Samozrejme, že rodina má vo výchove dieťaťa nezastupiteľné miesto, ale spoliehať sa na to, že dieťa príde do školy už popredu pripravené na to, ako má reagovať v problematických situáciách, je nelogické. Dieťa prichádza do kolektívu, v ktorom sú rôzne typy osobnosti, medzi ktorými prebieha určitá sociálna interakcia. V súčasnosti, keď vidíme na škole veľa detí, ktoré nemajú problém presadzovať svoju osobnosť. Je nebezpečné nechať vzťahy len na deťoch. Neovládajú ešte svoje emócie, nemajú nadhľad, prostredníctvom, ktorého vidia situáciu aj z pohľadu druhého, jednajú často v afekte, pretože nepoznajú iné spôsoby reakcií. Nie je to ich problém, Tieto spôsoby konania sú súčasťou ich temperamentu. Deti majú veľké množstvo energie, ktorú potrebujú premieňať na aktívne činnosti. Svojou otvorenosťou pôsobia niekedy drzo, otvorenosť sa však stáva súčasťou pevného a čestného charakteru. V ich vnútornom svete sa preháňa veľa búrlivých pocitov, ktoré prejavujú emocionálnym konaním. Aby boli pripravené korigovať svoje konanie, potrebujú byť prijímané také, aké sú, aby sa cítili vo svete dospelých bezpečne. Pretože odsudzovanie im k ich silnejším emóciám pridáva ďalšie problematické pocity a ich konanie vedú prudšie emócie.
Pri vnímaní týchto problémov som sa rozhodla deťom pomôcť aj po stránke sebapoznávania a rozvíjania vzájomného porozumenia a komunikácie, ktorá by ich zbližovala a rozvíjala ich sebaovládanie.
Napísala som knihu pre dospelých „Som kráľom svojho sveta-Spoznaj sám seba a porozumieš ostatným” http://www.atpublishing.sk/index.php?id=544, kde som sa snažila priblížiť problematiku sebapoznávania a jej využitie pri práci s deťmi v škole. Pre deti som napísala sebapoznávacie a motivačné rozprávky „Škriatkovia pomáhajú deťom” http://www.atpublishing.sk/?id=543, ktorú by som tu rada bližšie predstavila. V knihe vystupujú traja škriatkovia Súciitko, Odvážlivko a Vďačko, ktorí prichádzajú do sveta detí, aby im pomohli s problémami, s ktorými sa deti bežne stretávajú- nezvládnutý hnev, strach, nuda, posmešky, hádky a dohody, potreba starostlivosti o prírodu a predmety a uvedomovanie si celistvosti ako opak k odsudzovaniu svojej osobnosti. Predstavím tu hlavné rozprávkové príbehy a čo nás učia:
Peter a škriatok Odvážlivko (meno škriatka podľa pomoci k hľadaniu odvahy)
Pri prekonávaní strachu je treba tvoriť si povzbudzujúce myšlienky.
Priznať si pocit strachu je odvahou. Priznaním sa nám uľavuje pri napätí a sme pripravení požiadať o pomoc.
Priznať si chybu a pravdu je odvahou . Týmto korigujem u impulzívnych detí ich myšlienkové vzorce typu: „Ten druhý si dovoľuje, je na vine.” Ak si deti bez strachu z nášho odsúdenia priznajú chybu, miernia tieto myšlienkové postoje a učia sa pozerať na situáciu zo strany druhého.
Aktivita k rozprávke :
Vyvolala som dve deti. Jedno sa ukrylo za druhé a ostatných detí som sa pýtala, prečo sa niekedy človek ukryje. Ich logická odpoveď znela: „Má strach.” Dieťa ukryté za prvým má kartičky so slovami: Pravda, Chyba, Schopnosť, Pocity, Názor. Deti tak názorne pochopia, že ak ukrývame pocity, pravdu, chybu, názory, schopnosti, sme bojazlivými. Dieťa vystúpi z úkrytu a všetkým ukáže spomenuté kartičky a ostatné deti pochopia, že keď človek vystupuje zo svojho vnútorného úkrytu- vyjadrí svoj pocit a názor, prizná chybu a pravdu, ukáže schopnosť , je OTVORENÝ A ODVÁŽNY.
