene platný kreditový príplatok, budú musieť v novom systéme absolvovať viacero vzdelávaní  ponúkaných štátom akreditovanými inštitúciami.* Zrušili sa príplatky za absolvované rigorózne skúšky, zahraničné vzdelávania. Príplatky nebude možné získať za inovačné vzdelávanie v takom rozsahu ako doteraz, do výšky 12 %, ale iba do výšky 9%. Rovnako tak sa sprísnili aj možnosti získavania atestácii až po 5-tich (1.atestácia) či po 10-tich rokoch (2.atestácia), čo bude mať zásadný vplyv na platy a kariérny finančný rast mladých učiteľov, hoci toto opatrenie negarantuje vyššiu kvalitu poskytovaného vzdelávania. Iné formy vzdelávania v zákone (špecializačné, rozširujúce, štátna jazyková skúška) nemožno považovať za štandardné formy vzdelávania, sú určené len pre vybrané úzke skupiny zamestnancov. Dochádza k priamej diskriminácii niektorých skupín pedagógov, napr. učiteľov materských škôl, vychovávateľov, asistentov učiteľa a zahraničných lektorov, a výrazne sa obmedzuje možnosť ich kariérneho rastu.

6. Dlhodobé znižovanie atraktivity učiteľského povolania spôsobuje nedostatok pedagógov

Z poslednej analýzy portálu Edujobs.sk vyplýva, že zvýšený dopyt po nových učiteľoch sa každý rok zvyšuje, no záujem ľudí o prácu pedagóga naopak klesá. Počet ponúk v roku 2019 za rovnaké obdobie ako v roku 2016 narástol až o 121 percent. Zatiaľ čo všeobecne na jeden inzerát práce reaguje priemerne zhruba 16 uchádzačov, na jeden inzerát práce učiteľa zareaguje iba 6,4 uchádzača (pritom v r. 2016 to bolo viac ako 13 uchádzačov). Na nedostatok pedagógov bude mať zrejme vplyv aj odchod pedagógov nad 65 rokov po aktuálnom zavedení nového zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch.

https://firma.profesia.sk/situacia-je-vazna-dopyt-po-novych-ludoch-v-skolstve-sa-tento-rok-opat-zvysil-zaujem-uchadzacov-vsak-neustale-klesa/

V roku 2017 si na učiteľské študijné odbory poslalo prihlášku 5 956 študentov. Ešte v roku 2010 sa však hlásilo viac ako 12- tisíc maturantov. Predpokladáme, že menej ako jedna tretina absolventov učiteľských odborov ide reálne učiť.*

Štátna školská inšpekcia vo svojej správe z roku 2017 na základe vykonaných kontrol na vzorke 108 ZŠ uvádza*: „Na druhom stupni bola odbornosť vyučovania najmenej 90 %-ná len v 19,5 % kontrolovaných škôl, 57,3 % škôl zabezpečilo odbornosť vyučovania na úrovni najmenej 75 % a nižšej ako 90 % a miera odbornosti vyučovania bola najmenej 50 % a menšia než 75 % v 23 % kontrolovaných subjektov“. Neodborne sa vyučovali predovšetkým predmety občianska náuka (58,3 %) technika (46,7 %) a informatika (42 %).

str. 23 a 24: http://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/velka_sprava/sprava_16_17_2.pdf

Revízia výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe MF SR z decembra 2018 konštatuje, že aj po zvyšovaní platu začínajúcich učiteľov od septembra 2019 budú mladí učitelia zaostávať za rovesníkmi v zahraničí viac ako iné vekové skupiny. Vo veku 25 – 34 rokov zarábali v priemere len 61 % platu vysokoškolsky vzdelaných rovesníkov, v OECD je to 97 %. Pritom priemerný vek učiteľov ZŠ vzrástol už medzi rokmi 2009 a 2014 zo 40,9 na 44,6 rokov. Takmer na dvojnásobok vzrástol podiel učiteľov ZŠ a SŠ nad 60 rokov. Naopak klesol podiel učiteľov ZŠ a SŠ do 35 rokov o tretinu, na gymnáziách až o vyše 40 %. https://www.finance.gov.sk/sk/financie/hodnota-za-peniaze/revizia-vydavkov/zamestnanost-mzdy-vo-verejnej-sprave/

