Na Univerzite Komenského v poslednom čase pribúda javov, ktoré s akademickou etikou nemajú veľa spoločného. Systém funguje transparentne dovtedy, kým nenarazí na osobné záujmy konkrétnych ľudí vo vysokých funkciách. Ani akademické prostredie nie je ušetrené od nízkych pudov a túžby po mamone.
Vedúci pracovník
Na štátneho tajomníka pre vysoké školstvo a akademický výskum Róberta Zsemberu sme upozornili už v článku z októbra 2024 o mizernom finančnom ohodnotení práce v školstve. Pán Zsembera mal za sebou výnimočný kariérny štart, hoci sa v pedagogickej ani vedecko-výskumnej oblasti nijako výrazne nerealizoval. Jeho sebaprezentácia na sociálnych sieťach dodnes pripomína skôr obchodného cestujúceho s rôznym tovarom: balneológia, Plán obnovy, tartanová dráha pri základnej škole, cestovný ruch na východe Slovenska. K tomu hrdosť na novú vysokoškolskú legislatívu (implementácia je bokom), akoby bol jej autorom. Čo očividne absentuje, je adekvátna odborná prax a profesijné kompetencie. Aké konkrétne zmeny priniesla jeho strana pre školstvo? Nevedno či nevidno, všetko jedno – pedagogická a vedecko-výskumná činnosť na vysokých školách naďalej prebieha v nedôstojných podmienkach, vedúcich k frustrácii a odlivu mozgov, ktorý tak veľmi chcel zastaviť.
Expert na jadro, ľudské zdroje a čo ešte?
Kým sa vysoké školstvo ďalej trápi po svojom, pribudla štátnemu tajomníkovi funkcia splnomocnenca vlády pre rozvoj ľudských zdrojov v jadrovom odvetví. Náhoda či náhle osvietenie? Akým druhom náhody sú blízke vzťahy s odborníkmi na jadrovú chémiu z rektorátnych čias, a ako to súvisí so záujmom jedného z kandidátov na rektora o túto tému, v období pred jesennými voľbami? Pán Zsembera sa nedávno pochválil fotkou v žltej prilbe pri spustení 4. bloku Mochoviec s pánmi profesormi z UK. Ako popri ministerských povinnostiach a propagačných výletoch stíha ešte aj záhadnú činnosť na univerzite? Zázrak alebo génius?
Skrytá hodnota za veľa peňazí
Podľa zistení Denníka N ašpiruje štátny tajomník aj na experta v transformácii nemalých finančných obnosov za nejasné služby univerzite. Hovorkyňa UK tvrdí, že ide o pedagogickú, lektorskú a konzultačnú činnosť. Vykonávanie uvedených činností bez dosiahnutého tretieho stupňa vysokoškolského vzdelania (PhD.) je možné iba v pracovnej pozícii jazykového alebo odborného lektora, s povinnosťou cca 15 hodín priamej výučby týždenne pri 95 % úväzku. Zvyšný pracovný čas 20,6 hodiny tvorí príprava na výučbu, skúšanie, konzultácie, administratíva a pod. Ako je možné odpracovať takmer 36-hodinový týždenný úväzok lektorovaním jediného predmetu, dotovaného piatimi hodinami za celý semester? A akým spôsobom je to možné stihnúť popri dvoch náročných ministerských funkciách? Zistenia novinárky naznačujú, že jeho pracovný úväzok na rektoráte UK sa odchodom na ministerstvo neskončil, ale pokračoval ďalej ako referent rektorátu, neskôr preklasifikovaný na lektora na PdF UK. Dáva to zmysel?
Komora v poslednej dobe opakovane upozorňuje na to, aká je kvalita personálu na ministerstve školstva, riadenie eurofondov, prípravy vecnej legislatívy a spolupráce s organizáciami a kritikmi. A ako geometricky rastú platy a miesta vedúcich pracovníkov, poradcov, splnomocnencov a štátnych tajomníkov a kadejaké nové sekcie na ministerstve školstva. Niet divu, že počas konsolidácie má štátny tajomník čas robiť naplno aj na univerzite.
Práca pána Zsemberu na UK bola len v roku 2024 ohodnotená sumou 26 000 eur. Priemerný plat lektora bez skúseností a osobných príplatkov je na UK cca 1 500 eur mesačne za 15 hodín priamej výučby týždenne; priemerný základný plat bez príplatkov na funkčnom docentskom mieste s prísnymi kvalifikačnými nárokmi je približne 2 000 eur mesačne. Navyše podľa aktuálnej legislatívy musí mať odborný lektor bez PhD. aspoň 5 rokov praxe v odbore, čo pán Zsembera vzhľadom na svoju úradnícku kariéru nespĺňa. Kto môže byť na univerzite nadštandardne ohodnotený za nič? Alebo predsa len za niečo, čo nesúvisí s výučbou?
Pozornosť si zaslúži aj informačný list predmetu Riadenie školstva a školy: od nekonzistentného názvu a metodického chaosu až po odporujúce si podmienky hodnotenia a neaktuálnu študijnú literatúru. Ako mohol prejsť prísnym akreditačným procesom informačný list predmetu, ktorý vykazuje množstvo formálnych nedostatkov a kontradikcií? Prečo pracovisko Pedagogickej fakulty hľadalo na málo dôležitý dvojkreditový predmet niekoho z prostredia mimo fakulty, bez praxe a potrebného vzdelania? Aký benefit môže mať z dvojnásobne vyťaženého funkcionára, obzvlášť ak je dlhodobou snahou univerzity nepodporovať čiastočné úväzky a zamestnávanie ľudí z externého prostredia, keďže je to pre univerzitné pracoviská extrémne nevýhodné? Ako sa treba na toto správne pozerať?
Podľa pána Zsemberu „budúcnosť Slovenska stojí na vedomostiach, talentoch a hodnotách“. V kontexte jeho konania to znie neuveriteľne.
Silvia Dončevová
Slovenská komora učiteľov