V stredu mi okolo obeda zadrnčal mobil v práci a ozval sa príjemný hlas. Nejaká novinárka, ktorej meno si nepamätám (na mená mám horšiu pamäť ako na tváre) sa snažila u mňa dopátrať informáciu „…kedy to má byť ten protest učiteľov v Bratislave?“ Zdvihol som obočie, že ja viem len o troch dňoch zbierania podpisov na uliciach slovenských miest. Odkázal som ju na stránku Ako ďalej učiteľ i na facebook skupinu, kde môžu nájsť kontakt na p. Katuša, vysvetlil som jej v skratke o čo nám ide a aké je stanovisko Komory. Ona poďakovala a ja…večer ako sa začali zhromažďovať prvé negatívne informácie z médii som len otvoril oči z toho netajeného a často aj neskrývaného posmechu na tvárach redaktorov, ktorí o celej akcii informovali.
Potom som na FB čítal rôzne postoje zúčastnených, ktorí boli tiež sklamaní z účasti učiteľov na akcii a prekvapilo ma vyjadrenie – „no čo, veď aj negatívna reklama je reklama.“ To môže platiť v šoubiznise, ale každý lepší odborník na marketing vás vyvedie z omylu – pre serióznu prezentáciu čohokoľvek je dôležité pôsobiť čím viac pozitívne (celý víkend všetkým v okolí vysvetľujem, že to nebol zbabraný míting ani zhromaždenie, ale pokojné zbieranie podpisov za lepšie školstvo…). Ibi Straussová má pravdu, keď tvrdí, že by sme si mali dávať pozor nato, čo pustíme do médii, lebo ich záujmy nie sú až tak nezištné (priznajme si, čím väčšia kauza a cirkus, tým sa to lepšie predáva).
Podľa mňa sa opakoval postup médií, aký bol pri prezentácii projektu „Bezpapierová škola“, kedy SME si urobilo selekciu bez ohľadu na vyjadrenia autorov projektu, čo do článku dajú alebo nie. I preto som dal p. Repčíkovej a Kontúrovej priestor na webovom sídle SKU. Slovenskej žurnalistike viditeľne ide len o bombastické informácie, vie byť rýchla, ale o serióznu argumentáciu asi veľký záujem nemá – týka sa to minimálne masových médii.
Musíme sa z toho poučiť a buď si dávať väčší pozor nato, čo pustíme von alebo začať pracovať na vlastných informačných médiach (youtube kanál, elektronické i papierové noviny a pod.) A nezabudnime na slová jedného múdreho muža (M. Gándhi), ktoré nám pripomenul kolega Macek:
Najprv ťa ignorujú,
potom sa ti posmievajú,
potom proti tebe bojujú,
potom vyhráš.