Zhrnutie a odporúčania

Slovenská komora učiteľov už niekoľko rokov upozorňuje, že na skutočné zvýšenie atraktivity učiteľského povolania je nutné skokové navýšenie platov a zlepšenie pracovných podmienok pedagógov. Opatrenia vlády v oblasti ohodnotenia pedagógov prichádzajú neskoro a sú nedostatočné. Zvyšovanie platov, ktorého sme svedkami, predstavuje len nutnú valorizáciu a mierny nárast. Vláda takýmto spôsobom nezastaví narastajúci nezáujem o túto pracovnú pozíciu na trhu práce. Ministerka Lubyová jednou rukou dáva a druhou berie. Pridá pedagógom 10% do taríf, ale zoberie 12% za príplatky za vzdelávanie a obmedzí možnosti ich získavania. Mladým učiteľom zvýši nástupný plat, ale zoberie im možnosť prilepšiť si k platu príplatkami za vzdelávanie a atestáciu, ktoré môžu získať neskôr ako v minulosti (príplatok za profesijný rozvoj je možné získať až po dvoch odpracovaných rokoch a atestáciu až po piatich rokoch). Slovenské vlády trestuhodne nevyužili roky ekonomického rastu na to najdôležitejšie – investovanie do budúcnosti našej krajiny. Učitelia počas štrajkov upozorňovali, že ak sa investície do ich profesie nezvýšia, o pár rokov nebude mať kto učiť, čo sa aj napĺňa. Zmeny vo vzdelávacích systémoch a rovnako ich nevykonanie, sa často vo výsledkoch prejavia až v neskoršom období. OECD v svojich ekonomických prehľadoch dlhodobo poukazuje na priamu súvislosť medzi zvyšovaním platov učiteľov a výsledkami žiakov.

Úspešné krajiny v poslednom testovaní PISA, napríklad Slovinsko, Fínsko či Poľsko, platia svojich učiteľov lepšie ako Slovensko, str. 57: https://www.finance.gov.sk/sk/financie/hodnota-za-peniaze/revizia-vydavkov/zamestnanost-mzdy-vo-verejnej-sprave/

Ak chce vláda zvrátiť neblahý trend nedostatku pedagógov, prepadu záujmu o toto povolanie, starnutia učiteľských zborov, vysokého počtu neodborne odučených vyučovacích hodín a zhoršovania výsledkov našich žiakov v medzinárodných meraniach, mal by sa nástupný plat pedagóga približovať k dvojnásobku minimálnej mzdy. Od roku 2014 SKU upozorňuje na rozpor zákona č. 553/2003 o odmeňovaní vo verejnom záujme a § 120 Zákonníka práce – stupeň náročnosti práce učiteľa zodpovedá minimálne piatemu stupňu náročnosti práce podľa ZP a jeho minimálny mzdový nárok by predstavoval 1,8-násobok minimálnej mzdy. Ak by sa minimálna mzda od začiatku budúceho roka zvýšila na očakávaných 580 eur, začínajúci učiteľ by mal zarobiť tabuľkovo v hrubom aspoň 1 044 eur. Ak sa naplní prognóza a priemerná mzda na Slovensku v roku 2020 dosiahne 1 148 eur, tak by sa mal priemerný plat pedagóga odvíjať od sumy 1378 eur (1,2 násobok priemernej mzdy v NH).

Výsledky nedávno zverejneného výskumu ukazujú, že Slovensko disponuje učiteľmi s vysokým potenciálom. Ak chceme kvalitných pedagógov udržať v školstve, nestačí, aby im tarifný plat za odpracované roky počas 40 ročnej kariéry narástol len o 18% ako je tomu teraz. SKU dlhodobo žiada, aby sa nárast tarifného platu za odpracované roky zdvojnásobil. Ak chceme, aby bol pedagóg motivovaný zvyšovať si svoju kvalifikáciu, musíme mu zabezpečiť kvalitné vzdelávanie, ktorého absolvovanie ho priláka zvýšením jeho kariérnej pozície. Okrem platov treba posilniť demokratickú a participatívnu kultúru na pracoviskách, systémovo znižovať mobbing a zlú klímu v zborovniach, zlepšiť podporu pre pedagógov kvalitnými učebnicami, modernými pomôckami a zvýšením počtu odborných tímov, ktorých pomoc je pre kvalitu ich práce nevyhnutná.

SKU vytvorila obdobnú správu presne pred štyrmi rokmi, ktorá sa nachádza tu: http://sku.sk/stanovisko-slovenskej-komory-ucitelov-k-spolocenskemu-a-ekonomickemu-postaveniu-pedagogickych-a-odbornych-zamestnancov-v-regionalnom-skolstve/ Čitateľ porovnaním s aktuálnou správou môže sám vyhodnotiť, kam sme sa za štyri roky posunuli.

*SKU ďakuje Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP), že sa zaoberal Správou SKU o spoločenskom a ekonomickom postavení pedagógov v regionálnom školstve. Dáta z analýzy sme zohľadnili v korekciách údajov v správe. Za nepresnosti sa ospravedlňujeme. Zmysel správy a väčšina údajov v nej bola analýzou IVP potvrdená. Celá analýza IVP sa nachádza tu: https://www.minedu.sk/data/att/15257.pdf

V priloženom pdf súbore je pôvodná verzia správy SKU bez korekcií.

2019-10-16T18:29:53+00:0016. septembra 2019|Kategórie: Správy, Vyhlásenia|Tags: , |