Iný variant pri menších deťoch: Za jedným dieťaťom sa ukrývajú deti, ktoré držia spomínané kartičky po jednej. S deťmi si môžeme vysvetliť, že ak tajíme pravdu, chybu a pocit, bojíme sa zosmiešnenia, trestu a hnevu. Ukrývať pravdu, chybu, pocit však spôsobuje napätie, ktoré chce ísť von. Potom sa dieťa vpredu bez kartičky postaví bokom, predpaží pred sebou spojené ruky (zatvorené ústa) a keď ich otvorí (rozpaží), môžu cez ne (otvorené ústa) vychádzať po jednom deti a pri každom sa ostatných detí pýtame, či je otvorený a odvážny ten:
– kto povie pravdu (vyjde dieťa s kartičkou PRAVDA),
– ten, kto prizná pocit (strachu, hnevu…-vyjde dieťa s kartičkou POCITY),
– ten čo prizná chybu (vyjde dieťa s kartičkou CHYBA),
– ten čo povie otvorene a neubližujúco názor (vyjde dieťa s kartičkou NÁZOR) , – ten čo ukáže nejakú schopnosť (vyjde dieťa s kartičkou SCHOPNOSŤ).
Deti názorne pochopia, že ten, kto vyjadrí pocity, názory, schopnosti, prizná pravdu a chybu, je odvážny a potrebuje ocenenie a nie odsúdenie. Zároveň vidia, že ten, kto toto všetko prizná a ukáže, je k nám nielen otvorený a čestný, ale nerozvíja odstup, pristupuje názorne k nám, snaží sa o blízkosť.
Denis a škriatok Súcitko (meno škriatka podľa pochopenia, že všetci musíme rozvíjať súcit- súcitenie s ostatnými, vnímanie pocitov, rozhovory)
Byť kráľom svojho hnevu znamená byť kráľom presvedčenia, že nebudeme ubližovať. Hnev je správne cítiť, pretože nám pomáha zistiť, kedy nám niekto narušuje naše vnútorné hranice, nie je však správne meniť ho na nekontrolovateľnú zúrivosť a ubližovanie. Byť kráľom hnevu znamená korigovať svoj hnev tým, že ovládneme pohnútku- uraziť, zosmiešniť, viniť, udrieť. Toto sebaovládanie je znakom vnútornej sily. Všetci veľkí ľudia, ktorí prispeli k svetu veľkým poslaním v podobe rozvíjania mieru, rozvíjali jednu z „kráľovských vlastností” -sebaovládanie. Fyzická sila nám môže pomôcť v prípade sebaobrany. Na rozvíjanie charakteru je však dôležitejšie sebaovládanie- ovládnuť pohnútky ublížiť a tak sa stať vnútorne silným- kráľom hnevu. Treba hnev vyjadriť v tvare JA. Napätie uvoľňujeme jeho priznaním sebe či do denníku alebo druhému človeku (ja-výroky): „Hnevá ma.. . Vadí mi…!”
Aktivity k rozprávke :
Ochranné hranice
Okolo nejakého dieťaťa môžeme utvoriť kruh pomocou švihadla, ktoré v tejto aktivite predstavuje naše vnútorné hranice a vkladáme do vnútra vytvoreného kruhu s pomocou detí kartičky s druhmi správania, ktoré rešpektujeme (pomoc, ocenenie, vyžiadaná rada atď.). Potom mimo kruhu dávame kartičky s druhmi správania, ktoré nám ubližujú (bitky, hádky, posmešky, výčitky atď). Môžeme sa spýtať detí, ako rozoznáme správanie, ktoré nám ubližuje. Odpoveď u nás znela – podľa nepríjemných pocitov, ktoré nás už upozorňujú na to, že niekto prekročil naše hranice. Správne vyjadrenie hnevu je, keď tie pocity vyjadríme: „Hnevá ma!” „Vadí mi!” „Bolí ma!” Keďže naše vnútorné hranice predstavuje švihadlo, tieto ja-výroky na kartičkách začneme ukladať na švihadlo. Deti názorne vidia vyjadrenie svojich vnútorných hraníc prostredníctvom otvoreného pomenovania pocitov v tvare JA. S deťmi si zjednodušene hovoríme, že naše ústa sú zázračným miestom, v ktorom sa naše trápenie premieňa na slová. Obviňovanie je útokom, pri ktorom sa naše mieriace prsty a slová stávajú útokom, pri ktorom sa ten druhý cíti nepríjemne a musí sa brániť.
Ako na nahnevaného spolužiaka
Ráz sme s deťmi riešili neovládaný hnev. Poprosila som deti, aby napodobnili Hnev-Hnevka. Deti začali názorne -nadávať, rukami a nohami naznačovať údery. Spýtala som sa ich, či jasne premýšľajú. Zasmiali sa a povedali, že nie. Tu sme si vyvodili, že nahnevaného spolužiaka nemôžeme provokovať, pretože jeho vnímanie je skreslené emóciou, jasne nepremýšľa, preto viac ublíži a bude útočiť. Na jedno dieťa môžeme dať pokrývku, aby videli, že ak si nekontrolujeme zlosť, ovládne nám telo. Hnev ovláda ústa- nadávajú, hnev ovláda ruky- udierajú, hnev ovláda nohy- kopú. Spýtala som sa detí, ako pomôcť ovládnuť hnev u spolužiaka. Naviedla som ich na odpoveď, ktorá logicky vyplynula z aktivity Ochranný kruh. Ak vyjadrujeme svoje hranice ja-výrokmi, tak tieto ja-výroky musia pomôcť ovládnuť hnev u spolužiaka, lebo spôsobujú úľavu od vnútorného napätia. Treba dať tieto ja-výroky do otázok: „Čo ťa hnevá? Čo ti vadí? Čo sa ťa dotklo?” Neprovokujeme, empaticky sa pýtame, rozvíjame záujem o pocity druhého a starostlivosť, tým pomáhame k úľave od napätia u nahnevaného človeka. Deti upozorňujem aj na to, že ak niekoho často odstrkujú, cíti sa menej hodnotný a dôležitý, prežíva bezmocnosť, pri každom ich odmietnutí „NIE!” u neho narastá hnev a môže časom ubližovať. Preto je dôležité starať sa o to, aby sa nikto necítil odmietaný.
