Dlhodobé požiadavky pedagógov na zlepšenie školstva sú odsunuté na vedľajšiu koľaj. Vo veci presunu kompetencií a financovania spod miest a obcí pod ministerstvo školstva nenastal žiaden posun. Pretrváva rozdelenie regionálneho školstva pod správou dvoch ministerstiev. Zvyšovanie atraktivity učiteľského povolania sa zastavilo.
Najväčšou zmenou bol určite prechod na online vyučovanie z dôvodu pandémie. Bola to najväčšia reforma školstva za 30 rokov, ktorú si vynútila situácia. Pedagógovia vzhľadom na podmienky, aké mali, zvládli tento prechod vynikajúco a patrí im za to veľká vďaka a úcta. Spoločnosť by si mala vážiť, že sa učitelia čiastočne vzdali svojho súkromia každodenným vyučovaním z domu, naučili sa využívať množstvo aplikácii, flexibilne presúvať a upravovať učivo či používať nové metódy, že boli ochotní často na úkor svojho zdravia stráviť enormné množstvo času za počítačmi.
Ministrovi školstva sa v roku 2020 podarilo otvoriť trh učebníc pre I. stupeň, štátna tajomníčka pomohla pri manažovaní podpory tých najzraniteľnejších detí v diagnostických a reedukačných centrách. Na ocenenie výnimočného úspechu je však ešte priskoro. Zatiaľ možno hovoriť iba o plánoch a sľuboch, reálne kroky, garancie a dopady zatiaľ nevidieť. Neúspechom roka je rozhodne pretrvávajúce rozdelenie regionálneho školstva pod správou dvoch ministerstiev, viaceré nominácie na ministerstve školstva bez transparentných výberových konaní a stále nefunkčný systém vzdelávania učiteľov. „Korona rok“ zvýraznil laxnosť štátu v prístupe k vzdelaniu všetkých detí i tých najzraniteľnejších. Macošsky sa štát zachoval aj k školským zariadeniam a vychovávateľom. Vychovávatelia boli v prvej vlne často diskvalifikovaní z dištančného vzdelávania. Veľkým predvianočným sklamaním je chaotické manažovanie stomiliónového projektu na podporu asistentov a školských podporných tímov, vďaka čomu školy čelia nezmyselným byrokratickým požiadavkám zo strany Metodicko-pedagogického centra a ministerstva školstva a nemajú na výplaty.
Koronakríza je pre ministerstvo náročnou skúškou. Komunikácia opatrení pre školy počas prvej a druhej vlny pandémie koronavírusu bola neraz zmätočná a na poslednú chvíľu. Rušivo pôsobili nariadenia, ktoré sa menili krátko po tom, ako boli zverejnené. Situáciu v informovanosti škôl zachraňoval portál Učíme na diaľku, na ktorom sme solidárne spolupracovali s viacerými organizáciami. Ku koncu roka na nás unavujúco a demotivačne pôsobilo neustále doťahovanie sa predstaviteľov vlády o plán návratu do škôl. Namiesto plnenia sľubov a riešenia akútnych problémov strácajú čas nezmyselnými hádkami. Usmernenie k polročnému hodnoteniu dostali školy veľmi neskoro a stále nemajú informácie k prijímačkám, testovaniu či maturitám. Mnoho vecí sa pre koronu odsunulo na vedľajšiu koľaj, hoci sa zmeny dali už pekne naštartovať. Mrzí nás, že nenastal posun v hlavných dlhodobých prioritách. Stále je príliš ticho vo veci presunu kompetencií a financovania spod miest a obcí pod ministerstvo školstva. Nezdá sa, že by vláda začala pre to reálne niečo robiť. Namiesto zvyšovania platov, zásadného posunu kvality vzdelávania učiteľov a podpory v ich neúnavnej práci v prvej línii dostali len nejasné sľuby a symbolickú draxlerovskú stoeurovú almužnu.
Komunikácii vlády chýba otvorenosť k odbornej verejnosti, spolupráca, priezračnosť. Okrem vzácnych výnimiek vidíme prácu za zavretými dverami a ignoráciu zo strany viacerých úradníkov. Obávame sa, že aj minister podlieha mnohým tlakom, účelovosti a uprednostňuje marketing pred skutočnými zmenami. Urgentné problémy je potrebné riešiť novelami školského zákona a zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Potrebujeme transformáciu systému vzdelávania učiteľov na otvorený trh, rekonštrukciu priamo riadených organizácii, skutočnú debyrokratizáciu nastavenia čerpania eurofondov, voľný trh učebníc aj pre II. stupeň a stredné školy, výraznejšiu podporu povinnej predškolskej dochádzky aj s podporou detí a rodín so zdravotným a sociálnym znevýhodnením a mnoho iných. Školstvo je skutočne schátralá chatrč, ktorá potrebuje opravy na všetkých frontoch. Mnohé zásahy ale nevyžadujú peniaze – zmena postavenia inšpekcie, podpora autoevaluácie škôl, demokratizácia pracovného prostredia pedagógov, voľba riaditeľov a rád škôl a i.
Systém vzdelávania učiteľov je naďalej nefunkčný a zablokovaný ministerstvom. Napriek vážnym zlyhaniam nedošlo k zmene vyhlášky o kvalifikačných predpokladoch. Nikto nevie, ako by mohla/mala vyzerať údajne pripravovaná novela. Máme obavy, že bez diskusie a spätnej väzby pôjde opäť iba o kozmetické zmeny. Atestácie v praxi sa realizujú napriek upozorneniam v rozpore zo zákonom a hoci zákon umožňuje riaditeľom potvrdiť kompetencie učiteľom, MPC v praxi túto garanciu neuznáva a vytvára na vlastnú päsť šikanózne podmienky pre učiteľov. Ponuku vzdelávaní ani počas korony prakticky nenájdete. Ministerstvo hrubo porušuje zákonné lehoty na vydávanie akreditácie neziskovým organizáciám, ktoré majú kvalitnú ponuku a ani po roku im nie je schopné udeliť licenciu.
Budúci rok má vláda poslednú šancu vykonať zásadné zmeny tak, aby mohli byť zavedené do praxe ešte počas jej funkčného obdobia. Ak nenastane zmena v oblasti kompetencií zriaďovateľov, financovania škôl, v podpore pedagógov (a to nielen po finančnej stránke), ak sa nezlepší vzdelávanie učiteľov a nepodniknú sa priame kroky k demokratizácii prostredia škôl, frustrácia v školskom prostredí sa bude ďalej prehlbovať a bude silnieť aj nespokojnosť učiteľov.