Oceňujeme možnosť vyjadriť sa aspoň takýmto spôsobom k smerovaniu a riešeniu problémov slovenského školstva. Veríme, že sa týmto začne priama, trvalá a konštruktívna spolupráca medzi MŠVVaŠ SR a stavovskou organizáciou učiteľov.
Najpálčivejšie problémy, s ktorými sa každodenne stretávame v pedagogickej praxi:
1. VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍ PROCES:
Na základných školách (ďalej ZŠ) odporúčame rozdelenie predmetov a obsahu učiva do ročníkov podľa vzdelávacích variantov, pri ktorých by bola ponechaná možnosť škole cez otvorený variant používať i ňou vytvorené predmety, ktoré sa osvedčili praxou. Naďalej odporúčame ponechanie disponibilných hodín v každom ročníku pre profiláciu školy. V prípade stredných škôl (ďalej SŠ) odporúčame ponechať rozdelenie predmetov a obsahu učiva do ročníkov v kompetencii školy. Na tomto stupni požadujeme vymedzenie nevyhnutného hodinového rozsahu na jednotlivé predmety s ponechaním vyššieho množstva disponibilných hodín. V čase diskutovanej racionalizácie siete SŠ je dôležité, aby si škola mohla budovať svoj školský vzdelávací program (ďalej ŠkVP), a tak súťažiť v konkurencii škôl.
Podporujeme zavedenie jedného povinného cudzieho jazyka pre ZŠ. Požadujeme minimalizovať predmety s týždennou hodinovou dotáciou, počas ktorej sa nedajú naplniť kompetencie predmetu a požiadavka systematického a priebežného hodnotenia žiakov. V prípade ponechania jednohodinoviek navrhujeme ich povinné delenie, keďže v menšej skupine je možné skôr naplniť uvedené ciele.
Delenie vyučovacích predmetov na skupiny by malo byť striktne určené, nemalo by závisieť od rozhodnutia riaditeľa školy a od finančných možností. Vo vyučovaní existujú predmety, ktorých kompetencie sa rozvinú iba na hodinách, na ktorých sa veľká trieda rozdelí na dve menšie skupiny. K takýmto predmetom patrí SJL, cudzie jazyky, TSV, predmety s laboratórnymi cvičeniami, INF. Predtým sa musí určiť, pri akom počte môže k povinnému deleniu triedy dôjsť.
Navrhujeme výrazne upraviť prax študentov učiteľského štúdia tak, aby študent pedagogického odboru pôsobil minimálne 2 semestre na cvičnej škole, kde by vykonával funkciu asistenta učiteľa, čím by absolvoval dôkladnú pedagogickú prax. Praktikant by pomáhal zaostávajúcim žiakom, zastupoval by učiteľa v prípade jeho neprítomnosti, podieľal by sa na výchovno-vzdelávacom procese, vykonával by dozor na exkurziách, pracoval by so žiakmi s poruchami učenia a pod. Súčasná, spravidla dvojtýždňová prax, nemá pre študenta význam, nemotivuje ho k vykonávaniu učiteľského povolania, neposkytuje mu dostatok času na dôkladné rozvinutie komplexných kompetencií budúceho učiteľa a pod. Sme presvedčení, že náš návrh skvalitní prípravu na výkon učiteľského povolania a motivuje tých najlepších stať sa učiteľmi. Okrem iného sa predíde nedostatkom, ktoré pociťujeme vo funkcii cvičných, resp. uvádzajúcich učiteľov (napr. nedostatok praktických skúseností).
Požadujeme dôkladnejšiu, systematickejšiu redukciu a aktualizáciu učiva v diskusiách s učiteľmi. Namiesto zložito štruktúrovaných ŠVP požadujeme jednoduchý dokument s uvedením základného učiva, vymedzením kompetencií s možnosťou doplniť učivo o témy, ktoré zostanú na rozhodnutí učiteľov napr. v predmetových komisiách. Požadujeme zrušiť cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti maturantov, nakoľko je tento dokument duplicitný a je iba abstrakciou ŠVP – môže ho suplovať dôkladne vypracovaný ŠVP.
