Spoločenské pomery po roku 1989 sa postupne začali premietať aj do nášho školského systému, najmä v dôraze na humanizáciu školy. Súčasná škola dáva priestor integrovať a začleňovať deti nielen so sociálne znevýhodneného prostredia, ale i deti, ktoré vyžadujú intenzívnu špeciálnopedagogickú a psychologickú intervenciu v procese učenia .
Školská psychológia v tak významnej inštitúcii akou je škola sleduje vývoj dieťaťa práve aj v procese maximálne možnej socializácie, čím prispieva k dosiahnutiu najvyššej méty stanovenej v celom systéme školstva.
Napĺňanie týchto opatrení a zámerov si nutne vyžaduje posilniť prácu odborných zamestnancov, hlavne špeciálnych pedagógov a školských psychológov.
SKU uvedomujúc si dôležitosť a nerozlučiteľnosť tímovej práce učiteľov a školských psychológov v prostredí škôl a školských zariadení vo svojich stanovách deklaruje súčinnosť s Asociáciou školskej psychológie Slovenskej republiky a Českej republiky.
Z pohľadu SKU je školská psychológia v súčasnej škole nezastupiteľná v piatich rovinách.
1/ v rovine učiteľa
Mnohé literatúry uvádzajú, že učiteľská profesia je povolaním, pri ktorom dochádza k značnej neuropsychickej záťaži pri práci, ktorá je označovaná ako profesionálny stres. Učiteľské povolanie sa v prvej podstate považuje za stresujúce z dôvodu aktívnej práce s ľuďmi, deťmi a mládežou.
Učiteľské povolanie je náročné aj z toho dôvodu, že učiteľ ovplyvňuje svojím postojom, jednaním a správaním sa deti a mládež v škole a aj celú spoločnosť. Tým má veľký formujúci vplyv na celú mladú generáciu, a preto je nutné, aby pôsobil pozitívne.
Na súčasného učiteľa je v skutočnosti vyvíjaný vysoký tlak zo strany náročnosti detí, rodičov, spoločnosti, v súčasnej dobe aj zo strachu zo straty zamestnania ako aj jeho profesionálneho rastu, ktorý sa netýka len pedagogickej a odbornej činnosti, ale aj prístupnosti k reformám spojených s modernými technológiami a novým chápaním vzdelávania, čo kladie vysoké nároky na jeho osobnosť. K ďalším očakávaniam od učiteľovej osobnosti patrí napríklad schopnosť empatie, ľudský prístup k tým, s ktorými prichádza do styku, úspešné riešenie medziľudských konfliktov, príkladnosť k predávaniu hodnôt a noriem ako aj neustála prívetivosť, dobrá nálada, optimizmus, atď. Zvláštnosťou a otázkou na zamyslenie je fakt, že od učiteľa sa na jednej strane vyžaduje, aby bol humanistický a na strane druhej, aby plnil všetky požiadavky modernej, výsostne technologickej doby.
Tieto vysoko náročné faktory otvárajú priestor pre neustálu psychologickú intervenciu školských psychológov pri systematickom vzdelávaní spôsobilostí učiteľov, ako napr. zvládanie svojich emócií a emócií žiakov, riešenie konfliktov a analýza príčin zlyhania a neúspechov žiakov a každý školský psychológ by mal sa zaoberať aj problémami psychickej záťaže učiteľov a navrhovať možnosti jej prekonávania.
2/ v rovine žiaka
Na dnešné deti pôsobí množstvom podnetov, situácií, ale aj nových technológií, ktoré podstatne ovplyvňujú ich senzitívnu psychiku, a žiaľ, často sa podpisujú na citovej invalidizácii a sociálnej izolácii mnohých detí. V záujme rozvíjania osobnosti žiakov a zabezpečovania ich duševného zdravia a životnej pohody plní školský psychológ množstvo úloh, diagnostikuje osobnosť žiakov, ich schopnosti, záujmy, postoje, osobnostné vlastnosti, motiváciu k učeniu, pripravuje a realizuje vhodné intervencie s dôrazom na krízovú intervenciu, robí prevenciu negatívnych javov a výsledky vhodnou formou prezentuje učiteľom na zlepšenie procesu učenia sa žiakov a podieľa sa na vytváraní pozitívneho vzťahu medzi učiteľom a žiakom. Častokrát je to on, školský psychológ, ktorý zachraňuje, mení, intervenuje, odhaľuje a poskytuje priestor bútľavej vŕby.
3/ v rovine rodiča
Rodičia by mali byť pre pedagógov a psychológov partnermi prvej dôležitosti, pretože vytvárajú dieťaťu priestor, kde sa môže najmä prostredníctvom výchovy formovať, rozvíjať a dozrievať a osamostatňovať.
