Na rokovaní sa za ministerstvo zúčastnili pán minister Draxler, p. Halán, p. Drga a ďalší. Za pripomienkujúce subjekty sa rokovania zúčastnili zástupcovia Úradu vlády, Generálnej prokuratúry, Asociácie zdravotných škôl, KOZ, OZPŠaV, ZMOS a Združenia Samosprávnych krajov (SK8).
Ako prvý sa rozporoval čl. II zákona 596 (o práve zriaďovateľa vetovať riaditeľa navrhnutého radou školy) postupne všetkými zúčastnenými. Návrh zákona s právom veta pre zriaďovateľa obhajovali len zástupcovia samospráv (najmä p. Blanár). Argumentovali demokratickým mandátom z volieb a hlavne tým, že rovnaké právo veta majú aj zriaďovatelia súkromných a cirkevných škôl, preto to chcú zrovnoprávniť. Ostatní návrh považovali za nedemokratický prvok, zástupca úradu vlády, ktorý bol predtým dlhoročným pracovníkom MŠ, výborne popísal históriu od vzniku inštitútu rady až po súčasný stav (v r. 1990 volili riaditeľa len učitelia, až neskôr k nim pribudli aj zástupcovia samospráv). Zástupkyňa generálnej prokuratúry upozornila na možný problém rozporu s článkom 13 ústavy o prístupe k voleným funkciám a na možnosť budúcich podaní na Ústavný súd. Po skončení pripomienkovania a krátkej porade zástupcov ministerstva bolo ostatným účastníkom konania oznámené, že túto otázku ponechajú otvorenú do zasadnutia vlády. Dnes už vieme, že minister navrhol a vláda schválila „kompromisné“ riešenie, podľa ktorého zriaďovateľ môže navrhnutého kandidáta z prvého kola nevymenovať, Rade školy doručiť písomné zdôvodnenie a Rada školy vypíše nové výberové konanie. Navrhnutý kandidát z druhého kola už bude pre zriaďovateľa záväzný.
Postupne sa predkladali a zdôvodňovali ďalšie pripomienky zúčastnených subjektov, časť z nich ministerstvo akceptovalo. Za zmienku stojí akceptovanie pripomienky OZPŠaV, na základe ktorej bude zachovaná platnosť atestácií aj pre viaceré podkategórie ped. zamestnancov, ktorí menia zamestnávateľa.
Našou hromadnou pripomienkou sa MŠ zaoberalo v závere rozporového konania. Akceptovaná bola časť pripomienky k zákonu č.317/2009, týkajúca sa pridelenia kreditov za absolvovanie rozširujúceho, rigorózneho štúdia a štátnej skúšky z cudzieho jazyka. V požiadavke pridelenia kreditov za tvorivé aktivity a za overenie kompetencií zostal rozpor s odôvodnením, že sa celá problematika bude riešiť komplexne. Napriek akceptácii našej požiadavky, týkajúcej sa kreditov za rozširujúce štúdium, návrh zákona schválený 15. apríla vládou s kreditmi za rozširujúce štúdium nepočíta. Ministerstvo odmietlo takisto návrh, aby sa obnovila možnosť získať kredity overením kompetencií. Argumenty žiadne neuviedli.
Ministerstvo zásadne nesúhlasilo ani s našim návrhom, aby sa obmedzená sedemročná platnosť kreditov skončila namiesto 1. januára 2018 už 1. septembra 2015. Ministerstvo v dôvodovej správe k zákonu uviedlo, že by zrušenie sedemročnej platnosti kreditov malo dopad na verejné financie. Minister náš návrh zamietol slovami: „Kontinuálne vzdelávanie má zostať kontinuálne.“ Žiadne ďalšie argumenty ministerstvo neuviedlo.
SKU v oboch prípadoch okrem dôvodov uvedených v hromadnej pripomienke argumentovala Programovým vyhlásením vlády, kde sa vláda zaviazala „zjednodušiť a zefektívniť prideľovanie kreditov“. Ministerstvo na tento argument nijako nereagovalo.
Naša pripomienka k problematike učebných osnov v materských školách bola vyhodnotená ako diskriminujúca materské školy voči ostatným školám, a (údajne) popierajúca princíp dvojúrovňového kurikula. Takéto odôvodnenie považujeme za absolútne neprofesionálne, nakoľko dvojúrovňový model spočíva v existencii štátneho a školského vzdelávacieho programu a nie v tom, či súčasťou druhého z uvedených budú učebné osnovy. Rovnako neakceptovali ani pripomienky nad rámec návrhu ohľadom skvalitnenia podmienok pre inkluzívne vzdelávanie v materských školách. Tieto pripomienky boli zamietnuté s odôvodnením dopadu na verejné financie.
Na záver:
Výsledok a prínos hromadnej pripomienky školských zákonov vníma SKU v dvoch rovinách:
1. Z našich pripomienok akceptovalo ministerstvo len pripomienku týkajúcu sa získavania kreditov za rigoróznu skúšku a štátnu jazykovú skúšku. Myslíme si, že aj naším prispením sa zmiernili ustanovenia ohľadom voľby riaditeľa. Zvyšné pripomienky ministerstvo ignorovalo a neprejavilo ochotu sa nimi vážne zaoberať. Aj takáto skúsenosť má pre nás cennú výpovednú hodnotu.
2. Hromadnú pripomienku SKU podpísalo vyše 3000 signatárov, z absolútnej väčšiny išlo o učiteľov. Vnímame preto túto akciu ako dobrý signál, že sa vieme ozvať a postaviť sa proti návrhom poškodzujúcim naše postavenie a školské prostredie.
Návrh prešiel vládou a putuje do NRSR. Než sa dostane na rokovanie, budeme aktívne poukazovať na nezmyselnosť niektorých ustanovení, najmä na obmedzenú platnosť kreditov. Všetky pripomienky, ktoré ministerstvo nateraz neakceptovalo, zostanú v hlavnej agende SKU a budeme hľadať spôsoby, ako ich presadiť. Ďakujeme za podporu.