Žiadame, aby vysoké školy nevyžadovali na prijímacích skúškach učivo, ktoré nie je predpísané v školskom vzdelávacom programe (ďalej ŠVP) pre ISCED 3, rovnako, aby stredné školy v prijímacom konaní nevyžadovali učivo nad rámec ISCED 1, 2. V rozlišovaní kvalitných študentov pouvažovať o psychologických testoch alebo testoch všeobecného zamerania.
Žiadame o prehodnotenie celoplošného zvyšovania dôrazu na matematiku na ZŠ i SŠ (gymnáziách), nakoľko nie každý má na ňu talent a nie každý bude využívať zložitejšie matematické operácie v ďalšom štúdiu, prípadne v praxi. Navrhujeme, aby sa dôraz na matematiku podporoval formou zvyšovania počtu matematických tried, ale nie zavedením povinnej maturity z tohto predmetu. Rozvíjanie logicko-matematickej inteligencie spojenej s nasledovným spracovaním informácií je navyše možné a žiadúce rozvíjať aj v iných predmetoch (napr. informatika alebo geografia). Dôraz na podnikanie a finančnú gramotnosť navrhujeme rozvíjať na SŠ a nezaťažovať tým prehnane ZŠ, ktorých žiaci ešte nepotrebujú zložité finančné kompetencie.
Podporujeme diskutovanú a navrhovanú debyrokratizáciu a elektronizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu v čo najkratšom čase. Veríme, že sa nebude realizovať rovnakým spôsobom ako v poslednej novele školského zákona, v ktorej sa zrušila povinnosť učebných plánov, učebných osnov, ale zostali aj tak súčasťou ŠkVP, takže povinnosť ich koncipovania neodpadáva. Pri debyrokratizácii a elektronizácii by sa mal vydať jednoznačný pokyn, ktoré dokumenty treba viesť papierovo, ktoré elektronicky, pričom jednoznačne preferujeme výlučne elektronickú podobu. Ak je však nevyhnutná papierová podoba vedenia dokumentov, treba uviesť jasné a presné vzory podoby dokumentov. Následne treba v pokyne uviesť spôsoby archivácie. Nevyhnutným predpokladom na splnenie cieľa debyrokratizácie je aj spustenie RIS do plnej prevádzky, ale bez už typicky slovenskej duplicitnej administratívnej činnosti. Navrhujeme ďalej znížiť administratívnu záťaž pri integrácii žiakov, zrušiť písomnú formu hodnotenia učiteľov riaditeľom, zrušiť plán kontinuálneho vzdelávania.
Na odstránenie administratívnej záťaže učiteľov môže pomôcť úprava zákona – rušenie pedagogickej a ďalšej dokumentácie, nie jej presúvanie zo zákona do iných právnych predpisov. K odstráneniu záťaže tiež môže pomôcť elektronizácia postupov. Tá v súčasnosti na školách prebieha, je však postavená na aktívnych učiteľoch, ktorým sa miesto odmeny kladú pod nohy polená. Keďže platí § 4a Vyhlášky 326/2008, školská inšpekcia akceptuje elektronickú dokumentáciu, ale stavia sa k nej ako k „nežiadúcej činnosti”. Mrzí nás, že pracovníci ministerstva usmerňujú školy k duplicitnému vedeniu dokumentácie (elektronická triedna kniha, triedny výkaz, katalógové listy), a teda k nezmyselnému ručnému prepisovaniu údajov, ktoré sú už v databázovom systéme školy. SKÚ v minulom roku prišla s iniciatívnymi návrhmi v tejto oblasti, poslala niekoľko listov na ministerstvo školstva, avšak dodnes nedostala odpoveď ani na jeden z nich. Máme konkrétne riešenia a sú zdarma – metodika pre elektronický triedny výkaz, elektronickú triednu knihu, tvorba a práca s elektronickými dokumentmi v škole – zápisnice, plány, správy, to všetko po 2-ročnom testovaní v niekoľkých aktívnych školách. Veríme, že akékoľvek zavádzanie elektronizácie nebude sprevádzať duplicitná povinnosť viesť elektronické dokumenty aj v papierovej podobe. Zníženie administratívnej záťaže umožní učiteľovi viac sa venovať priamej výchovno-vzdelávacej činnosti.
