prieskum na 22 školách
AKTUALIZOVANÉ 12.11.2025 o čerpanie škôl z NP Integrácia cudzincov – na konci článku.
Príchod ukrajinských žiakov z vojnového územia v dôsledku ruskej invázie vyvolal v Komore učiteľov presvedčenie o potrebe aktívnej podpory týchto detí a ich rodín. V súlade s európskymi smernicami a odporúčaniami Európskej komisie Komora už v marci 2022 apelovala na ministerstvo školstva na prijatie systémových opatrení na podporu vzdelávania detí z Ukrajiny. Už 18. marca 2022 sme formulovali apel na ministerstvo školstva v článku: Potrebujeme okamžite systémové nástroje pri podpore vzdelávania detí z vojny. V apríli 2025 Komora konštatovala, že dochádza k hromadnému porušovaniu práv týchto detí a zaslala Európskej komisii aj formálnu žalobu. Komora je roky aj členom Komisie štrukturálnych fondov, kde na podnet EK chráni zneužívanie a neefektívne používanie európskych peňazí v školstve. Opakované apely Komory aj partnerských organizácií v Inklukoalícii posilnili v poslednej dobe aj správy Štátnej školskej inšpekcie o Stave vzdelávania žiakov – odídencov z Ukrajiny, letná správa Najvyššieho kontrolného úradu o výsledku kontroly 2025: Vzdelávanie detí cudzincov v slovenských školách popísané aj spolu s konštatovaním Komisára pre deti v článku EURACTIV: Na Slovensku po slovensky: Úrady varujú pred porušovaním práv ukrajinských detí, rezort školstva sa bráni.
Komora učiteľov žiadala ministerstvo školstva o dôsledné skúmanie využitia európskych štrukturálnych fondov, keď do školstva „pritieklo“ z EÚ takmer 100 milión eur z eurofondov: zhruba 72 mil. eur dostali školy na tzv. euronormatív vo výške takmer dvojnásobku slovenského štátneho normatívu a ďalšie financie prúdili zo štátnej dotácie jazykový kurz ako podporné opatrenie (takmer 2 mil. eur), tému podporil aj Unicef cez NIVaM sumou 1,5 mil. eur a ďalšie financie aj na školskú podporu prúdili z národných projektov EU Care a Integrácia cudzincov sumárne v sume asi 30 mil. eur. Stav začleňovania ukrajinských detí v slovenských školách je zložitý. Deti často zápasia so slabou znalosťou slovenčiny, psychickými ťažkosťami a rizikom sociálnej izolácie. Učitelia a školy potrebujú výraznú podporu v oblasti jazykového, vzdelávacieho a psychologického poradenstva. Napriek tomu, že školy dostali vysoké finančné prostriedky z EÚ, efektívnosť ich využitia nie je vždy jasná.
Komora učiteľov opakovane upozorňovala ministerstvo školstva na tieto problémy a žiadala lepšie usmernenia, kvalitnejšiu podporu a celoplošnú analýzu situácie. Keďže systémová analýza chýbala, Komora sa rozhodla uskutočniť vlastný prieskum. Cieľom bolo zistiť, ako školy skutočne využívajú finančné prostriedky na podporu ukrajinských detí a aká je reálna situácia v teréne.
