Slovenská komora učiteľov dlhodobo upozorňuje na to, že ochrana práv pedagogických zamestnancov v regiónoch často naráža na nečinnosť a alibizmus zo strany väčšinového odborového zväzu (OZ PŠaV). Namiesto dôsledného obhajovania zamestnancov sme svedkami nekonfrontačnej synergie medzi regionálnymi odborovými funkcionármi a manažmentom škôl. Tento stav má priamy dopad na bezpečnosť a pracovné podmienky učiteľov, čo dokazuje konkrétna situácia z praxe v Košiciach a oficiálna argumentácia predsedu Rady OZ PŠaV stredných škôl východoslovenského regiónu, Mgr. Ľuboša Kvašňáka.
Keď ani opakované havárie vody nie sú prekážkou v práci
Na jednej z košických stredných škôl došlo k opakovaným odstávkam prívodu pitnej a úžitkovej vody. Vedenie školy v oboch prípadoch správne vyhodnotilo hygienické riziká vo vzťahu k žiakom a udelilo im riaditeľské voľno, čím splnilo literu zákona v oblasti ochrany zdravia detí. Úplne opačný, špekulatívny a ekonomicky nespravodlivý prístup však manažment zvolil voči učiteľom a ostatným zamestnancom školy.
Budova školy opakovane nespĺňala elementárne hygienické normy na výkon práce podľa Zákonníka práce a predpisov BOZP (nefunkčné sociálne zariadenia). Napriek tomu manažment odmietol učiteľom a ostatným zamestnancom školy štandardne ospravedlniť absenciu s plnou náhradou mzdy ako prekážku v práci na strane zamestnávateľa.
Celý konflikt prebiehal v dvoch vlnách, ktoré jasne ukazujú stupňujúci sa nátlak zo strany vedenia:
- Prvá havária: Manažment dal zamestnancom na výber buď v budove bez vody fyzicky zotrvať a „odsedieť“ si určený čas, alebo si vyčerpať vlastnú dovolenku, prípadne si narýchlo zabezpečiť celodenné ošetrenie u lekára (tzv. paragraf). Tento nezákonný postup sa zastavil až po podnete zamestnanca, kedy zasiahol zriaďovateľ – Košický samosprávny kraj (KSK) – a riaditeľa školy oficiálne upozornil.
- Druhá havária (o dva týždne neskôr): Situácia s vodou sa zopakovala. Riaditeľ školy však namiesto rešpektovania predchádzajúceho upozornenia kraja zmenil taktiku a pokúsil sa systém obísť. Tentoraz zamestnancom oznámil, že prekážku v práci im uzná, ale s krátením mzdy na 60 %, pričom alternatívou bolo opäť len čerpanie vlastnej dovolenky či príchod do nevyhovujúcich priestorov. Manažment tak vedome ignoroval predchádzajúci postoj zriaďovateľa a KSK musel zasiahnuť po druhýkrát, aby riaditeľa opätovne prinútil uviesť veci do súladu so zákonom.
Porušenie zákona potvrdené odborárom
Samotný krajský šéf odborov Mgr. Ľ. Kvašňák vo svojej oficiálnej odpovedi na podnet zamestnanca priznal, že na škole došlo k pochybeniu: „…krátenie mzdy na 60 % nie je možné bez dohody s odbormi a tá ani nebola. Čiže v tomto bolo pochybenie. Postup riaditeľa bol síce ústretový (dal na výber), ale neštandardný.“
Napriek tomu, že odborový funkcionár čierne na bielom uznáva neštandardný postup a pochybenie riaditeľa, regionálny zväz odmietol vyvodiť akékoľvek oficiálne dôsledky. Dôvod? Alibistické odvolanie sa na „vôľu väčšiny“, ktorá sa nezákonnému postupu radšej podriadila: „Za návrh čerpania dovolenky bola, podľa slov predsedníčky ZO, prevažná väčšina zamestnancov…“
Odborový predák tak v podstate legitimizuje opakované porušovanie Zákonníka práce s argumentom, že ak väčšina zamestnancov zo strachu alebo nevedomosti napokon ustúpi, odbory nemajú dôvod konať.
Riešenie krízy medzi dvoma podaniami za zeleným stolom
Najabsurdnejším momentom celej kauzy je spôsob, akým krajský odborový líder tento vážny podnet o porušovaní BOZP a opakovaných prešľapoch riaditeľa reálne riešil. Žiadne oficiálne konanie, žiadny oficiálny tlak na nápravu. Pán Kvašňák v e-maile otvorene priznáva:
„Požiadam o stretnutie aj pána riaditeľa… To som aj urobil a áno, využil som na to stolnotenisový turnaj našej Rady (nie spoločný), ktorý (…) organizujeme už pár rokov. V tom je náš ‚vzťah‘ s pánom riaditeľom ‚nadštandardný‘ …“
Miesto toho, aby krajský odborový zväz využil oficiálne možnosti na prejednanie situácie so zriaďovateľom a inicioval štandardný dialóg s manažmentom školy, ktorý opakovane ignoroval usmernenia kraja, sa takto závažná prevádzková kríza preberala neformálne – s raketou v ruke počas stolnotenisového turnaja Rady odborov. Tento „nadštandardný vzťah“ s manažmentom, postavený na tom, že vedenie školy odborom ochotne poskytuje priestory na ich vlastné športové podujatia, je priamym výsmechom radovým učiteľom. Paradoxne tak musel dvakrát zasiahnuť samotný zriaďovateľ (KSK), aby zastavil svojvôľu riaditeľa, zatiaľ čo oficiálne odbory celú vec bagatelizovali.
Právne vákuum a manažovanie lojality
Kým radoví učitelia veria, že ich odborové príspevky idú na ich ochranu, realita v regióne ukazuje absolútnu paralýzu. Samotný pán Kvašňák v e-maile priznáva ďalšiu vážnu vec – Kolektívna zmluva vyššieho stupňa (KZVS) nie je pre aktuálny rok 2026 podpísaná, a teda ani platná!
Namiesto toho, aby odbory v tomto právnom vákuu bojovali o to tvrdšie, ich šéf odkazuje nespokojnému učiteľovi, že ak sa riešenie prijme so súhlasom väčšiny, netreba sa ozývať, a kritický tón označuje za „vyhrážky“ a „nepatričnosť“.
Pre pedagogickú verejnosť je tento prípad jasným dôkazom, že oficiálne odborové štruktúry (nielen) v Košickom kraji rezignovali na svoju základnú funkciu. Namiesto nekompromisnej ochrany práv zamestnancov radšej uprednostňujú nekonfrontačné vzťahy s riaditeľmi výmenou za ústretovosť pri využívaní školských priestorov.
Ak oficiálne odbory nedokážu a nechcú ochrániť učiteľov pred nedôstojnými podmienkami a prenášaním ekonomického rizika havárií na ich plecia, Slovenská komora učiteľov bude tieto podnety z regiónov naďalej zhromažďovať, zverejňovať a analyzovať.