Požadujeme, aby sa súťaže propagované ministerstvom školstva, uvedené v pedagogicko-organizačných pokynoch dôstojnejšie odmeňovali, aby sa každý rok nehľadali peniaze na ich realizáciu, aby nedostatok financií neohrozoval ich chod. Vhodným odmeňovaním sledujeme zvýšenie klesajúcej motivácie žiakov o účasť v súťažiach.
Navrhujeme právne definovať radu školy ako poradný orgán riaditeľa školy, iniciatívny orgán zamestnancov školy a kontrolno-výberový orgán zriaďovateľa. Odmietame, aby mal zriaďovateľ právo veta pri vymenovaní riaditeľa, ktorého zvolila rada školy vo výberovom konaní, avšak aby proces výberového konania sa skvalitnil po odbornej úrovni / kandidát na post riaditeľa školy pri výberovom konaní by mal splňať i podmienku absolvovaného vzdelávania vedúcich pedagogických zamestnancov/. Požadujeme, aby bol člen rady školy zo zamestnancov školy chránený počas výkonu funkcie pred prepustením, aby sa nestávalo, že sa kritika riaditeľa stáva zámienkou na prepustenie z práce.
V súvislosti s právami školskej inšpekcie navrhujeme, aby inšpekcia nemala právo kontrolovať spôsob vzdelávania žiakov formou hospitácie na hodinách, ale mala len právo kontrolovať manažment školy. Dôvodom je to, že hospitácie pravidelne vykonávajú vedúci predmetových komisií, vedenie školy a počas inšpekcie aj samotní inšpektori. Tým pádom ide o trojnásobnú kontrolu tej istej problematiky. Dokonca sme presvedčení, že učiteľská verejnosť je pripravená na zrušenie samostatnej školskej inšpekcie.
Privítali by sme, keby všetky zmeny v obsahu a forme vzdelávania sprevádzali rozsiahle možnosti učiteľov sa na tieto zmeny pripraviť, absolvovať primerané školenia a hlavne, aby mali dostatok názorných príkladov. V tejto súvislosti navrhujeme, aby sa zvážila možnosť zriadenia „vzorových škôl” (napríklad pri pedagogických fakultách), zavedenia inštitútu „učiteľa špecialistu” (napr. na okresnej úrovni), elektronická databáza ukážkových hodín a podobne. Súčasne je potrebné, aby všetky názorné príklady, školenia, ukážkové a vzorové hodiny boli po personálnej stránke zabezpečené ľuďmi s primeranou dĺžkou priamej pedagogickej praxe a s prirodzenou profesionálnou autoritou.
2. FINANCOVANIE:
Je nevyhnutné zvyšovať platy učiteľov každoročne o 10% do taríf, pokým sa nedosiahne stav, ktorý by plne zodpovedal dosiahnutému stupňu vzdelania učiteľov, náročnosti a osobitosti ich povolania ako i celospoločenskému významu ich práce.
Upozorňujeme, že do škôl nastupujú populačne silnejšie ročníky, pre ktoré by nemuselo byť dostatok miest v prípade nepremyslenej racionalizácie školskej siete. Stalo sa tak v nedávnej minulosti, kedy sa zrušilo mnoho materských a základných škôl a teraz je problém s umiestnením detí. Odmietame dodatočné navyšovanie počtu žiakov v triedach z dôvodu nedostatku miesta hromadné rušenie gymnázií a výlučnú preferenciu stredných odborných škôl, čím by sa mohlo priamo či nepriamo obmedzovať právo na slobodný výber školy.
