1. Aké kroky boli v tomto roku v školstve najdôležitejšie?
Najzásadnejším spôsobom školstvo v tomto roku ovplyvnili politické udalosti a rozhodnutia, ktorých dôsledkom bola dvojnásobná výmena na poste ministra školstva.
Dôležité bolo tiež otvorenie procesu zmeny kľúčových školských zákonov, ktorý sa ale práve výmenou ministrov stal nečitateľným. Neprehľadná situácia z rovnakých dôvodov vznikla aj okolo inovácie štátnych vzdelávacích programov.
2. Čo pozitívne sa udialo v školstve počas tohto roka?
– posilnenie počtu asistentov na základných školách
– schválenie finančných zdrojov na rozširovanie kapacít materských škôl s cieľom zvýšiť zaškolenosť (dúfame, že realita bude taká, ako bolo avizované, teda rozširovanie kapacít dostavbou kontajnerových priestorov, prerábaním priestorov, vytváraním elokovaných pracovísk A NIE NAVYŠOVANÍM POČTOV DETÍ DO TRIED – aby sa nestalo, že zriaďovatelia budú môcť použiť finančné prostriedky na ďalšieho učiteľa do triedy a tým navýšiť počty detí v triedach materských škôl. Exminister Pellegrini sľúbil, že počty v triedach navyšovať nebude).
– schválenie nového Štátneho vzdelávacieho programu pre materské školy
– legislatívne zmeny, ktoré znemožňujú prepúšťanie učiteľov počas prázdnin
– posunutie testovania deviatakov na koniec apríla
3. Naopak, aké negatívne kroky evidujete v školstve, v čom sa slovenské školstvo uberá zlým smerom?
– absencia ucelenej strategickej vízie na nápravu pomerov v školstve (Správa o stave školstva sa stále nedostala na vládu, miesto riešení sa neustále prepracúvajú a analyzujú budúce kroky, chýba jednoznačná vízia, čo so vzdelaním chceme urobiť, na čo sa musíme /nielen chceme/ zamerať)
– mobbing a bossing na školách,
– zlá vymožiteľnosť práva (najmä v originálnych kompetenciách),
– roztrieštenie financovania na originálne a prenesené kompetencie (čo vyvrcholilo nespravodlivým prideľovaním odmien pedagógom v závere roka),
– stále pretrvávajúce nízke finančné ohodnotenie učiteľov, čo má za následok, že elita o štúdium na pedagogických fakultách a o povolanie učiteľa nejaví záujem,
– porušovanie zákona o odmeňovaní učiteľov zo strany zamestnávateľov,
– stály nedostatok financií v školstve,
– nepostačujúca reakcia ministerstva na zlé výsledky našich žiakov v testovaní PISA,
– nutnosť riaditeľov uprednostňovať ekonomické riadenie škôl pred pedagogickým /šetrenie na úkor kvality a bezpečnosti ( počty žiakov v triedach),
– pretrvávanie byrokracie v školstve,
– nie sú stanovené objektívne kritéria kvality školy, v zverejňovaných rebríčkoch škôl nie sú komplexné údaje,
– absentuje systémové riešenie problémov v oblasti integrácie a inklúzie žiakov (materským školám napr. neboli pridelení asistenti – asistentov vyčlenili a zaplatili len pre ZŠ).