Domnievame sa, že takýmito verejnými a ničím nepodloženými faktami umocnenými termínom „šikana” sa neposúva spoločenský status učiteľov, deklarovaný mnohými vyjadreniami ministra školstva, ba opačne, tak závažné vyjadrenia degradujú obetavosť učiteľov a ich snahu konsolidovať a plátať výrazné „diery” nášho školského systému, za ktoré nemôžu niesť zodpovednosť. Vyjadrenia p. ministra Dušana Čaploviča vyvolávajú dojem, akoby šikanovanie žiakov zo strany učiteľov bolo bežným javom vyskytujúcim sa v našich školách. Proti tomu protestujeme, nakoľko to nevyplýva ani z našej priamej pedagogickej skúsenosti, ani z posledne publikovanej Správy o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike za šk. rok 2011/2012 vypracovanou Štátnou školskou inšpekciou a ani zo správ OECD a EÚ.
Naopak, z vyššie menovanej správy ŠŠI vyplýva, že učiteľ je hneď na druhom mieste po rodičoch, komu sa žiaci o šikanovaní zo strany spolužiakov zdôveria, pred kamarátmi a spolužiakmi. A sú to práve väčšinou triedni učitelia, ktorí veľmi chúlostivý a citlivý problém riešia a obetiam pomáhajú. Za ostatné roky sa v oblasti stanovenia, čo všetko vlastne šikanovanie je, ako ho včas diagnostikovať a ako problém vyriešiť, urobil obrovský pokrok. Okrem toho, učitelia často riešia aj celkom nové formy šikanovania, napríklad na sociálnych sieťach. Riešia ich a riešiť budú, aj keď na ne doteraz neboli školení a odohrávajú sa mimo školy, jednoducho preto, že to patrí k ich práci.
Správa ŠŠI ďalej uvádza, že v školskom roku 2011/2012 zaznamenali na učiteľov celkovo 131 podaní (29% zo všetkých podaní), ktoré vyčítali učiteľom najmä neobjektívnu klasifikáciu, nedostatočnú komunikáciu s rodičmi, nedodržiavanie pracovného času, neplnenie osnov, nízku úroveň vzdelávacieho procesu, nepedagogické správanie (psychický nátlak, ponižovanie, urážanie, fyzické tresty), neriešenie šikanovania. Správa bližšie nešpecifikuje pomer nepedagogického správania na množstve podaní voči učiteľom. Pri celkovom počte učiteľov (asi 55 000) možno preto považovať nepedagogické správanie učiteľov za celkom marginálny jav, ktorý nemôže mať vážny vplyv na to, či sa žiaci v škole cítia šťastní. Ani v samotnej štúdii OECD sa nikde neuvádza, že významným zdrojom šikanovania v škole je učiteľ.
Vážený pán minister, týmto vás žiadame o vysvetlenie, pretože za problémom nešťastných žiakov vidíte šikanujúcich učiteľov a z toho nám je naozaj veľmi smutno. Vo svojom vyjadrení spomínate, že by sa vám páčilo rodinné prostredie a chcete pomôcť učiteľom. Treba začať jednoznačne finančným posilnením rezortu, ktorý riadite, pokračovať materiálnym vybavením škôl a modernými učebnými pomôckami, opravou škôl, odbúraním byrokracie, prijatím účinnej legislatívy, obmedzením inšpekcie, ale v prvom rade dôverou. Dôverou a podporou učiteľom, vďaka ktorým sa slovenské školstvo „drží na nohách”.
Správna rada Slovenskej komory učiteľov