Štrajk učiteľov zapadol do európskeho koloritu. Situácia v školstve naozaj nie je dobrá, no na druhej strane, väčšina učiteľov ani zďaleka nezarába sumu, ktorú by mohla nazývať almužnou – v porovnaní s inými povolaniam. Z duše nenávidím toto slovo v súvislosti so mzdou učiteľa. Ak sa učiteľ porovná s priemernou a strednou mzdou v hospodárstve, nemôže použiť tento pojem. No tiež treba povedať, že pri argumentovaní o nedostatku peňazí na 10-percentné zvýšenie platov učiteľov, kričí najmä fakt, že z opozície prednedávnom predstavitelia súčasnej vlády podporovali až 30-percentné zvyšovanie platov lekárov.
Učitelia by si bez pochybností zaslúžili viac. Ako riaditeľ školy mám veľký problém natrvalo zohnať učiteľa, ak mu ponúknem horko-ťažko, s nadčasovými hodinami aj krúžkom, na prvé roky 600 eur v hrubom. Chlapov v školstve treba. Dnes, v čase krízy, je z čoho vyberať. Z núdze by išlo učiť veľa mužov, väčšina z nich však len dočasne, kým sa nenájde niečo lepšie. Idú učiť z núdze. Nedostatok mužov v učiteľskom zbore je obrazom dlhodobého poddimenzovania platov, najmä v čase, keď v minulosti (roky 2000-2006) absolventi škôl zarobili po maturite aj o polovicu viac ako ich učiteľ. Negatívny ekonomický vývoj, nízke nástupné platy a nezamestnanosť vyriešili tento problém, no je zrejmé, že nie práve potešiteľným spôsobom.
Makroekonomický pohľad na rozpočet dáva na prvý pohľad jasný signál, že niet z čoho pridať učiteľom a vlastne nikomu. Príjmy štátneho rozpočtu SR sú približne 13,6 miliárd eur, výdavky štátneho rozpočtu až 17,3 miliárd eur. Mínusový rozdiel, čiže to, čo nám chýba (deficit štátneho rozpočtu pre rok 2012) by mal byť približne 3,7 miliárd (viac ako sto miliárd v starej mene). Evidentne je treba niečo robiť s príjmovou stránkou smerom nahor a s výdavkovou smerom nadol. Voľným okom sa dá ušetriť v stámiliónoch. O výsluhových dôchodkoch, vysokej byrokracii a dotačných systémoch som už písal viackrát. Po nedávnych vyhláseniach Združenia miest a obcí Slovenska o nesúhlase s navyšovaním miezd učiteľom, nemožno nepoukázať na možnosti šetrenia v tejto oblasti. Myslím, že priestoru na šetrenie je dosť.
Susedné Poľsko má viac ako 38 miliónov obyvateľov, čiže sedemnásobok nášho počtu obyvateľov. No počet obcí má menší než my. Znie to neuveriteľne, ale naozaj, u nášho severného suseda nie je ani 2500 obcí, kým u nás takmer 2900. Takže ak sa rozprúdila debata o vysokom počte učiteľov, možno je tomu naozaj tak a treba prepúšťať. Prepúšťanie učiteľov však už začalo. Ak však hľadáme diery v rozpočte verejnej správy na Slovensku, mali by sme zavítať na kongres ZMOS. Aby sme sa priblížili Poľsku, musíme zlúčením zrušiť približne 2500 obcí, zostalo by necelých 400 obcí. Ekonomická situácia v krajine dospela do štádia, kedy musíme rozmýšľať nad razantnými opatreniami, kozmetické úpravy nestačia. Nemusíme hovoriť o drastických číslach, o rušení takého obrovského počtu obcí, no redukcia na polovicu by pomohla s konsolidáciou verejných financií výrazne.
Na výdavkovej strane rozpočtu je niekoľko ďalších položiek, ktorých obmedzenie by bolelo málo a prospech by sa dostavil. Šetriť by sa dalo, najmenej bolestne, na korupcii. No tu som skeptik. Odhady Transparency International Slovensko hovoria o ročnom „korupčnom“ okolo 1,8 miliárd eur, čiže prakticky polovica ročného deficitu štátneho rozpočtu sa „uleje“. Ide o obrovskú sumu, 333 eur na každého občana Slovenskej republiky. Ak by sa táto suma rozdelila medzi všetkých učiteľov v regionálnom školstve, dostal by každý učiteľ pred Vianocami odmenu viac ako 23-tisíc eur.
S korupciou sa oplatí bojovať. Rovnako tak zlučovať obce. Nielen kvôli učiteľom.
Článok bol publikovaný na blogu autora 26. november 2012.