Prieskum bol realizovaný emailom zo dňa 27. 8. 2025 využitím zákona o slobodnom prístupe k informáciám 211/2000 a to na 36 základných a stredných školách na Slovensku a to zo všetkých typov zriaďovateľov (2 cirkevné a 3 súkromné školy). Vybrané boli školy s vysokým podielom UA detí, ktoré čerpali aj príslušné UA euronormatívy. Vychádzali sme z verejne dostupných dát čerpania EÚ normatívov na stránke Ministerstva školstva a to konkrétne z júna 2025. Viaceré školy reagovali až na druhú výzvu. Vôbec nereagovali, a teda si nesplnili zákonnú povinnosť tieto školy: ZŠ Tomášikova 31, Košice; ZŠ Mateja Bella, Šamorín; SOŠ Farského, Bratislava; The British international school, Bratislava; ZŠ Hodžova, Trenčín; ZŠ Holíčska, Bratislava; Spojená škola Tilgnerova, Bratislava; ZŠ Holubyho, Piešťany; Základná škola, Ul. kpt. Nálepku, Nové Mesto nad Váhom; ZŠ Bieloruská, Bratislava; Cirkevná základná škola Romualda Zaymusa, Žilina; ZŠ Dubová, Bratislava; ZŠ Jána Kupeckého, Pezinok; SOŠ Ivanská cesta, Bratislava; ZŠ – evanjelická, Bratislava. Pri výsledkoch sme zachovali anonymitu škôl (hoci ide o verejné informácie), nakoľko nám ide najmä o to poukázať na využitie európskych a štátnych zdrojov určených na začleňovanie UA detí, nie o kontrolu financií na tej ktorej škole.
Návratnosť odpovedí bola 22 z 36 škôl (61 %). V tabuľke prehľadne uvádzame základné výsledky prieskumu:
| škola | Počet UA detí (k 30.6.2025) | Financie (UA normatív) marec 2022-jún 2025 | Jazykový kurz (PO dohadovacie konanie) | Opatrenia na podporu UA detí | |
| 1 | ZŠ BB | 36 | 258.727 eur | 5419 eur (kurzy realizovali 2022-25) | Pomôcky, interiérové vybavenie, jazykové kurzy, odmeny |
| 2 | ZŠ BA | 70 | 411.740,60 Eur | 25.916 eur (2022-25) | učebné pomôcky, učebnice, stoličky, materiál, mzdy, strava, čistiace prostriedky, služby, energiezabezpečenie slovníkov, tvorba IVP, UA asistentka a vychovávateľka |
| 3 | ZŠ TT | 31 | 345.822 eur | — | Mzdy, energie, 2 vychovávateľky a jeden asistent z Ukrajiny |
| 4 | ZŠ BA | 37 | 315.386 eur | — | Mzdy, energie, interiér, IT technika, stroje, zariadenia, materiál, opravy a údržby, doučovanie slovenčiny. |
| 5 | ZŠ ZA | 71 | 596.118 eur | — | interiér, energie, interaktívne tabule, výmena svetiel, montáže, opravy a výmeny podláh, hygiena, opravy pergol, brán, oprava priestorov poškodených haváriou, oplotenie areálu, stavebné práce, mzdy |
| 6 | ZŠ TN | 34 | 272.005 Eur | 3346 eur (2022, 2023, 2025) | Odmeny učiteľov, energie, nákup pomôcok, nový nábytok (šatňové skrinky, lavice, stoličky), výmeny tabúľ v triedach, opravy, údržba, výmena toaliet, maľovanie tried, oprava žalúzií |
| 7 | ZŠ BA | 32 | 278.644 eur | 2027 eur (2024 a 2025) | Energie, interiérové vybavenie, interaktívna tabuľa, PC, materiál, úprava priestorov, prevádzk. náklady, mzdy |
| 8 | ZŠ BA | 41 | 307.738 eur | — | Platy, energie, pomôcky, interiérové vybavenie, výpočtová technika, hygiena, |
| 9 | ZŠ NR | 82 | 733.860 eur | 1242 eur (iba v r. 2025) | Pomôcky, interiér, interaktívne tabule, PC, nástenky, energie, opravy a údržby (telocvičňa, átrium, osvetlenie, maľovanie), odmeny, vybavenie tried |
| 10 | ZŠ BA | 27 | 424.336 eur | — | Mzdy, tovary, služby a energie |
| 11 | ZŠ TT | 24 | 188.623 eur | 9520 eur (2022-2025) | Odmeny, jazykový kurz, vybavenie učební, interaktívne tabule, panely, tablety, energie, montáž, hygiena, materiál. |
