1. Ministerstvom školstva určiť minimálny normatív, ktorý by musel zriaďovateľ poskytnúť pre originálne kompetencie (fungovanie materskej školy [MŠ], školskej jedálne [ŠJ] a školského klubu [ŠK]).
Originálne kompetencie prinášajú v praxi nasledujúce problémy: pri základnej škole funguje aj MŠ, ŠJ a ŠK. Ich riadenie a prevádzku zabezpečuje základná škola. Financie na ich fungovanie však prichádzajú od zriaďovateľa (z originálnych kompetencií) a nie sú dostatočné. Aby sa vykryla diera, ktorá vzniká pri prevádzke MŠ, ŠJ a ŠK, núti zriaďovateľ základnú školu presunúť finančné prostriedky z prenesených kompetencií na originálne kompetencie. Vedenie základnej školy sa tak častokrát pod tlakom zriaďovateľa dostáva do protiprávneho konania a zároveň znižuje finančné prostriedky určené na prevádzku a mzdové výdavky základnej školy.
2. Financie všetkých školských zariadení, ktoré sú určené na prenesené kompetencie, prideliť priamo školám a neposielať ich sprostredkovane cez zriaďovateľa (je úplne jedno, či ide o základné školy, stredné školy alebo ďalšie typy školských zariadení).
V praxi sa totiž častokrát stáva, že sa tieto finančné prostriedky nedostanú v 100%-tnej výške do školských zariadení, čo komplikuje ich prevádzku. Ich vymáhanie je zo strany škôl v súčasnej dobe takmer nemožné.
3. Financovať krúžkovú činnosť v základnej škole rovnakým spôsobom, ako sa financuje v centrách voľného času (CVČ).
CVČ, ktoré realizujú krúžkovú činnosť, získavajú finančné prostriedky z dvoch zdrojov: 1. zo vzdelávacích poukazov, 2. z normatívov, ktoré sa prideľujú na každé dieťa zapísané v CVČ. Ak krúžkovú činnosť zabezpečujú školy, sú financované iba zo vzdelávacích poukazov. Ak teda neexistuje pri škole CVČ, nie je pre školy natoľko lukratívne zriaďovať krúžkovú činnosť.
4. Postupne zvýšiť základný tarifný plat učiteľov tak, aby sa do 4 rokov dostal na 1,5 násobok priemerného platu na Slovensku.
Je nevyhnutné, aby sa plat učiteľov dostal na úroveň 1,5 násobku priemernej mzdy na Slovensku. Nie je možné dosiahnuť tento nárast iným spôsobom ako zvýšením tarifných platov. Je totiž nemysliteľné, aby sa nástupný plat učiteľov, ktorí absolvovali vysokoškolské štúdium, ani len nepribližoval platu stavebných robotníkov, ktorým stačilo ukončiť 3-ročnú učňovku.
5. Vytvoriť kategorizáciu vyučovacích predmetov podľa náročnosti, na základe ktorej by sa upravili osobné príplatky učiteľov.
Je mi jasné, že osobný príplatok nie je povinnou zložkou platu učiteľa. Ale bolo by dobré, aby sa tak stalo. Je však potrebné zaviesť poriadok v spôsobe vyplácania osobných príplatkov. Jednou z možností je práve kategorizácia predmetov podľa náročnosti. Ďalšou by mohli byť úspechy žiakov v rôznych súťažiach…
6. Skrátiť čas adaptačného vzdelávania začínajúcich učiteľov z 1 roka na 3 mesiace.
Vďaka zákonu 317/2009 sa dostali začínajúci učitelia z 10. platovej triedy do 9. platovej triedy, čím klesol nástupný plat učiteľov. Skrátením adaptačného vzdelávania by výraznejšie nestúpli náklady na finančný rozpočet ministerstva školstva alebo na rozpočty samotných škôl, pretože v deň, keď začínajúci učiteľ ukončí adaptačné vzdelávanie, zaniká aj nárok uvádzajúceho učiteľa na príplatok za uvádzanie do praxe. Teda by sme vzali príplatok uvádzajúcemu učiteľovi a dali by sme ho v podobe zvýšenia tarify začínajúcemu učiteľovi. Rozdiely sú naozaj zanedbateľné.
7. Časovo neobmedzovať platnosť kreditového príplatku, ktorý upravuje zákon 317/2009.
Predstavme si učiteľa, ktorý má ukončenú aprobáciu slovenský jazyk a dejepis a rozhodne sa získať ďalšiu aprobáciu z anglického jazyka. Po jej absolvovaní získa povedzme 80 kreditov, za ktoré môže dostať 12 %-tný kreditový príplatok. Prečo by mu mal po siedmich rokoch tento príplatok zaniknúť? Veď ten človek budem môcť učiť angličtinu aj po týchto siedmich rokoch.