Slovenská komora učiteľov s hlbokou bolesťou prijala správu, že sa na Slovensku stal druhý verejný útok na učiteľa, učiteľku končiaci smrťou za posledné roky. Násilie už neobchádza školy. Následky stavu spoločnosti sa podpisujú nielen pod zlý stav výsledkov vo vzdelávaní, ale už aj v násilí páchanom na našich kolegoch a učiteľoch, ktorí si hrdo robia svoju prácu a odmena za to je odsúdenia hodný útok.
Nielenže si vlády nevážia učiteľov a učiteľky a ich atraktivitu dlhodobo dostávajú na najspodnejšie priečky vyspelých krajín, lámeme rekordy v nízkej úspešnosti našich žiakov. V pomere výkonu a ceny sa stávame lacnou cenou a korisťou neúcty celej spoločnosti. Vážnosť učiteľského povolania dosiahla historické dno, vďaka čomu sa učitelia, odborní zamestnanci, ale aj študenti stali terčom „faciek“ a násilia. Školy ako kolísky rozvoja sa tak stávajú ohrozenými miestami a pod vplyvom agresivity politikov a spoločnosti cieľmi útokov.
Komora učiteľov zásadne nesúhlasí s akýmikoľvek formami násilia, fyzického ale rovnako aj verbálneho. Neschvaľujeme facky žiakom ani učiteľom, nesúhlasíme s drancovaním a systémovým rozkladom výchovy a vzdelávania, ktoré sa stávajú akýmsi verejným leitmotívom. Nesúhlasíme s ponižujúcim, nerešpektujúcim a agresívnym správaním tak voči žiakom a študentom ako aj učiteľom a zamestnancom škôl, či rodičom. Škola má byť miestom komunity, spolupráce a vzájomnej úcty. Sme pripravení vyjsť do ulíc, aby sme verejne a opakovane lynčované školstvo zachránili spolu s hodnotami slobody, rešpektu, nenásilia, demokracie a nadrezortnej spolupráce vo vnútri škôl.
Komora učiteľov zároveň po odsúdeniahodnej tragickej udalosti žiada vládu, aby prijala urýchlene balík legislatívnych zmien a záväzkov, ktoré uistia všetkých v školskom systéme, že sa takéto udalosti nezopakujú. Je nevyhnutné nastaviť sériu opatrení na ich predchádzanie:
- Zvyšovanie atraktivity, normatívov a HDP do školstva – ak chceme školstvo stabilizovať, nemôže byť na okraji záujmu rozpočtu, musí byť mladým učiteľom garantovaná atraktívna kariérna cesta, aby túto prácu chceli robiť s nadšením i finančnou stabilitou a to zavedením platového automatu. Normatívy na žiaka musia byť atraktívne pre skvalitnenie metód práce a vonkajšej kultúry školského prostredia. Školstvo musí byť pre vládu a rozpočet priorita.
- Nadrezortná spolupráca a súčinnosť – vo všetkých kľúčových rezortoch a ich zákonoch je nevyhnutné jasne deklarovať záujem k systémovej spolupráci pri deťoch v riziku (ako je to definované v § 130 ods. 5 školského zákona) – na začiatku aspoň v deklaratívnej rovine a postupne aj v rovine konkrétnejších krokov (výmena informácií medzi lekármi, psychológmi, školami, poradenskými zariadeniami, sociálno-právnou ochranou a políciou; spoločné postupy a hlásenia medzi sebou, prenos informácií medzi materskou a základnou, základnou a strednou školou a ďalšie). Nie je možné, aby si každý robil iba svoje a neinformoval a nezapájal aktívne aj ostatné zložky. Spolupráca na mieste tragédie je už neskoro. Zákony všetkých rezortov okrem školstva ani takúto spoluprácu nijako nedeklarujú, nezdôrazňujú a nevyžadujú.
- Oslobodzovanie detí od šk. dochádzky – v školskom zákone sa musí upratať chaos okolo nekoncepčného a nesprávneho oslobodzovania od dochádzky do školy. Hromadne sa využíva individuálne vzdelávanie a individuálny učebný plán cez obvodných lekárov i psychiatrov. Toto rozbíja systém podporných opatrení, systém poradenstva a prevencie, pričom kľúčové zložky školstva potom nevedia, čo umožňujú lekári v školách deťom a rodičom. Rovnako tak apelujeme, aby nástroj úpravy dochádzky bol primárne cez Individuálny vzdelávací program, ktorý prechádza cez Centrá poradenstva a prevencie – „obvodných lekárov“ škôl a nie iné orgány.
- Poradenský systém – výrazne posilniť odborne, expertne a finančne poradenský systém a školské podporné tímy, aby pôsobili v školách ako prevencia, podpora učiteľom a rodičom a zároveň boli schopné poskytovať intervencie, terapie a usmernenia pre školy pri predchádzaní takýchto situácií.
