Správa o výsledkoch prieskumu zameraného na zmapovanie situácie ohľadom kompetencií zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktoré nadobudli decentralizáciou školstva

Prieskum sa týkal riaditeľov materských škôl, základných škôl, základných umeleckých škôl, jazykových škôl, centier voľného času i internátov, teda riaditeľov riadiacich školy a školské zariadenia financované z podielových daní miest a obcí. Mestá a obce ako  zriaďovatelia týchto škôl a školských zariadení  rozhodujú o výške pridelených finančných prostriedkov pre tieto  školy.  Dotazník bol zostavený a zasielaný tak, aby ho riaditelia vypĺňali jednorazovo za všetky školy a školské zariadenia, ktoré majú vo svojej riadiacej pôsobnosti. Prieskum ešte stále prebieha, no vzhľadom na aktuálnu situáciu týkajúcu sa novelizácie zákona 596/2003 ohľadom posilnenia kompetencií zriaďovateľov pri voľbe riaditeľov škôl však považujeme za potrebné a dôležité oboznámiť verejnosť s priebežnými výsledkami  práve iných kompetencií zriaďovateľov, ktoré im vyplynuli z decentralizácie školstva (položky týkajúce sa financovania budú vyhodnotené po ukončení prieskumu).

Do prieskumu sa doposiaľ zapojilo 1379 škôl a školských zariadení s najväčšou účasťou  základných a materských škôl. Z celkového počtu všetkých zapojených až 91% spadá do zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí, teda  pod starostov a primátorov. Z celkového počtu zapojených, čo sa týka právneho vzťahu, disponuje  870 škôl a školských zariadení právnou subjektivitou (t. j. 63%), 509 škôl a školských zariadení je bez právnej subjektivity (t. j. 37%).

U škôl a školských zariadení s právnou subjektivitou (870 zapojených škôl a školských zariadení) sme zaznamenali nasledovné:

– 111 riaditeľov uviedlo, že zriaďovateľ im zasahuje do prijímania zamestnancov, ďalších 51 v „iné” uviedlo napr. zasahovanie do pracovno-právnych vzťahov; zasahovanie len pri prijímaní zamestnancov do materskej školy; zasahovanie niekedy, ak ide o známych zriaďovateľa; nepriame zasahovanie; zasahovanie v podobe tlakov zamestnať miestnych obyvateľov napriek absencii požadovanej aprobácie; občasné, či čiastočné zasahovanie; ale aj spoluprácu pri prijímaní zamestnancov, vzájomnú dohodu…  

U škôl a školských zariadení bez právnej subjektivity (509 zapojených škôl a školských zariadení) sa vyskytovalo:

– 66 riaditeľov škôl uviedlo, že zriaďovateľ pri prijímaní do pracovného pomeru uprednostňuje rodinných príslušníkov, známych, nekvalifikovanú silu, silu s nižšou kvalifikáciou. Ďalších 24 riaditeľov uvádzalo v „iné” napr. uprednostňovanie nekvalifikovanej sily, a to aj na dobu neurčitú; uprednostňovanie rodinných príslušníkov; uprednostňovanie pri predošlom zriaďovateľovi; výberové konanie  pri prijímaní zamestnancov, v ktorom riaditeľka má jeden hlas a zástupcovia  mesta dva…).  Najviac problémov v tomto smere uviedli riaditelia materských škôl, ale i základných škôl a základných škôl s materskou školou.

– 15 riaditeľov škôl uviedlo, že zriaďovateľ pedagógom neuznáva najvyššiu dosiahnutú kvalifikáciu (v súlade s vyhláškou 437/2009 o kvalifikačných predpokladoch) a ďalších 10 uviedlo „iné” (napr. najvyššiu dosiahnutú kvalifikáciu uznal až nový starosta; uznávajú len posledný polrok; neuznávajú všetkým zamestnancom; uznávajú, ale s výčitkami, aké máme vysoké platy; uznávajú, ale v školskom klube detí nie…).  Problémy s neuznaním kvalifikácie sa na základe vyjadrení riaditeľov vyskytujú  najmä v materských školách a v školských kluboch detí.