Veríme, že racionalizácia a optimalizácia zasiahne aj rozpočtové organizácie ministerstva školstva. Domnievame sa, že ich existencia vyžaduje nemalé finančné prostriedky, ktoré by sa mohli investovať do poddimenzovaného regionálneho školstva. Niektoré z inštitúcií by sa mohli zlúčiť, niektoré by mohli preniesť činnosť na ministerstvo (napr. Iuventa) alebo vysokú školu. Navrhujeme zlúčiť Štátny pedagogický ústav, Štátny inštitút odborného vzdelávania a Metodicko-pedagogické centrum. Domnievame sa, že činnosť týchto inštitúcií je podobná, v súčasnom stave duplicitná a ich zlúčením by došlo k efektívnemu fungovaniu úradu na jednom mieste vo vzájomnej koordinácii. K podobným zlučovaniam dochádza aj v rámci reformy ESO. Privítali by sme konečne podobnú racionalizáciu aj v prípade školských inštitúcií (nielen škôl). V opačnom prípade bude pretrvávať dojem, že tu fungujú „inštitúcie pre inštitúcie”.
Podporujeme zmenu systému financovania a zvýšenie financií na výkon výchovno-vzdelávacieho procesu. Treba systematicky navyšovať normatív a znižovať počet žiakov v triedach. Žiadame zjednotiť normatív pre ZŠ na základe hustoty obyvateľstva. Pri nižšej hustote obyvateľstva určiť vyšší normatív na žiaka. Navrhujeme financovať školy priamo – bez sprostredkovateľa (školské úrady, zriaďovatelia) a v plnej výške, ktorá im podľa pravidiel financovania prislúcha. Treba riešiť aj fakt, že štátne školy sú znevýhodnené pred súkromnými a cirkevnými školami tým, že sú odkázané len na financovanie z normatívu, ktorého vyplácanie školám je pod tlakom ZMOS-u ešte stále deformované (napriek počiatočnej a neúspešnej snahe ministerstva o jeho zrovnoprávnenie).
Navrhujeme neumožňovať zriaďovateľovi presúvať akékoľvek finančné prostriedky medzi školami vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Každá škola musí vedieť, koľko financií jej prináleží. Toľko financií musí aj dostať. Inak sa stáva, že práve školy, ktoré sa správajú hospodárne a ušetria financie, tak o peniaze prídu, pretože im ich zriaďovateľ zoberie a presunie ich na školu, ktorá nehospodárila dobre. Školy takto vlastne nie sú motivované šetriť, pretože vedia, že ušetrené prostriedky im nezostanú, ale im budú zobraté a pridelené inej škole. Preto sa radšej snažia minúť všetko, čo majú, hoci by mohli ušetriť.
Umožniť vyberať administratívne poplatky aj štátnym školám. Navrhujeme, aby napr. komisionálne (opravné) skúšky, výpisy z vysvedčení, z katalógov, vypracovanie posudkov na žiaka boli spoplatnené, keďže sú to úkony nad rámec výchovno-vzdelávacieho procesu.
Odmeňovanie pohyblivých zložiek platu treba riešiť percentuálne / týka sa to hlavne riaditeľov škôl, ktorým navrhujú príplatky a odmeny zriaďovatelia mnohokrát bez kritérií. Existujú prípady, že riaditeľ má o 300% vyšší plat ako učiteľ/. Dôležité je upraviť stupnicu platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov a zvýšenie platových taríf v závislosti od dĺžky započítanej praxe tak, aby navyšovanie nekončilo po 32 rokoch praxe, tento prvok systému chápeme ako diskriminačný.