| 12 | ZŠ TT | 37 | 321.330 eur | 21260 eur (2022-25) | Materiál, IT technika, interiér, nákup strojov, údržba budov a objektov, odmeny učiteľov |
| 13 | ZŠ PO | 37 | 230.497,90 eur | — | Mzdy (PA, ekonóm, školník, psychológ, učitelia, upratovačka) |
| 14 | ZŠ BA | 55 | 406.982 eur | 1889 eur (iba v r. 2022) | Mzdy, odmeny, energie, interiér, tlač, údržba, služby |
| 15 | ZŠ TN | 33 | 251.383 eur | 1300 eur (iba v r. 2022) | Interiér, energie, mzdy, odmeny, hygiena |
| 16 | ZŠ BA | 41 | 388.677 eur | 7290 eur (2022-24) | Konzultácie pre žiakov nad rámec bežného štandardu, intervencie ŠPT, podporná skupina pre rodičov, preventívny program s policajtom, bezplatné krúžky |
| 17 | ZŠ a SŠ NR | 28 | 258.510 eur | 7624 eur (v r. 2022-23) | Mzdy, materiál |
| 18 | ZŠ a SŠ, BA | 41 | 122.293 eur | 434 eur (2022) | Mzdy učiteľov, hygiena, pomôcky, šk. akcie, réžia, energie, |
| 19 | SŠ, TT | 31 | 200.694 eur | 3407 eur (2022-24) | Pomôcky, 1 UA pedag. asistent, odmeny, jazykový kurz |
| 20 | SŠ, KE | 6 | 75131 Eur | — | Interiérové vybavenie, výpočtová technika, materiál, pomôcky, energie |
| 21 | SŠ PO | 24 | 45.378 eur | 10849 eur (2022-25) | Financie nemôžeme preúčtovať na prácu s UA žiakmi na internáte, pomoc poskytuje zadarmo pracovník Červeného kríža, zrekonštruovali sa priestory, izby a kuchynky na internáte. Zamestnali sme novú, UA vychovávateľku. Interaktívne tabule, vybavenie dielní, stoly, hygiena. |
| 22 | SŠ, PO | 24 | 105.052 | — | 2 pomocní SK vychovávatelia, odmeny, prevádzk. náklady internát, vybavenie školy, opravy, údržby, hygienické potreby |
Podľa usmernenia ministerstva školstva k čerpaniu EU normatívu na UA deti sa školám odporúčalo, „aby si finančné prostriedky pridelené formou európskeho normatívu analyticky odlíšili.“ A zároveň ministerstvo uviedlo, že finančné prostriedky je možné použiť na rovnaký účel ako normatívne finančné prostriedky (§ 2 ods. 3 Zákona 597/2003 Z.z.), to znamená na osobné náklady a prevádzkové náklady na zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu v súvislosti so vzdelávaním detí/žiakov z Ukrajiny. Z opýtaných škôl iba 8 škôl (36 %) preukázateľne viedlo samostatný analytický účet výdavkov UA normatívu, 3 školy (14 %) priznali, že ho neviedli, lebo to nebolo povinné a zvyšok škôl (50 %) nám tieto údaje neposkytol (aj napriek tomu, že k tomu boli vyzvané), ale poskytli nám v exceli výpis základných výdavkov aj s výškou sumy.
Z podrobnej analýzy výdavkov, ktoré má Komora k dispozícii, možno konštatovať, že iba dve stredné školy (10 %) zo skúmaných škôl, prijali na pomoc deťom ukrajinsky hovoriaceho pracovníka (asistenta, vychovávateľa), aj to iba na čiastočný úväzok, aby poskytoval pomoc priamo deťom. Niekoľko škôl spomenulo ako opatrenie na podporu detí zamestnanie ukrajinsky hovoriaceho zamestnanca, ale po dopýtaní vyplynulo, že nejde o opatrenie na podporu UA detí, ale iba prijatie bežného zamestnanca na uvoľnené pracovné miesto v škole určené pre bežnú prevádzku školy (napr. vychovávateľka v školskom klube, učiteľka angličtiny a pod.) Väčšina škôl nakúpila krátko po začatí vojny žiakom školské pomôcky, dofinancovala obedy alebo iné drobné materiálne veci, ktoré nepresiahli stovky eur rozpočtu školy.
