Plánujem, lebo som učiteľ/ka

Veď plánovanie je ozaj dôležité, a sama seba sa spytujem, je treba riešiť vôbec byrokraciu v školstve, keď treba plánovať? Básnická otázka, správne nastolená, i keď nie som básnik, odpovedám – treba riešiť byrokraciu v školstve, ale aj treba plánovať. Lebo…

M. Zelina (1997)  chápe úlohu časovo – tematických plánov, aj ako možných indikátorov toho, koľko učiteľ naučil žiakov, koľko naučila škola za jeden školský rok, polrok a pod. Pri tomto kritériu hodnotenia vzdelávania sa sleduje tiež to, či je učiteľ v súlade s časovo – tematickými  plánmi, či rovnomerne preberá učivo, či nepredbieha alebo  naopak nezaostáva.             

Podstatou plánovacej činnosti je rozhodovanie učiteľa o voľbe, výbere jednej možnosti z viacerých alternatív. Rozhodovanie je príznakom vôle (chcem plánovať), slobody (môžem plánovať), ale aj zodpovednosti (zodpovedám za svoje plánovanie). Ak je učiteľ postavený len pred jedinú možnosť ako sa rozhodnúť,  nemôžeme hovoriť ani o slobode  ani zodpovednosti, pretože situácia (alebo niekto iný) rozhodol za nás. V takomto  prípade nie je možné hovoriť ani o profesionalite učiteľa. Čím viac informácií má učiteľ, čím efektívnejšie ich dokáže pri plánovaní použiť, tým väčší je predpoklad, že nájde a uplatní optimálne riešenie.       

Časovo – tematické plánovanie je jednou z najnáročnejších  projekčných činností učiteľa, pretože v čase jeho tvorby ešte nepozná  všetky podmienky, ktoré ovplyvňujú premenlivú pedagogickú situáciu. Učiteľ sa rozhoduje na základe neúplných informácií a vie, že je veľmi pravdepodobné, že bude časovo – tematický plán v priebehu školského roka ešte neraz upravovať (zloženie príslušnej triedy, korekcie cieľov výučby, rozšírenie základného učiva).  

Súhlasím, že kvalitne postavený plán je východiskom pre úspešný  výsledok, ale taktiež nie je spasiteľný a často sa stáva formálnou povinnosťou. Jeden z dôvodov nechuti písať plány je preplánovanie,  existencia mnohých iných plánov, ktoré treba v priebehu roka tiež dopĺňať , meniť, prehodnocovať, písať priebežné a konečné správy.  Pokúsim sa ich vymenovať: plán práce školy, plán enviromentálnej výchovy, plán výchovy k manželstvu a k rodičovstvu, plán ochrany práv a slobôd, plán dopravnej výchovy, plán boja proti obezite, plán účelových cvičení, plán prevencie proti šikanovaniu, plán zdravej výživy, plán triedneho učiteľa, plán exkurzií a vychádzok, plán výchovného poradenstva, plán riešenia výchovných problémov, plán telovýchovných a športových akcií, plán projektovej činnosti, plán predmetových komisií, plán BOP a PO , plán porád, zasadnutí gremiálnej rady, plán pedagogických rád, plán výchovného poradcu, plán koordinátora prevencie drogových závislostí plán školského psychológa, plán školského špeciálneho pedagóga, plán sociálneho pedagóga ….. Zabudla som nejaké plány?

V hlave mi víria myšlienky o malých školách, malotriedkach. Z realizácie súčasného plánovania musia vykazovať najlepšie výsledky. Tým výsledkom je centralizácia plánov v malom priestore. 

2017-02-09T20:20:11+00:00 30. augusta 2010|Categories: Správy|Tags: , |