3. PEDAGÓG:
Žiadame komplexne prehodnotiť a upraviť zákon 317/2009 o pedagogických zamestnancoch, ktorý od účinnosti vyvoláva mnohé problémy a znepríjemňuje výkon nášho povolania. Kreditový systém nie je nastavený správne, znevýhodňuje učiteľov, ktorí sú závislí od ich pridelenia riaditeľom, platnosť kreditov je časovo obmedzená. Kreditové školenia sú často nekvalitné, no v snahe platovo si prilepšiť ich učitelia na úkor vyučovania navštevujú. Požadujeme, aby získané kredity musel riaditeľ školy uznať a aby mali získané kredity neobmedzenú platnosť. Zavedenie sedemročnej platnosti kreditov považujeme za nedôstojné a vidíme v tom snahu ušetriť financie opäť na učiteľoch. Požadujeme, aby boli rigorózne skúšky uznané ako náhrada 1. atestácie.
Okrem kreditov by sa do príplatkov mali zahrnúť aj aktivity učiteľa, ktoré neraz viac súvisia s vyučovaním: autorstvo, samoštúdium, vedenie webovej stránky, organizácia mimoškolských aktivít a pod. Sú to neohodnotené činnosti, ktoré mnoho z učiteľov vykonáva vo svojom voľnom čase, a tak zvyšuje kvalitu vzdelávania, renomé školy, pohodlie žiakov a v neposlednom rade modernizuje a oživuje vyučovací proces, čo je dlhodobou požiadavkou vzdelávania.
Žiadame zavedenie systémových opatrení, ktoré skutočne zatraktívnia učiteľské povolanie. Okrem navyšovania tarifných platov ide hlavne o dynamiku rastu platov, rekondíciu učiteľov, podpory ďalšieho vzdelávania, systému zliav na kultúrno-vzdelávacie aktivity a podobne. Teda aj takých opatrení, ktoré úzko súvisia s kontextom psychického a fyzického zdravia.
Navrhujeme prehodnotiť a sprísniť súčasný systém ospravedlňovania absencie žiakov, ktorý umožňuje kryť neodôvodnenú absenciu rodičmi, plnoletými žiakmi, či niekedy aj lekármi. Každá vymeškaná hodina znamená neefektívne vynaložené finančné prostriedky.
4. TESTOVANIE:
Podporujeme projekt NÚCEM-u, ktorého výsledkom bude sprístupnenie databázy testov, ktoré budú môcť využívať učitelia v príprave žiakov na testovanie. Požadujeme, aby sa celoslovenské testovanie nesústredilo iba na určité predmety, ale sa dotýkalo aj iných vzdelávacích oblastí a predmetov. V prípade SŠ by sa mali testovať všetky maturitné predmety. Na základe súčasného modelu testovania sa vytvára skreslený a nekomplexný obraz o kvalite školy, , s ktorým potom operuje verejnosť, médiá, ale aj riadiace pedagogické inštitúcie.
Testovanie 9 je nevyhnutné realizovať v neskoršom termíne (máj). Navrhujeme, aby sa konalo na pôde SŠ pod dozorom stredoškolských učiteľov, čím sa zabezpečí väčšia objektivita a T9 môže postupne nahradiť prijímacie skúšky (za predpokladu rozšírenia testovaných predmetov podľa profilácie SŠ). Úlohy na čitateľskú gramotnosť navrhujeme zaradiť v T9 do osobitných testov, čiže by sa písali aj predmetové testy a osobitne testy zamerané na čitateľskú gramotnosť. Vtedy by vznikol tlak v súvislosti s podporou čitateľskej gramotnosti aj na učiteľov iných predmetov (nielen na slovenčinárov) a spravil by sa krok k zlepšeniu výsledkov v medzinárodných meraniach. Vo vyššej miere treba prispôsobiť T9 aj integrovaným žiakom, napr. formou osobitných testov s kratšími ukážkami textov. Externé testovanie žiakov na výstupe z 1. stupňa navrhujeme realizovať na konci 4. ročníka a nie počas 1. polroka 5. ročníka. Výsledky testov budú určite lepšie na konci 4. ročníka ako v 1. polovici 5. ročníka. V súčasnej situácii sme v rámci OECD jedinou krajinou, ktorá testuje vedomosti zo 4. ročníka po dvojmesačných prázdninách. NÚCEM tvrdí, že pri testovaní na konci 4. ročníka by bol problém s tým, že je na Slovensku množstvo málotriedok, kvôli čomu by sa muselo testovanie realizovať vo viacerých školách. To by podľa NÚCEM-u prinieslo vyššie náklady, ale aj ťažšiu kontrolu objektivity. Preto navrhujeme, aby štvrtáci z málotriedok vykonali testovanie v najbližších plnoorganizovaných základných školách vo svojom regióne.