S návrhom, ktorý smeruje k posilneniu kompetencie zriaďovateľa vo veci voľby riaditeľa školy, vyjadrilo nesúhlas 1103 (t. j. 80%) škôl a školských zariadení (zo všetkých zúčastnených). V ďalších 54 prípadoch sa objavovali názory typu: presun voľby riaditeľa školy na odborníkov – ŠŠI, školské úrady, psychológovia; neviem posúdiť;  obavy o zneužitie právomoci zriaďovateľov; nesúhlas tak so súčasným stavom ako aj s posilnením kompetencie zriaďovateľov; rovnováha zastúpenia – rodičia, učitelia, zriaďovateľ…

Pri položke dotazníka s vopred naformulovanými konkrétnymi možnosťami tieto možnosti označilo ako vyskytujúce sa zo strany zriaďovateľov toľko riaditeľov, koľko je uvedených v zátvorke za každou z možností 

–   neakceptovanie požiadavky zníženia základného úväzku priamej práce s deťmi/žiakmi  u vedúcich pedagogických zamestnancov (55 prípadov)

–   vyvíjanie tlakov na riaditeľov ohľadom  prijatia vyššieho počtu detí/žiakov na triedu  (148 prípadov)

– stanovovanie diskriminačných, legislatívu porušujúcich, kritérií pri prijímaní detí do materskej školy (napriek tomu, že určovanie ďalších podmienok spadá do kompetencií riaditeľov) (84 prípadov)

–    zasahovanie do kompetencií riaditeľov pri prijímaní detí/žiakov (143 prípadov)

–  vyhrážky súvisiace s odvolaním z funkcie alebo stratou zamestnania pri nesplnení stanovených požiadaviek, nemajúcich oporu v platnej legislatíve (98 prípadov)

 

Na záver dotazníka mali možnosť riaditelia škôl a školských zariadení vyjadriť svoje ďalšie skúsenosti ohľadom spolupráce so zriaďovateľom. Uvádzali tieto:

 

–   nedostatočná komunikácia, nevhodná komunikácia (napr.  jednanie spojené  s krikom)

–   mobbing, vydieranie, šikanovanie zo strany zriaďovateľa

– neuznávanie kompetencií riaditeľa, zasahovanie do kompetencií riaditeľa, pri neuposlúchnutí vystavenie dôsledkom, podnecovanie k odvolaniu riaditeľa s odôvodnením, že škola nepotrebuje riaditeľa s 2. Atestáciou

– porušovanie legislatívy pri voľbách riaditeľa školy, zasahovanie do kompetencií rady školy

–   rozdiely v spolupráci pri „starom” a „novom” starostovi

–   neodborné zasahovanie do pedagogickej činnosti a jej neodborné posudzovanie, kontrola výchovno-vyučovacieho procesu a záujmových útvarov

–  požadovanie úväzku nadčas bez priznania náhradného voľna, zaťažovanie prácou nad rámec povinností, pridávanie byrokracie

–   neakceptovanie priamej a nepriamej vyučovacej povinnosti

–   zásadné regulácie umeleckých výstupov základných umeleckých škôl smerom k verejnosti

–   neznalosť školskej legislatívy a z toho plynúce problémy

–   uprednostňovanie jednej školy pred inými v rámci tej istej zriaďovateľskej pôsobnosti

 

–  Ale  uvádzali aj:  

–  dobré vzťahy

–  dobrá komunikácia i spolupráca

–  fungovanie bez problémov

 

Výsledky prieskumu,  ktoré tlmočia skúsenosti škôl a školských zariadení z reálnej praxe, nehovoria v prospech  posilnenia kompetencií pre zriaďovateľov pri voľbe riaditeľov.  

Správu o výsledkoch prieskumu pošleme MŠVVaŠ SR i poslancom NR SR a dúfame, že tieto výsledky budú pri tak dôležitom rozhodovaní, akým je určovanie podmienok volieb riaditeľov škôl,  brané do úvahy s takou vážnosťou, aká budúcnosti a smerovaniu škôl prináleží.

Slovenská komora učiteľov ďakuje všetkým školám a školským zariadeniam, ktoré sa  do prieskumu zapojili.