- Úprava trestov v školách – politika trestania, agresivity v školách musí byť prehodnotená viac smerom k prevencii ako trestaniu. Znížené známky zo správania, prepadávanie, či šikanovanie nevedú k budovaniu bezpečných škôl. Konflikty medzi žiakom a učiteľom, či rodičom, vedením a učiteľmi prinášajú len ďalšie násilie. Potrebujeme menej výkonové a natlakované prostredie pre učiteľa i žiaka. Viac ľudskosti, porozumenia a hľadania ciest vrátane účinnejšieho zapojenia odborných zamestnancov a poradenských zariadení.
- Spolupráca poradní a škôl – medzi školami a poradňami musí vzniknúť silnejšie prepojenie. A to na rôznych úrovniach. Predovšetkým v úzkej súčinnosti pri nastavení školských vzdelávacích programov, metodického usmerňovania škôl v prevencii, manažmente vzťahov, rešpektu a podpory spolupráce nielen medzi žiakmi, ale aj žiakmi a učiteľmi, ale významne aj medzi vedením školy a učiteľmi. Potom sa spolupráca s rodičmi stane oveľa jednoduchšia.
- Zjednodušenie byrokracie – po zavedení aktuálnych podporných opatrení sa pomoc deťom skôr zhoršila a skomplikovala, lebo je s tým spojená stále veľká byrokracia a chaos. Financie k podporným opatreniam sú pre školy neznáme, nevedia ako ich žiadať a ako ich realizovať účinne.
- Ochrana učiteľa pred verbálnym a fyzickým násilím – opakujúce útoky sa musia riešiť a nie schovávať pod koberec. Treba využívať mäkké nástroje v rámci podpory rodinám, hľadanie porozumenia, nenásilného riešenia konfliktov, ale aj jasného prejavu rešpektu učiteľom zo strany ich vedúcich zamestnancov. Dôslednosť a jednotnosť v základných pravidlách v škole je kľúčová, ale nie primárne s trestajúcim nádychom. Vedieť sa postaviť za učiteľa zo strany vedenia škôl, na čo dostávame mnohé podnety od učiteľov. Nesmieme sa tiež báť ohlásiť problém a niekedy aj cez zriaďovateľov či centrá poradenstvá a prevencie vytvárať tlak na riešenie.
- Skonsolidovať represívny systém reedukačných a diagnostických zariadení – aktuálne je veľmi malá až žiadna spolupráca aj vo vnútri školstva medzi reedukačnými a diagnostickými centrami i Centrami pre deti a rodiny z rezortu sociálnych vecí a rodiny.
- Presuny žiakov medzi školami aj inštitúciami – najmä pri žiakoch v riziku sa stáva národným športom deti si presúvať s heslom: veď nech ho riešia tí iní. To vedie k tomu, že deti strácajú vzťah ku školskej komunite a rovesníkom, viac sa radikalizujú a inklinujú viac ku konšpiráciám, totalitným režimom a násiliu. Aj cirkevné a súkromné školy by mali prispievať k inklúzii a vyhýbať sa elitárstvu. Vznikajú tak veľké rozdiely medzi školami.
- Zmeny vo vzdelávaní nadaných žiakov – kategóriám nadaných žiakov (vrátane gymnazistov) by sa mala venovať oveľa väčšia pozornosť. Podporovať by sa mala spolupráca a tímovosť namiesto súťaživosti. Vyhláška o nadaných žiakoch je zastaralá a nereflektuje celosvetové odborné skúsenosti a aj ťažkosti týchto detí.
- Výrazné zvýšenie kvality začleňovania deti cudzincov – ministerstvo z peňazí EU fondov rozdalo 100 mil. na UA deti, z čoho ani zlomok nešiel na tieto deti a ich začleňovanie. Kráľovské dvojnásobné normatívy sa premrhali. Máme tu mnoho kvalitných odborníkov z Ukrajiny ale aj iných krajín, ktorí by mohli pomáhať učiteľom v školách s psychosociálnou podporou. Nemáme kvalitné jazykové kurzy či adaptačné triedy. Hodnotenie aj obsah vzdelávania nie sú prispôsobené.
- Systematická podpora duševného zdravia a podpora reziliencie – posilnenie etickej/emocionálnej výchovy (napr. aj rannými kruhmi), zníženie preťaženosti učiteľov dozormi, úpravami úväzkov triednych učiteľov, aby mali viac času na podporu žiakov a triednej klímy.
Zdravotníctvo, polícia i sociálno-právna ochrana by mohli konečne trochu ustúpiť z piedestálu moci nad školami a školstvom a začať s nimi aktívnejšie spolupracovať. Menej sa vyhovárať neustále na GDPR zatiaľ čo sme svedkami, že stúpa násilie a vidina pomoci niet, lebo nikto s nikým nechce o ničom komunikovať. Rešpektovanie ochrany osobných údajov nemôže byť nad bezpečím a pomocou tým najrizikovejším deťom.
Slovenská komora plne podporuje aj Otvorený list psychiatrov a psychológov.