Znižovanie deficitu verejných financií sa odráža aj v neochote zvýšiť platy učiteľom, ale aj pracovníkom vo verejnom zdravotníctve. Hrubá mzda učiteľa sa na budúci rok zmení na superhrubú mzdu tým, že sa k nej pridajú súčasné odvody zamestnávateľa (cca 35 % z hrubej mzdy) V čistom vyjadrení sa platy v zásade nezmenia, pretože systém bude nastavený tak, aby všetky dane a odvody súvisiace s pracovnou silou platil samotný zamestnanec. Technicky ich však naďalej bude za neho odvádzať samotná škola, ktorá ho zamestnáva.
Nová legislatíva zmení systém zdaňovania príležitostných príjmov, ktorými si mnohí pracovníci v školstve privyrábajú formou dohôd (vykonanie práce, alebo pracovná činnosť) k nízkym platom, ktoré v mnohých prípadoch nedosahujú ani priemer v ekonomike (769,- €). Zmena v daňovo-odvodovom zaťažení dohodárov nastane na budúci rok v tom, že z dohôd bude zamestnanec platiť okrem dane z príjmu aj odvody do poistných fondov. Zrovnoprávnenie platenia daní a odvodov bez ohľadu na formu príjmu bude mať negatívny dosah na pracovníkov v školstve, ktorí okrem platu majú príjem za vedenie krúžkov v centrách voľného času, hodiny hudby alebo výučbu vo vzdelávacích zariadeniach a podobne. Z takýchto tzv. príležitostných príjmov bolo potrebné doteraz platiť iba daň z príjmu (19 %), po novom to budú aj odvody do Sociálnej poisťovne (9%) a zdravotné odvody (9%). Pedagogickému pracovníkovi sa každých 100 € hrubého príjmu zredukuje celkovo o 38 %, čo znamená, že na účte z nich nájde už iba 62,- € oproti doterajším 81,- €. Po kritike týkajúcej sa plánu na zodvodnenie dohodárov by sa platenie odvodov z uvedených príležitostných príjmov malo týkať iba tých, čo takto mesačne dostanú v hrubom viac ako je životné minimum (cca 190,- €).
Usilovnejší učitelia o prácu ktorých majú záujem aj iné školské zariadenia musia od budúceho roka počítať s nižším i čistými príjmami. Okrem zháňania chýbajúcich peňazí do poistných fondov je dôvodom zavedenia zodvodňovania dohodárov aj snaha niektorých škôl znížiť pracovné náklady v organizácii tým, že zamestnancom v riadnom pracovnom pomere časť mzdy vyplácali formou dohody o pracovnej činnosti alebo vykonaní práce. Školy tým ušetrili prostriedky na odvodoch, ale na druhej strane tým oberali svojich zamestnancov o časť dôchodku, keďže príjmy na dohodu nevstupujú do vymeriavacích základov pre dôchodky.
Petícia na zvýšenie platov učiteľov na úroveň 1,2 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve by zvýšila priemerný plat učiteľov na 922 eur, čo je v súčasnosti zrejme nereálne. Reálna by však mala byť požiadavka na platy učiteľov vo výške priemernej mzdy zamestnanca (769,-€), tak aby učitelia nemuseli patriť do kategórie pracujúcej chudoby.
Čakať na lepšiu situáciu v ekonomike nemá zmysel, vývoj verejného dlhu a očakávané výdavky na úhradu úrokov, ktoré musíme platiť veriteľom za dlhopisy štátu, veľa optimizmu do budúcna neprinášajú. Pod znižovanie reálnych príjmov v školstve sa podpisuje aj narastajúca inflácia (4 % ročne k júnu 2011), ktorá je vyššia ako očakávaný rast platov v školstve. Nízke platy znamenajú pre učiteľov aj nízke dôchodky v budúcnosti spojené s predpokladom prežitia obdobia staroby v chudobe.
Ing. Ľuboš Pavelka, PhD.