Ako vyplýva z tabuľky, výdavky škôl z ukrajinského normatívu slúžili prevažne na zaplatenie väčších opráv budovy školy, údržbu, maľovanie, nákup interiéru (podrobné položky poukazovali na rozsiahle nákupy nábytku a vybavenia školy, ktorý nesúvisel s príchodom UA detí), pravidelne sa objavovali interaktívne tabule, dovybavenie učební, hygiena, energie. Druhá veľká časť výdavkov slúžila na mzdy a odmeny, pričom bližším skúmaním išlo o štandardné odmeňovanie zamestnancov, a to prevažne v predvianočnom období, čo pravdepodobne iba kopíruje bežné odmeňovanie učiteľov v školách. Otáznikom ostáva, čo školy urobili s ušetrenými financiami, ktoré za nich platila EÚ. Školy museli na bežných výdavkoch a odmenách ušetriť aj stovky tisíc eur v rozpočtoch. Zvýšenie výdavkov na ukrajinské deti totiž školám nepriniesli žiadne zásadnejšie výdavky (energie sa platili rovnako, školské lavice a nábytok väčšinou školy majú aj nazvyš alebo niečo dokúpili, učebnice taktiež – tento výdavok tvoril len zlomok financií v rozpočtoch). Školy využili dotácie na investície do svojich zamestnancov, do budovy a interiéru. Z takýchto opatrení ale ukrajinskí žiaci nemali možnosť v podstate vôbec benefitovať. Ako ukázali analytické štúdie, deti potrebovali psychosociálnu podporu vo vlastnom jazyku, vytváranie bezpečného prostredia a dlhodobé jazykové vzdelávanie, úpravy hodnotenia a obsahu učiva.
Veľkou neznámou odmien učiteľov, ktoré v týchto školách dostávali je, ako toto opatrenie prispelo ku kvalite začleňovania, náhodne sme sa pýtali v dvoch školách priamo učiteľov, tí o odmeňovaní nevedeli, na porade sa o tom nehovorilo a nevšimli si, že by dostali nejaké výrazne iné financie. O spojení s UA deťmi nevedeli. Je teda otázne, či učitelia vedia o tom, že ich odmeňovanie bolo financované 3 roky po začatí vojny z európskych peňazí a či tieto odmeny slúžili na nadštandardné poskytovanie podpory týmto deťom.
Samotné opatrenia škôl na podporu UA žiakov boli veľmi slabé, niektoré školy sa pokúsili aspoň naznačiť, čo pre deti robili, za všetky stojí komentár školy, ktorá na UA normatívoch výrazne zbohatla (takmer pol milióna eur), keď uviedla: „Organizovali sme panelové diskusie v triednych kolektívoch s cieľom podnietiť v žiakoch empatiu voči novým spolužiakom.“ Opatrenia, ktoré ďalej škola popísala boli v podobnom duchu, ako by ich vytvorila umelá inteligencia. Bližším skúmaním v tejto škole sa žiadne systémové začleňovanie nepotvrdilo, skôr naopak. V niektorých školách nám hlásili, že ukrajinské deti aj opakovali ročník z dôvodu neovládania slovenského jazyka.
