V úvodnom slove poslanec Lipšic uviedol, že návrh novely smeruje k predchádzaniu tragédiám, akými sú prehriatia zabudnutých detí v autách s dôsledkom smrti (poukázal na prípad na Slovensku a na ďalšie v zahraničí), ale i k predchádzaniu záškoláctvu či únosom v prípade školopovinných žiakov. Zástupcovia komory súhlasili s dobrou myšlienkou predkladateľa návrhu, no snažili sa mu objasniť reálnu situáciu v štátnych školách, ktoré vo väčšine prípadov nie sú za súčasných podmienok schopné zabezpečiť (najmä z personálnych a finančných dôvodov) realizáciu tohto návrhu bez toho, aby nebola ohrozená bezpečnosť prítomných detí/žiakov, a tým zároveň aj pedagóga, ktorý za ne zodpovedá v plnej miere. Poslanec však argumenty akoby nebral do úvahy a uviedol, že podľa neho „v treťom tisícročí je zabezpečiť túto vec úplne triviálna záležitosť, napr. zaslaním jednej hromadnej sms-správy”.
Návrh zástupcovia SKU považujú za príliš všeobecný, a ak má mať zmysel, požadujú vytvorenie takého, ktorý bude systémovo riešiť monitoring a administráciu absencie všetkých neprítomných žiakov, teda aj tých, ktorí opustia školu počas vyučovania. Keďže môže dôjsť k súdnym sporom, bude potrebné archivovať dôkazy ohľadom splnenia si povinnosti stanovenej zákonom. To všetko vyžaduje určiť na túto pracovnú povinnosť iného zamestnanca než učiteľa.
Na požiadavku konkretizácie návrhu poslanec zareagoval, že riaditelia dokonale poznajú podmienky svojich škôl, a teda sami najlepšie vedia, akým spôsobom v interných materiáloch škôl realizáciu návrhu zabezpečiť, a preto ani návrh novely bližšie nešpecifikoval. Zároveň poznamenal, že nie je odborníkom na školstvo, ale navštevuje školy a myslí si, že sa to dá. Pritom netušil, že napr. materské školy nedisponujú administratívnym zamestnancom, ktorý by novú povinnosť škôl voči rodičom mohol zabezpečovať; že fungujú v dvojzmennej prevádzke, a teda riaditelia a ich zástupcovia sa na zmene striedajú, pričom v čase do cca 10-tej hodiny majú úväzok priamej práce s deťmi bez prítomnosti ďalšej sily, ktorá by ich každý deň v čase telefonovania, odosielania sms, či e-mailu rodičom pri deťoch zastúpila. Po týchto argumentoch uviedol, že realizácia povinnosti nemusí byť v réžii pedagógov, ale napr. kuchárok. Zástupcovia komory argumentovali, že na mnohých školách je poddimenzovaný aj stav nepedagogických zamestnancov. V každom prípade však tento návrh v znení, v akom bol predložený, považujú za neprípustný. Všetky argumenty SKU boli zo strany poslanca označené za hľadanie dôvodov, ako sa návrh realizovať nedá a nie riešení, ako by sa zrealizovať dal. Podobne sa vyjadril aj k otázkam kladeným v liste SKU, ktoré konkrétne nezodpovedal. Pritom návrhy zástupcov komory vyžadujúce navýšenie financií do škôl z dôvodu zabezpečenia bezproblémovej realizácie návrhu alebo širšie systémové riešenie administrácie absencií v zákone boli zo strany poslanca skôr neprijateľné. Podobne to bolo aj pri návrhu riešiť situáciu novelou cestnej vyhlášky, ktorá by ukladala povinnosť autosedačiek so zabudovanou signalizáciou aktivizujúcou sa vypnutím motora.
Po rozsiahlej diskusii sme sa dohodli na tom, že pripravíme návrhy, za akých si predstavujeme reálne riešenie návrhu novely v praxi škôl. Tie ale budú vyžadovať dodatočné finančné náklady na zavedenie nových opatrení do škôl. Uprednostňujeme však riešenia, ktoré posilnia bezpečnosť detí mimo školského prostredia. S poslancom D. Lipšicom sme sa rozlúčili s tým, že súčasné znenie návrhu novely (t. j. bez zadefinovania podmienok, ktoré by zabezpečili legislatívnu ochranu pedagógov) z mnohých dôvodov ohrozuje učiteľov. SKÚ teda zásadne odmieta zavedenie takejto pracovnej povinnosti pre nich. Návrh v tomto znení nielenže nepodporíme, ale budeme proti nemu rázne vystupovať, v prípade potreby zahájime kampaň a budeme vplývať na učiteľskú verejnosť vrátane jej oboznámenia s výstupmi politikov v predvolebnom období.