Ciele školskej reformy vs. reálny stav
– jednou z aktuálnych tém sú chýbajúce učebnice – budeme využívať napr. české? Ak áno, pri ktorých predmetoch je to pravdepodobné
-zvažuje rezort prípadne aj väčšiu voľnosť pre školy, vydavateľov či autorov pri výbere/vydávaní kníh?
– Systémové prekážky – veľký objem povinného učiva, nedostatočná autonómnosť škôl v svislosti so zodpovednosťou za konkrétnu podobu vzdelávacieho procesu, niektorí odborníci poukazujú na to, že učitelia nemajú dostatok času na spestrenie učiva…)
– So systémom nášho vzdelávania súvisí aj rebríček PISA, ministerstvo pred prázdninami zverejnilo poradie našich najúspešnejších škôl. Zároveň majú mať školy k dispozícii úlohy testovania.
-napríklad v Česku sa s podobnými úlohami pracuje tiež, vydáva sa k nim aj návod, ako s nimi pracovať. Aké sú v tomto smere ďalšie plány rezortu?
– budú môcť pedagógovia časom počítať s rozšírením ponuky pestrých doplnkových materiálov a metodík?
-na jednej strane sú dôležité merania PISA, na druhej strane odborníci vyzdvihujú aj dôležitosť tzv. národného kurikula (teda vlastné predstavy spoločnosti o jej potrebách, smerovaní a budúcnosti, ktoré by v ňom mali určovať obsah a rozsah základného učiva)
– interaktívne vyučovanie pod názvom Planéta vedomostí, ktoré chcel od septembra spustiť minister je ohrozené – digitálne učivo bolo podľa kritikov zle pripravené, faktografické chyby…, kontrola ÚVO, či je zákazka bez súťaže OK…)
– zavádzanie povinnej angličtiny od tohto školského roka, počet a kvalifikovanosť pedagógov
– hodnotenie a odmeňovanie učiteľov (vláda 17.8. schválila Zákon o pedag. zamestnancoch…)
Verím, že diskusia bude obohacujúca pre všetkých zúčastných o nové pohľady často na tie isté veci a rovnako verejnosti objasní mnoho faktov o školskej reforme, ktorú doteraz vnímali len sprostredkovane cez média alebo priamo zo skúsenosti seba ako rodičov a ich detí.
I to sú moje dôvody prečo som zverejnil okruhy otázok už teraz a nechal priestor mojim kolegom, aby sa k nim vyjadrili!