Komora cez infozákon si vyžiadala od ministerstva školstva aj dáta o zamestnávaní UA pracovníkov v školách a školských zariadeniach. Celkový počet PZ a OZ s Ukrajinskou štátnou príslušnosťou je v šk. roku 2024/2025 v počte 212 a v šk. roku 2023/2024 v počte 192. Z toho v šk. roku 2024/25 tvorilo 48 pedagogických asistentov (23 %), 147 učiteľov a vychovávateľov (75 %) a 6 školských psychológov. Z dát nevieme presne určiť úväzky, ale iba počet osôb. Nevieme rovnako určiť, či školskí psychológovia naozaj pôsobili pre podporu UA detí, alebo pracovali ako bežní psychológovia na školách pre podporu všetkých detí (v Bratislave sa nám takto podarilo identifikovať jedného školského psychológa z Ukrajiny (dobre hovoriaci po slovensky) a pôsobí ako bežný psychológ, keďže je nedostatok psychológov). Zároveň sme získali dáta aj z CVTI ako je to s pôsobnosťou UA odborníkov v poradenských centrách, podrobnosti uvádzame v tabuľke (opäť nejde o úväzky ale osoby a CVTI nás upozornilo, že údaj o národnosti OZ nie je povinný, takže nemusí ísť o presný údaj):
| 2024/2025 | |||
| Centrum | Zamestnancov spolu | Z toho | |
| Psychológ | Zamestnanec Projektu | ||
| CPP Bratislava 3 | 6 | 3 | 3 |
| CPP Žilina | 1 | 1 | 0 |
| CPP Snina | 1 | 1 | 0 |
| 2023/2024 | |||
| Centrum | Zamestnancov spolu | Z toho | |
| Psychológ | Špeciálny pedagóg | ||
| CPP Bratislava 3 | 4 | 3 | 1 |
| CPP Žilina | 1 | 1 | 0 |
| CPP Snina | 1 | 1 | 0 |
| SCPP Trenčín | 1 | 0 | 1 |
| SŠCPP Bánovce nad Bebravou | 1 | 0 | 1 |
Uvedené pozície UA pracovníkov sú v týchto okresoch známe aj celoslovensky, lebo rodičia žiakov z Ukrajiny cestujú za podporou aj desiatky kilometrov. Je zjavné, že opatrenia štátu ani európskeho normatívu nepriniesli podporu, ktorú by desiatky tisíc detí z Ukrajiny potrebovali. Rovnako je smutné, že štát tieto dáta systémovo nezbiera a nezaujíma sa o ne.
Školy okrem EÚ normatívu na UA deti mali možnosť čerpať cez dohadovacie konanie podporné opatrenie – jazykový kurz. Školský zákon v § 145a im to prikazuje ako povinnosť a zároveň právo dieťaťa, pričom právne záväzný Katalóg podporných opatrení im nariaďuje poskytovať im základnú jazykovú podporu v rozsahu max. 200 hod., rozširujúcu až do 150 hodín a podľa potreby detí aj dodatočnú jazykovú podporu. Z tabuľky vyššie vyplýva, že čerpanie dotácie na jazykové kurzy bolo živelné, nesystémové a nezodpovedalo potrebám detí, nehovoriac o tom, že školy mali dostatok prostriedkov poskytovať jazykové kurzy aj z vlastných normatívov (3 školy realizovali z vlastných zdrojov), 3 školy čerpali nad 10. tis. eur na jazykové kurzy, 8 škôl nečerpalo vôbec z dotácie. Ministerstvo preto nemá žiadnu evidenciu o tom, či školy skutočne žiakom poskytovali zákonom stanovenú jazykovú podporu, pričom Štátna školská inšpekcia už v r. 2023 upozornila, že menej ako tretina škôl poskytovala jazykový kurz žiakom oproti prvému roku, keď to bola asi polovica škôl. Klesajúci trend potvrdila aj správa Najvyššieho kontrolného úradu v lete 2025. Školy nevyužívali diagnostiku jazykových úrovní žiakov a neprispôsobovali tomu ďalšiu podporu, rovnako tak ani nepoznali metodiku vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka, takže žiakom neposkytovali kurz slovenského jazyka ako cudzieho jazyka, ale často iba doučovanie slovenského jazyka a literatúry, či iných predmetov.