ZÁVER
Na Slovensku sa dlhodobo prejavuje (mnohými nezainteresovanými podporovaná) nedôvera v kompetentnosť učiteľa, a to napriek tomu, že v rezorte školstva pracuje azda najviac vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Podceňovanie kvalifikovanej pedagogickej činnosti ľuďmi nezainteresovanými v problematike školstva sa dá pochopiť, neospravedlniteľné je však u ľudí s podstatným vplyvom v školstve. Politici, ekonómovia, úradníci na rôznych úrovniach a dokonca i metodici či školský manažment útočia na sebadôveru a iniciatívu učiteľov nielen tým, že im dávajú neprimerane nízku mzdu, ale aj tým, že im systémovo nedávajú reálny priestor na sebarealizáciu a kladú im množstvo prekážok, ktoré im sťažujú priamu vyučovaciu činnosť. To učiteľovi bráni urobiť si vlastný program, kde si sám určí tempo a hĺbku, ako aj spôsob preberania učiva, kde sám zváži možnosť a účelnosť využitia netradičnej metódy či didaktického prostriedku. Navyše to brzdí jeho motiváciu v ďalšom sebarozvoji.
Dlhodobo sa podceňuje tiež otázka motivácie, chuti učiteľa učiť. Všetky povolania sa majú vykonávať s chuťou a s radosťou, ale u mnohých povolaní nie je výsledok pracovnej činnosti taký závislý od pozitívneho postoja zamestnanca a úradov ako v oblasti výchovy a vzdelávania. Naše školstvo má okrem nízkych miezd a nedôvery v kompetentnosť učiteľa (pedagóga) aj veľa ďalších nástrojov na paralyzovanie chuti slovenského učiteľa učiť:
- časté zásadné a pritom nepripravené zmeny v školstve,
- reforma maturitných skúšok a testovanie žiakov bez predchádzajúcej systémovej obsahovej reformy,
- vyzdvihovanie apreceňovanie rôznych druhov aktivít (projektov, súťaží ainých foriem prezentácie školy) pred samotným učením,
- často nelogické, nesystémové aneaktuálne učivo vŠVP,
- zahlcovanie učiteľov často duplicitnou a zbytočnou administratívou bez technického zázemia,
- účelové získavanie kreditov najmä za školenia, nie za kvalitný výkon na svojej škole apod.
Veríme, že iniciatíva Slovenskej komory učiteľov prispeje k riešeniu dlhodobých problémov v školstve. Sme ochotní kedykoľvek sa podieľať na spolupráci s ministerstvom školstva a inými riadiacimi inštitúciami. Veríme, že konečne budú vypočuté aj hlasy učiteľov združených v našej organizácii, ale aj učiteľov, ktorí už podobným aktivitám neveria.
S pozdravom
Správna rada a manažment Slovenskej komory učiteľov
Na základe podnetov za SKU spracoval:
PhDr. Ján Papuga, PhD.
predseda Slovenskej asociácie učiteľov slovenčiny
člen manažmentu SKU za Bratislavský kraj
http://vybrali.sme.sk/c/List-SKU-Rade-pre-systemove-zmeny-v-skolstve