Súcitko a zrkadlá
Väčšinou sa hádajú a bijú deti, ktoré majú podobný temperament, sú si zrkadlami. Je dôležité si uvedomiť, že hádky a bitky spôsobujú chaos, napätie, zlé vzťahy a je treba sa naučiť vytvárať dohody. Čím viac dohôd máme, tým menej konfliktov zažívame. Tu deti pochopia, že ak chcú mať dobré vzťahy, je správne vytvárať si dohody ohľadom všetkého -pri upratovaní, hrách , hračkách atď.
Klára a škriatok Súcitko
Tu sa deti učia postaviť logicky k posmeškom. Učia sa chápať, že ak nereagujú na posmešky, tie obrazne ostávajú u posmešníkov, ktorí sa nudia či majú zlú náladu a potrebujú si ju niekde „vyliať”.
Posmešníci očakávajú odozvu v podobe plaču a hnevu. Ak túto odozvu nedostanú, bývajú sklamaní a my sa stávame kráľmi svojej nálady. Táto rozprávka pomáha rozvíjaniu nevzťahovačnosti , čo pomáha impulzívnym deťom, pretože precitlivene reagujú. Potrebujú pochopiť, že provokácie iných sú odrazom ich nálady a potreby ubližovať
Kamil a škriatok Vďačko
Tu sa deti učia jednoduchú vec. Predmety, ktoré využívame, sa starajú o naše pohodlie, zábavu, uľahčujú nám prácu. Ak chceme, aby nám slúžili aj nabudúce, treba ich upratovať a udržiavať.
Aktivita k rozprávke:
Deti si môžu predstaviť ( podobne ako v rozprávke), že začnú predmety a príroda rozprávať. Deti premýšľajú nad tým, čo by nám chceli čo by nám chceli odkázať. Najprv, ako sa o nás starajú a čo si želajú od nás. Predmety môžu držať v rukách (nemusí to byť podmienkou).
Čo by odkázala farbička? Dieťa hovorí s farbičkou v ruke: Som farbička, ktorá ti pomáha nakresliť krásne obrázky, ktoré môžeš kresliť pre svoju radosť, alebo môžeš nimi urobiť radosť ďalším, keď ich ukážeš alebo daruješ. Chcem, aby si ma ukladal/a do škatuľky alebo pohárika k ďalším kamarátkam- farbičkám, aby si ma použil/a aj nabudúce a nestratil.
Kamaráti z vnútorného sveta
Táto rozprávka učí, že je dôležité uvedomovať si svoju vlastnosť, pretože ľudia potrebujú byť ucelenými osobnosťami a ak ukrývajú pred sebou určité „nedostatky”, tieto nedostatky ich riadia. Hnev ich riadi zúrivým smerom, strach k neotvorenosti, závisť k ubližovaniu. Používam tieto informácie pri impulzívnych deťoch, ktoré sa rady predvádzajú, ale ich zmysel pre humor môže zájsť až do úrovne posmeškov a zhadzovania. Ocením ich, ak zabávajú ostatné deti humorom, ktorý nikomu neubližuje. Ak ich humor prejde do úrovne zhadzovania, vysvetlím im, že ich pozitívna vlastnosť prechádza už do ubližujúcej úrovne.
Je samozrejmé, že deťom treba tie isté veci neustále pripomínať ako aj vedomosti z iných predmetov. Úspechy prichádzajú pomaly a pri neustálej snahe.
Nie je to ľahké, ale ani život sám o sebe nie je ľahký. Všetko náročné znamená pre nás výzvu v podobe práce na svojom osobnostnom rozvíjaní a v podobe práce na vzťahoch, ktorú by sme mali vykonávať spoločne s deťmi, aby sme vzájomne vytvárali zo svojej osobností pevnejšieho otvorenejšieho , čestnejšieho a empatickejšieho človeka.
Mgr. Darina Vranová, učiteľka ZŠ Dubovce, okres Skalica