Záver
Prieskum ukázal, že ministerstvo školstva v podstate podporu UA detí vôbec neusmerňovalo, školy čerpali a používali peniaze úplne voľne a necítili žiaden záväzok voči týmto deťom pri ich začleňovaní. Opatrenia, ktoré školy robili, boli natoľko vágne, že by ich bolo možné realizovať aj bez európskych peňazí. Školy spolu so zriaďovateľmi bez usmerňovania ministerstvom peniaze použili tak, ako sami uznali a ako potrebovali – na prevádzku a dofinancovanie miezd, rekonštrukcie budov, interiéru, nákup interaktívnych tabúľ či maľovanie. Špecifické opatrenia pre žiakov boli veľmi slabé a prevažne nefinančného charakteru. Vyvstáva otázka, či sme v slovenskom školstve hodní čerpať štrukturálne fondy, či potrebujeme ministerstvo školstva, ktoré rozdáva cudzie peniaze bez akejkoľvek kontroly, či má Európska únia posielať finančné prostriedky v krízových ale aj bežných situáciách na podporu dôležitých potrieb, ak sa v tejto citlivej a ľudsky dôležitej téme podpory detí z vojnového územia deje niečo takéto. Prieskum nie je reprezentatívny, a to ani nie je úloha Komory učiteľov. Ministerstvo školstva má finančné prostriedky na analýzu stavu a malo finančné prostriedky aj na kontrolu a usmerňovanie témy z paušálnych výdavkov v rozsahu niekoľkých miliónov eur. Stále je tu možnosť, že si zabezpečia dáta, ktorými naše zistenia z prieskumu vyvrátia ako neopodstatnené.
————————————–
Príloha 1:
Vážení riaditelia, riaditeľky,
v mene Slovenskej komory učiteľov si dovoľujeme Vás požiadať o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( zákon o slobode informácií ) v platnom znení. V zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „infozákon“) s poukazom na § 9 ods. 3 infozákona žiadam vás ako
povinnú osobu o sprístupnenie nasledujúcich informácií v súvislosti s vojnou na Ukrajine a ukrajinskými žiakmi, ktorí boli v posledných 3 rokoch dodatočne samostatne financovaní z EÚ navýšeními euronormatívmi:
- Prosíme o výpis z účtovníctva – analytický podúčet k financiám, ktoré vaša škola prijala ako špecifiká podľa § 4af zákona č. 597/2003 Z. z. – prostriedky na podporu začlenenia detí a žiakov z Ukrajiny. Tieto finančné prostriedky mala škola úlohu viesť ako samostatný podúčet v účtovníctve za obdobie od septembra 2022 do 30.6.2025. Prosíme o výpis príjmov a výdajov za toto obdobie, pri výdavkoch vás prosíme o podrobný výpis z účtovníctva (nie len sumárne výdavky). V prípade že by išlo o mzdu, postačí nám uviesť namiesto mena iba zaradenie: učiteľ, psychológ.
- Aké zásadné opatrenia finančného charakteru (z tohto UA normatívu, nie z podporných opatrení alebo iných financií) ste od 09/2022 do 06/25 prijali na účel podpory začleňovania UA detí vo Vašej škole? Postačí nám vymenovať konkrétne opatrenia s uvedením odhadu financií v tomto duchu napr.: nákup pomôcok pre deti (5000 eur), odmeňovanie učiteľov (15.000 eur), zamestnanie UA zamestnanca na priamu podporu UA detí napr. ako asistentka UA deťom (120.000 eur), UA psychologička, financovanie jazykového kurzu (6500 eur) a i.
Vzhľadom na to, že požadované údaje je možné získať jednoduchým exportom z elektronického mzdového systému, dovoľujem si upozorniť, že informácie potrebujeme sprístupniť v zákonom stanovenej lehote. V zmysle ustanovenia § 14 ods. 5 infozákona žiadam potvrdiť prijatie podnetu elektronickou poštou na uvedenú emailovú adresu a ako žiadateľ žiadame o sprístupnenie požadovaných informácií elektronickou poštou na emailovú adresu sku@sku.sk v zákonom stanovenej lehote.
Výber škôl je náhodný na základe posledných informácii z MŠ SR.
Údaje budeme anonymizovať na pripravovanú analýzu, uisťujeme Vás, že konkrétne školy neplánujeme nikde uvádzať, slúži to len pre účely analytického výstupu k Národnému projektu EU normatívu ako správa pre rokovania s MŠVVaM SR. Nazdávame sa, že integrácia týchto detí neprebehla dostatočne zo strany štátu a chceme požadovať dodatočné opatrenia a podporu pre školy.