Avšak mnoho rodičov má neadekvátne očakávania od učiteľov, ťažko prijímajú ich hodnotenie, nepripúšťajú neúspech, v práci pedagógov nachádzajú sústavne nedostatky a potom zneužívajú inštitúcie na ospravedlnenie svojich detí.
Ich hyperprotektivita, horlivosť, alebo naopak ich nezáujem má za následok konfliktné situácie medzi učiteľom a rodičom. Práca školského psychológa v súčinnosti s pedagógom je tou najefektnejšou cestou pre vytvorenie dôvery vo vzdelávaciu inštitúciu.
4/ v rovine kurikula
Učitelia v hľadaní príčin nárastu problémov v škole upozorňujú na preťaženosť žiakov neúmernými poznatkami teda avizujú, že obsah vzdelávania je pre priemernú populáciu detí nezvládnuteľný a často je príčinou a dôsledkom demotivácie detí učiť sa.
Úloha psychológov v tomto vzťahu je síce obmedzená, avšak v tíme s učiteľmi, špeciálnymi pedagógmi navrhujú vzdelávacie programy, individuálne vzdelávacie plány ,konkrétny obsah vzdelávania, akoby našitý na žiaka, ktorý potrebuje reflektovať aktuálny psychický stav.
5/ v rovine riaditeľa
Riaditeľ školy zastáva v každej škole najdôležitejšiu a najvplyvnejšiu strategickú pozíciu, z ktorej vyplýva jeho komplexná zodpovednosť za akékoľvek školské aktivity i klímu školy. Jeho spôsob vedenia školy determinuje jej povesť, formuje sociálnu klímu tejto inštitúcie a podstatnou mierou ovplyvňuje úroveň morálky a profesionalizmu podriadených, i školských psychológov, ktorí v súčasnom právnom systéme môžu byť zamestnanci škôl, alebo pôsobia ako externí pracovníci.
Z pohľadu riaditeľa školy sa do kvality práce školského psychológa premieta prioritne vzťah učiteľa a školského psychológa, projekcia vzájomných predstáv o profesijných roliach, ale i osobnými sympatiami a antipatiami. Vzťahy sa komplikujú nedorozumeniami, často školský psychológ nemôže konzultovať každý prípad s učiteľom z dôvodu jeho nedostatku času, administratívnej a pedagogickej zaneprázdnenosti, z neúmerného počtu žiakov v triede.
Vzťahy môže komplikovať i pochopiteľná obava učiteľov, že psychológovia odhalia ich slabé stránky, nejaké chyby, nakoľko psychológ sa dozvedá o práci učiteľa prostredníctvom rodičov, žiakov, a následne poskytuje psychológ rady a pokyny bez konfrontácie s učiteľom. Práca psychológov môže byť pre učiteľov nečitateľná, ich výstupy sú pre učiteľa nezrozumiteľné. Vzniká dojem, že vzájomne si nerozumejú.
Jednou z ciest ako predchádzať obavám a nedorozumeniam je posilňovanie kompetencií učiteľov, vytvárať pre učiteľov priestor byť spolutvorcom aktivít, byť spoluzodpovedný za problém, byť aktívny a hľadať rezervy vo vlastných zdrojoch a pritom využívať i zdroje iných odborníkov.
Spolupráca, ktorá čerpá z prístupov dôvery, otvorenosti, poznania zložitosti práce pedagógov, transparentnosť do ich práce, umožňuje učiteľom uvedomovať si, v čom sú výborní a lepšie to využívať, v akejkoľvek situácii garantuje centrálne postavenie učiteľa , psychológ pristupuje k učiteľovi ako k spolupracovníkovi a v kooperácii s ním ho vedie k zavádzaniu zmien v edukačnom procese.
Efektívne napĺňať všetkých päť rovín znamená pre psychológa vysokú erudovanosť, morálnu vyspelosť a stavovskú česť. Vyskytli sa v praxi v prípady, kedy školský psychológ ako zamestnanec plnil neprimerané očakávania riaditeľov škôl, a tým sa stratila dôvera učiteľov na mnohých školách a školských zariadeniach.
Je preto v budúcnosti potrebné vzdelávať školských psychológov so zameraním na získanie poznatkov profesie učiteľa a empirickou skúsenosťou vniknúť aj do výchovno-vyučovacieho procesu.
Vyslovujem názor mnohých učiteľov, že kľúčovým postavením v školskom prostredí je kooperácia a integrita školského psychológa a pedagóga ako tvorivých partnerov a spolu hľadajúcich najúčinnejšie výstupy v smerovaní zdravého osobnostného vývinu detí a mládeže.
PaedDr. Mária Barancová
prezidentka Slovenskej komory učiteľov