Ministerstvo pri realizácii tohto zámeru postupuje veľmi potichu, ale zároveň rýchlo, aby nevzbudilo v učiteľoch priveľké rozhorčenie a nepopudilo si ich proti sebe. V júni predložili do parlamentu 3 poslankyne novelu zákona 317/2009, ktorej hlavným cieľom boli zmeny v súvislosti s doplňujúcim pedagogickým štúdiom. Len veľmi pozorný čitateľ si však v množstve rôznych bodov všimol kratučký bod č. 4, ktorý znie: „V § 35 sa vypúšťa odsek 6.” Je veľmi pravdepodobné, že tento bod sa dostal do novely na žiadosť samotného ministerstva školstva, nakoľko nemá s doplňujúcim pedagogickým štúdiom vôbec nič spoločné. Je to veľmi krátka veta, ktorá však v praxi znamená to, že učitelia nebudú môcť získať kredity overovaním kompetencií, ale budú musieť všetky vzdelávania absolvovať klasickou prezenčnou formou. Poviem to ľudskou rečou: ak už učiteľ nadobudol nejaké zručnosti, nebude možné, aby získal kredity za takéto zručnosti jednoduchým a rýchlym preskúšaním, ale bude musieť tieto zručnosti získavať opätovne na vzdelávaní, ktoré bude trvať niekoľko dní. V praxi to znamená, že učiteľ bude chýbať napr. 5 dní počas školského roka na vyučovaní, bude sa vzdelávať v niečom, čo už ovláda, vedenie školy bude musieť platiť zastupujúcich učiteľov a žiaci budú mať viac neodborne odučených hodín, nakoľko budú zastupované.
Zámer ministerstva je jednoznačný. CHCE UŠETRIŤ PENIAZE ZA KREDITOVÉ PRÍPLATKY. To, či je šetrenie na platoch učiteľov tou najšťastnejšou formou, je na svedomí ľudí, ktorí za touto novelou stoja. Ako zástupcu Slovenskej komory učiteľov ma v súvislosti s touto novelou veľmi pohoršil spôsob, akým odkomunikovalo ministerstvo školstva a predkladateľky zákona túto novelu so zástupcami učiteľov. Pripomienky k tomuto návrhu podal OZ PŠaV a Slovenská komora učiteľov. Novela bola zverejnená na pripomienkovanie 14. 6. 2013 a definitívne bola schválená 13. 9. v parlamente. Počas celého tohto obdobia nekontaktovali predkladatelia zákona Slovenskú komoru učiteľov ani jediný raz, napriek tomu, že podala hromadnú pripomienku, ktorú v priebehu 10 dní podporilo viac ako 500 ľudí, čím získala pripomienka štatút zásadnej. Nielenže nás nepozvali na rozporové konanie, ale nestáli sme im ani za to, aby nám zaslali písomné stanovisko k našim pripomienkam. Zmohli sa len na strohé písomné vyjadrenie v predkladacej správe, ktorá bola súčasťou materiálov predkladaných do parlamentu. V nej vykreslili učiteľov ako lenivcov, ktorí nechcú byť „obťažovaní niekoľko dňovou účasťou na vzdelávaní” a z poskytovateľov vzdelávacích programov urobili podvodníkov, ktorí sa na kreditoch obohacujú. Až na podnet pána Ondeka, predsedu OZ PŠaV, sa uskutočnilo stretnutie medzi dvomi poslankyňami, zástupcami odborov a SKU, ktoré sa konalo 11. 9. Po hodinu a pol trvajúcom rokovaní nám prisľúbili, že budú na ministerstve školstva informovať o našich výhradách a zistia, či sa v danej veci ešte niečo môže zmeniť. Dňa 13. 9. 2013 bola predmetná novela prerokovaná v parlamente a schválená bez toho, aby boli požiadavky Slovenskej komory učiteľov a odborového zväzu akceptované. Fascinujúci je na celom tomto rýchlom postupe aj fakt, že novela má začať platiť už od 1. 10. 2013. V praxi to teda znamená, že od 1. 10. 2013 nebudú môcť učitelia získavať kredity formou overovania, ale len klasickou formou prezenčného štúdia.
Vďaka tejto tortúre som dospel k dvom zisteniam.
1. Všetky sľuby zo strany ministerstva školstva o snahe zvyšovať v budúcnosti platy učiteľov sú pre mňa pokrytecké, nakoľko ministerstvo sa snaží čo najviac obmedziť získavanie kreditov, vďaka ktorým si učitelia môžu prilepšiť k platu.
2. Zamestnanci ministerstva školstva sú opantaní aroganciou moci, nakoľko absolútne ignorujú hlasy učiteľov a ich zástupcov.
Na záver spomeniem už len argument, ktorým sa ministerstvo školstva a poslankyne obhajovali pri predkladaní daného návrhu. Hlavným argumentom bola skutočnosť, podľa ktorej mali dekréty o overení kompetencií poskytovať niektoré vzdelávacie organizácie za peniaze bez toho, aby k samotnému overeniu vôbec došlo. Problém je v tom, že ministerstvo ani samotné poslankyne, ktoré novelu predkladali, nepredložili žiadne dôkazy o tom, že naozaj dochádza ku spomínanému kupčeniu s osvedčeniami. Zároveň nepredložili ani len štatistiku, v ktorej by vyčíslili, koľko organizácii takýmto spôsobom postupovalo. Nie som naivný a netvrdím, že každý poskytovateľ je poctivý. Ale nechápem, prečo by kvôli pár podvodníkom mali trpieť všetci učitelia prípadne väčšina ostatných poskytovateľov, ktorí vzdelávajú podľa zákona. Zároveň nechápem, prečo nerieši ministerstvo tento problém kontrolami a sankciami voči porušovateľom zákona. Tu je tiež nutné povedať, že všetkým organizáciám, ktoré poskytujú kreditové vzdelávania, vydala povolenia akreditačná komisia, ktorú zriadilo samotné ministerstvo školstva. Ak si teraz niekto myslí, že ministerstvu školstva ide o dobro učiteľov, tak je naivný rojko.
V tejto súvislosti požiada SKU spolu s OZ PŠaV prezidenta Slovenskej republiky, aby predmetný zákon nepodpísal a vrátil ho na opätovné prerokovanie do parlamentu.
Ivan Dudáš