Národný projekt Integrácia – 9 škôl
Komora učiteľov si cez infozákon 16.septembra 2025 vyžiadala informácie, koľko škôl, v akom rozsahu financií a na aký účel čerpali zdroje na podporu detí cudzincov z Národného projektu Integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane migrantov. Tento projekt od septembra 2025 do júna 2026 umožnil čerpať finančné zdroje na systematickú integráciu a podporu detí a dospelých cudzincov na Slovensku. Ministerstvo práce nám sprístupnilo údaje až 23.októbra 2025, deň po realizovaní otvorenej prezentácie projektových aktivít jednotlivých zapojených subjektov. Ministerstvo práce nakoniec poskytlo Komore učiteľov jednak podané zámery 9 škôl a jednak opisy aktivít v rámci žiadostí o platbu, ktoré uvedené školy realizovali. V národnom projekte bolo zapojených 8 základných a 1 stredná škola, pričom sumárne školy čerpali finančné prostriedky v rozsahu takmer milióna eur. Po podrobnom preskúmaní aktivít škôl sme zistili veľmi závažné skutočnosti, ktoré opäť poukazujú na zneužívanie európskych financií:
- iba v 2 školách na polovičný úväzok pracovala ukrajinsky hovoriaca psychologička/pracovníčka z Ukrajiny,
- viaceré školy opisovali aktivity ako doučovanie a jazykový kurz, ktoré ministerstvo školstva financuje cez štátne peniaze ako podporné opatrenie,
- školy využili priame mzdové prostriedky na dohody o vykonaní práce pre existujúcich, zväčša na plný úväzok zamestnaných pedagogických alebo odborných zamestnancov – výkon činností by v takomto prípade podľa zákonníka práce mali prebiehať mimo pracovnej doby (zväčša po 15:30 alebo prerušením pracovnej doby, ale následne predĺžením o čas dohody) – je veľmi nepravdepodobné, že by sa nejaké aktivity realizovali mimo pracovnej doby,
- väčšina aktivít bola úplne bežnými aktivitami školy, ktorú majú zamestnanci pri všetkých deťoch v náplni práce – ranné kruhy, rodičovské združenie, konzultácie so žiakom, vianočná besiedka, stretnutia s psychológom (slovenským), krúžková činnosť (na toto je bežne určený finančný príspevok zo štátu), prednáška na tému „Práva a povinnosti migrantov“, škola v prírode, výlety, porady učiteľov, noc v škole, katarínska zábava a pod. Všetky tieto aktivity škola poskytuje bežne všetkým deťom,
- iba jedna škola preukázala skutočne plnohodnotné aktivity nad rámec školy, keď poskytovala desiatky integračných aktivít počas mesiaca (exkurzie po meste, spoznávanie mesta, kultúrnych osobitostí, organizovanie akcií zameraných priamo na rodičov cudzincov, informačné semináre a pod.)
Na úrovni platieb škola vlastne zaplatila viacerým učiteľom školy odmeny. A to opätovne, nakoľko tie isté školy dostávali aj zvýšený UA normatív, z ktorého deklarovali tiež platbu odmien učiteľov a zamestnancov. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o systémových a udžateľných aktivitách, ktoré by bolo možné považovať za hodnotu za peniaze. Také isté aktivity bežne realizovali aj všetky ostatné slovenské školy a nejde o žiadnu pridanú hodnotu. Aktivity v podstate vôbec nereflektujú dáta či analýzy, ktoré poukazujú na potrebu služieb v materinskom jazyku pre deti. Samotné ministerstvo práce nijako aktivity a ich náplň nekontrolovalo v súlade s cieľmi NP, trojitým financovaním. Ani napriek opakovaným upozorneniam z našej strany neboli školy poučené o správnom využití týchto európskych financií. Je faktom, že školy tieto peniaze vôbec nemali čerpať, nakoľko činností pre deti v škole sú plne financované štátom. Aj takto sa na Slovensku rozhadzujú finančné prostriedky.