Slovenský dôchodkový systém je založený na troch pilieroch, ktoré bez rozpakov môžeme označiť ako hlinené. Prvý pilier predstavuje štátny dôchodok zo Sociálnej poisťovne.
Jeho výška sa určuje podľa počtu odpracovaných rokov a osobného mzdového bodu. Ten zodpovedá pomeru každoročného úhrnu ročných miezd pracovníka k ročnej priemernej
mzde v ekonomike. Kto zarobí mesačne priemerne 769 eur, bude mať za príslušný rok osobný mzdový bod vo výške 1,00. Počas obdobia materskej, vojenskej služby a iných
náhradných dôb sa berie do úvahy koeficient 0,300, čím v konečnom dôsledku systém doplácajú viacdetné matky, ktoré boli dlho s deťmi doma. Rovnako doplatia na systém ľudia, ktorí často boli práceneschopní.
Osobný mzdový bod za celé obdobie poistenia sa násobí aktuálnou dôchodkovou jednotkou, ktorá predstavuje v súčasnosti 9,8182. Inak povedané, zamestnanec s príjmom na úrovni priemernej mzdy v ekonomike si každoročne teoreticky vytvára mesačný dôchodok 9,81 eura. Pokiaľ sa samozrejme nezmení doterajší systém. Ak by niekomu vyšiel počas celého pracovného života vyšší osobný mzdový bod ako 1,25, bude sa mu pri výpočte dôchodku krátiť. Ak by niekto zarábal priemerne počas pracovného života 1,8 násobok mzdy v ekonomike, bude jeho osobný mzdový bod krátený o 14 % z rozdielu medzi 1,8 a 1,25. (1,8-1,25 = 0,55) 0,55 -14 % = 0,473. Dôchodok mu Sociálne poisťovňa vypočíta z z osobného bodu 1,25 plus 0,473 = 1,723. Do budúcnosti bude problém s dôchodkami zo Sociálnej poisťovne hlavne z dôvodu nepriaznivého demografického vývoja, t.j znižovania počtu detí, ktoré začnú po vstupe do pracovného života platiť sociálne odvody, ale aj predlžovanie veku dožitia sa.
Slovensko trápi aj nízky počet platiteľov poistného pre vysokú nezamestnanosť (cca 400 tisíc ľudí nemá zamestnanie) a nízke platy a mzdy, z ktorých sa odvody vypočítavajú. Nehovoriac o tom, že veľkú časť vybraných odvodov Sociálna poisťovňa musí odviesť do dôchodkových správcovských spoločností u sporiteľov, ktorí vo vidine vyšších a stabilnejších dôchodkov podpísali zmluvy s penzijnými fondmi. S dôchodkom nad 600 eur tak môžu reálne počítať iba máloktorí pracovníci, ktorí väčšinu svojho života pracovali v školstve. Mnohí pracovníci v školstve preto aj po vzniku nároku na dôchodok naďalej pracujú, čím si zvyšujú šancu na finančne lepšie zabezpečenie v starobe.
2. pilier: Od roku 2005 využilo možnosť sporiť si v dôchodkových správcovských spoločnostiach na dôchodok bezmála poldruha milióna sporiteľov. 
Dôchodkové sporenie zhromažďuje peniaze, ktoré majú slúžiť na financovanie staroby, pretože štát na to v budúcnosti nebude mať dosť zdrojov. Dôvodom je demografická kríza a znižujúci sa počet platiteľov odvodov do Sociálnej poisťovne v pomere k počtu poberateľov dôchodkov. Sporenie na dôchodok v penzijných fondoch ( DSS) však tento problém vôbec nerieši, pretože výška dôchodkovej renty je priamo závislá od objemu rokmi akumulovaného sporenia našetrených peňazí. Tie sa však v podmienkach zadlžených ekonomík čoraz viac podobajú roztápajúcej sa zmrzline v rukách malého dieťaťa. Príčinou je postupná strata ilúzií o tom, že štátne dlhopisy krajín eurozóny sú bezpečným prístavom pre investovanie konzervatívnych investorov. Stúpajúce riziko neschopnosti niektorých krajín splatiť svoje záväzky z vydaných dlhopisov sa prejavuje v rozširovaní nedôvery a strachu finančných spoločností, ktoré sa pred krízou až do roku 2008 predbiehali v nakupovaní štátnych dlhopisov. Veľkú perspektívu a nádej však neposkytujú ani európske akciové fondy, ktorých indexy sa za posledný polrok prepadli viac ako o 20 %. Výnosy bezpečných dlhopisov (napr. SRN) však už oslnivé nie sú vôbec, pretože sú nižšie ako inflácia, ktorá zdvihla za uplynulý rok ceny u nás viac ako o 4 %. Uchovať kúpnu silu peňazí odložených na financovanie staroby u nás nedokáže väčšina fondov DSS, ale ani fondov tzv. tretieho piliera dobrovoľného dôchodkového sporenia. To stratilo za uplynulý rok svoj lesk pre zrušenie daňových výhod u sporiteľov, čo sa však po voľbách v marci 2012 môže zmeniť. Analytici tiež márne upozorňujú, že DSS si za správu peňazí a iné služby účtujú oproti bežným podielovým fondom vysoké poplatky, ktoré požierajú beztak nízke zhodnotenie úspor dobrovoľného sporenia na dôchodok. Vyplácanie peňazí z dôchodkových fondoch sa uskutočňuje v podobe renty. Jej výška závisí od celkového objemu nasporených prostriedkov. Kúpna sila dôchodkových úspor úplne logicky hrdzavie v permanentnom zvyšovaní životných nákladov, ktoré rastú viac ako oficiálna inflácia.
Masívne vyťahovanie peňazí z priebežného dôchodkového systému do súkromných penzijných fondov vytvára v Sociálnej poisťovni chronické deficity, ktoré sú vykrývané dotáciami zo štátneho rozpočtu. Úspory v DSS a DDS vyjadrené v percentách by mali aspoň držať krok s infláciou, čo však vo väčšine prípadov nedokážu. Dych však strácajú nielen pre zvyšovanie cien, ale aj pre nezodpovednú politiku mnohých štátov, ktorých dlhy sa už nedajú splatiť. Spoliehať sa na dôchodok preto musí každý sám. Niekto sa spolieha na dobrú intuíciu pri kúpe akcií, zlata alebo pôdy. Tradične najosvedčenejší koncept však dáva verejnosti významný ekonóm Pavel Kohout ako aj profesor Jan Keller z Českej republiky: Svoje budúce dôchodky si vozíte v detských kočiarikoch! Mať vlastné, dobre vychované a vzdelané deti, ktoré sa o Vás postarajú v starobe, je najlepšie dôchodkové sporenie.
doc. Ing. Ľuboš Pavelka, PhD.
Zdroj obrázka: stock.xchng