Čo prinesie zavedenie superhrubej mzdy školám?

Čo nám prinesie zavedie superhrubej mzdy? Absolútne nič! Na účet do banky nám zamestnávateľ nedá o nič viac ani menej ako doteraz. Hlavný cieľ tvorcov novej legislatívy  je príprava na rozsiahlu reformu daní a odvodov v roku 2013. Má sa zjednodušiť poukazovanie platieb odvodov zamestnávateľmi, má sa znížiť počet typov odvodov a majú sa zmeniť aj základy pre ich výpočet. Okrem toho má zavedenie superhrubej mzdy aj psychologický efekt. Zamestnanec si má viac vážiť svoju prácu a plat. Priamo v dohode o mzde a na výplatnej páske uvidí, koľko mesačne aj s odvodmi stojí. Tento pocit ho môže odradiť napríklad žiadať vyšší plat.

Vykazovanie mzdy v  novom šate niektoré médiá nazývajú aj kozmetickým upratovaním na výplatnej páske. Výrazná zmena je ale v tom, že zaplatené odvody po zavedení úprav už nemajú znižovať daňový základ. Doterajšie platenie dane z príjmu vo výške 19 % sa netýka celej hrubej mzdy, ale len daňového základu, čo je oproti plánovaným zmenám výrazný rozdiel.

Avizované zjednotenie vymeriavacích základov pre platenie daní a odvodov sa v školstve dotkne tzv. dohodárov, ktorí si privyrábajú formou dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti. Aj z takýchto príjmov sa od roku 2012 majú začať platiť odvody do Sociálnej poisťovne aj zdravotné poistenie. Výnimkou budú  s veľkou pravdepodobnosťou príjmy dohodárov do výšky 165,96  €/mesačne , z ktorých sa daň aj v súčasnosti vyberá zrážkou 19 %. Pokiaľ školy zamestnávajú na dohody dôchodcov alebo externých učiteľov, treba s tým počítať pri plánovaní na rok 2012. Nová úprava zvýši škole celkové výdavky a zároveň zníži čistý príjem pracovníka na dohodu oproti dnešku asi o 14 %. 

Ak však bude zavedená superhrubá mzda, budú všetky odvody výlučným záväzkom zamestnanca, čím by daňovo-odvodového zaťaženie dohodárov stúplo na viac ako 60 %!  Práca na dohodu šetrí dnes zamestnávateľom náklady, ale bráni vytváranie nových pracovných miest (napr. na skrátený a neorvnomerne rozvrhnutý) pracovný čas, čím ochudobňuje príjmy plynúce do zdravotníctva a sociálneho systému.  Problémom slovenského systému odvodov a daní je neochota štátu vyberať väčšie odvody od vysokopríjmových občanov a snaha vyberať odvody zo všetkých príjmov, bez ohľadu na to či ide o príjem z práce alebo nie.  Výsledkom boli pokusy vyberať odvody z úrokov  alebo prenájmu nehnuteľností. Schvaľovatelia nových zákonov s rozšírením druhov príjmov postihnutých odovodmi nemajú problém, pretože ich samotných sa netýkajú.  Maximálny  zdravotný odvod zamestnanca- manažéra s platom 3000 € je t.č. 86,76 €, zdravotný odvod študenta VŠ bez príjmov pritom predstavuje až 46 € mesačne!  Pokiaľ sa pozrieme na slovenské dane a odvody optikou internetových kalkulačiek, prídeme ešte k väčším prekvapeniam. Slovenský manažér s platom 4000 € dostane v čistom na účet v banke 2964 €, jeho rakúsky kolega s rovnakým platom vo Viedni iba 2371 €. Na dosiahnutie netto príjmu 2964 € by rakúsky daňový platca musel  zarábať v hrubom asi 5100 €.

Náš systém je jednoducho úžasný a atraktívny pre vysokopríjmových občanov a trestá strednú vrstvu obyvateľsta, ktorá popri mzde má aj iný príjem. Dane a odvody občana s priemerným príjmom (769,- €/mesačne)  v percentuálnom vyjadrení nemáme  vôbec vysoké.  Nízka je však slovenská priemerná mzda, pretože 2/3 zamestnancov o priemernom plate môže iba snívať.  Obeťami daňovo – odvodovej reformy sa majú stať všetci občania  s príjami menšími ako sú stropy pre platenie odvodov. Pri zdravotnom poistení je to hranica 2169,09 €, pri starobnom poistení  2978 €. Poberatelia príjmov nad týmito úrovňami sú od zvyšovania odvodov, ktoré  sa dotýkajú väčšiny občanov krajiny,samozrejme oslobodení. Nebude predsa trestať úspešných! Peňazí na podporu privilegovanej skupiny v spoločnosti pravdepodobne máme  tradične na rozdiel od finančných prostriedkov na podporu vzdelania, vedy, výskumu, zdravotníctva aj v období uťahovania opaskov stále dostatok.

 

Ľuboš Pavelka

 

 

2017-02-09T20:20:08+00:00 22. marca 2011|Categories: Správy|Tags: , , , |