Vyhodnotenie dotazníka ku kariérnemu rastu a kreditovému systému – zákon č. 317/2009

42 % respondentov čítalo zákon celý, 45 % len z časti a 13 % priznáva, že zákon nečítalo vôbec. Väčšina učiteľov získava informácie o zákone od kolegov alebo prostredníctvom internetových fór.

V dobe prijatia zákona hodnotilo zákon veľmi kladne len 2% učiteľov, dnes len jedno percento. Skôr pozitívne hodnotilo zákon v dobe prijatia takmer tretina učiteľov, dnes ho skôr pozitívne hodnotí len štvrtina respondentov. Väčšina učiteľov (57 %) ho hodnotí skôr negatívne, 13 % dokonca celkom zamietavo.

V otázkach 11-15 hodnotili respondenti obsahovú kvalitu, pripravenosť a odbornosť školiteľov ako aj prínos a využitie piatich absolvovaných školení. Väčšina učiteľov (od 55 do takmer 70 %) použila pri hodnotení vo všetkých ukazovateľoch známky 1 a 2, najlepšie hodnotili pripravenosť a odbornosť školiteľov. Veľká časť respondentov (45 – 30 %) napriek tomu ohodnotila ukazovatele známkami 3 a horšie.

Za hlavnú motiváciu účasti na školeniach označila najväčšia časť respondentov potrebu získať kredity, na druhom mieste skončila potreba dovzdelania sa v danej oblasti.

Nadpolovičná väčšina respondentov má problém pri výbere školení, ponuka školení ich neoslovuje. Na druhej strane viac ako jedna tretina učiteľov je s ponukou školení spokojná.

Vyše štvrtiny učiteľov absolvovalo školenia počas vyučovania, tri štvrtiny vo voľnom čase vrátane víkendov.

21 % účastníkov prieskumu uviedlo, že mali problém s uvoľnením na školenie.

Približne jedna tretina považuje vedomosti a zručnosti získane na školeniach za dlhodobé, 36 % za strednodobé (15-20 rokov) a necelá tretina za krátkodobé (do 10 rokov).

Za zdroje profesionálneho rastu okrem školení označili tri štvrtiny učiteľov štúdium odbornej literatúry, dve tretiny uvádzajú učiteľské fóra, približne rovnaký počet označil neustály záujem o problematiku.

Takmer polovica učiteľov sa podieľa na tvorbe učebných pomôcok alebo textov, približne rovnaký počet pracuje na tvorbe školských projektov a dve tretiny uvádza prácu so žiakmi mimo vyučovania. Vo všetkých prípadoch ide o aktivity, za ktoré sa kredity neudeľujú.

Takmer tri štvrtiny respondentov by privítali, keby mali riaditelia väčšie možnosti pri hodnotení učiteľov prostredníctvom osobného príplatku.

Väčšina učiteľov nepovažuje zvyšovanie platu na základe praxe za porovnateľné ani s ostatnými povolaniami vyžadujúcimi vysokoškolské vzdelanie, ani s priemerom krajín OECD.

Takmer dve tretiny respondentov považujú príplatok za triednictvo vzhľadom k záťaži a práci za podhodnotený, necelá štvrtina učiteľov ho považuje za primeraný.

Na záver mohli učitelia vyjadriť vlastný názor alebo vlastné návrhy a podnety ku kariérnemu rastu a kreditovému systému. Najväčší počet príspevkov kritizoval obmedzenú platnosť kreditov a kreditového príplatku. Učitelia rovnako kritizovali celý systém, označovali ho len za „honbu za kreditmi” alebo „kreditomániu”, „odsedené školenia” bez zjavného vzťahu ku kvalite vyučovania. Systém chápu ako snahu odkladať zvyšovanie platu učiteľov. Veľa učiteľov by privítalo možnosť overovania vedomostí aj bez absolvovania školení. Prevažne starší učitelia vyjadrili nespokojnosť, že nezískali kredity za školenia, ktoré absolvovali pred prijatím zákona. Ďalej učitelia navrhovali odstrániť rôzne deformácie pri kontinuálnom vzdelávaní: diskriminácia rôznych skupín pedagógov (špec. ped., prim. vzdel., vychov., šk. psych.); zvyšovať plat postupne, nie až po nadobudnutí 30 kreditov; rozšíriť platnosť vzdelávaní naprieč kariérnymi pozíciami; obnoviť možnosť uznania malého doktorátu, rigoróznej skúšky, rozširujúceho štúdia ako náhrady atestácie; možnosť získať kredity aj za iné formy vzdelávania učiteľov, ktoré absolvujú kvôli profesionálnemu rastu; zrušiť nezmyselné záverečné práce po absolvovaní vzdelávania; zrušiť nevyhovujúci a zväzujúci plán kontinuálneho vzdelávania, učiteľ nevie, aké vzdelávanie bude môcť počas roka absolvovať; systém paradoxne znevýhodňuje učiteľov s najvyššou kvalifikáciou – sú pre riaditeľov veľmi drahí a znevýhodnení na trhu práce. Učitelia ďalej kritizovali MPC, ktoré poskytujú najväčšie množstvo školení. Nepáčila sa im ponuka školení, slabá komunikácia zo strany MPC po prihlásení sa na školenie a hlavne skutočnosť, že školenia sa často neotvárajú pre nízky počet záujemcov. Nespokojnosť vyjadrovali učitelia aj s degresívnym a nespravodlivým nárastom platov po 16 rokoch praxe a obmedzením nárastu platu len na 32 rokov.

Všetky názory a podrobné vyhodnotenie dotazníka nájdete na adrese: https://docs.google.com/forms/d/1ljaJdSFBaI1XCNiWpP_yaXBILuS_wkJFK_lDLs17Krc/viewanalytics

 

Slovenská komora učiteľov ďakuje všetkým učiteľom, ktorí sa prieskumu zúčastnili. Výsledky pošleme MŠVVaŠ, MPC, ŠPÚ a NÚCEMu. Veríme, že dotazník bude užitočným príspevkom do diskusie v súvislosti s pripravovanou novelizáciou zákona č. 317/2009.