Školy pre trh práce: zamestnávatelia verzus učitelia
Minister školstva predstavil svoju prioritu, a to uplatniteľnosť absolventov škôl na trhu práce. S touto prioritou ako jednou z TOP 10 možno len súhlasiť. Na základe tejto priority profiloval aj svoj pracovný tím, či už ide o výber štátneho tajomníka alebo členov štvorpartity, v ktorej je prevaha zástupcov zamestnávateľov.
Pán minister deklaruje snahu, aby bol rezort otvorenou bránou pre dobré myšlienky, napriek tomu všetko stavil na ľudí mimo rezortu školstva, alebo len na jeho okraji a neobrátil sa na tých, na ktorých školstvo stojí a padá – na učiteľov. Ako uviedol, jeho kľúčovou prioritou je modernizácia vzdelávacieho, vedecko-výskumného a inovatívneho systému, ktorá potrebuje nielen odvahu, ale aj vecnú diskusiu a permanentný dialóg. Domnievame sa, že práve na otázky modernizácie vzdelávania by vedeli odpovedať učitelia zo škôl, kde sa venujú inováciám. Učiteľská obec reprezentovaná SKU vníma tento krok ako unáhlený a je pripravená prispieť do jeho poradných orgánov súčasnými učiteľmi, ktorí by prinášali na rokovania aktuálne otázky školskej praxe.
Jednostranné smerovanie školstva smerom k trhu práce má tiež svoje úskalia. Naplánovať štruktúru pracovných pozícii na v súčasnosti rýchlo sa meniacom pracovnom trhu je takmer nemožné. Najvhodnejšie by bolo, keby zo škôl odchádzali absolventi flexibilní, rozhľadení, s chuťou na sebe pracovať a v prípade potreby sa vzdelávať aj ďalej. Pri takomto pohľade za jednu z priorít treba v školstve postaviť zabezpečenie podmienok pre prácu učiteľov a to bez navýšenia financií do školstva pôjde len veľmi ťažko.
Podpora stredných odborných škôl
Samotná myšlienka nevychovávať „pre úrady práce” je dobrá. Ponuka stredoškolských miest je väčšia ako počet žiakov končiacich základné školy. Stredné školy musia prejsť redukciou, podobne ako ňou prešli (prechádzajú) základné školy. Kritérium prospechu do 2,0 pre gymnáziá, do 2,75 pre SOŠ v kombinácii s prijímacími pohovormi bolo konkrétnym krokom ministra k selekcii žiakov pre skvalitnenie štúdia.
Novela zákona č. 184/2009 o odbornom vzdelávaní prenáša schvaľovanie počtu žiakov prvých ročníkov stredných škôl, vrátane súkromných a cirkevných, na VÚC. Takto vzniká situácia, že VÚC rozhoduje o počtoch prvákov stredných škôl, ktoré zriaďuje, a aj tých, ktoré nezriaďuje. Nie je zaručená objektivita v rozhodovaní. Rozhodovanie o počtoch prvákov je nepriamo aj o rozvoji, či rušení škôl. Takúto úpravu by bolo vhodné zaviesť, ak by bola známa metodika, akou sa pri rušení škôl bude VÚC riadiť. Domnievame sa, že je potrebné prísť s koncepciou merania kvality škôl, aby sa nestalo, že pri rušení škôl sitom výberu VÚC prejdú slabé školy a kvalitné gymnáziá (bez ohľadu na zriaďovateľa), ktorých absolventi sú na trhu práce najlepšie uplatniteľní, budú rušené.
Miera slobody škôl
So školskou reformou v roku 2008 prišla možnosť slobody škôl v profilovaní vlastnej vzdelávacej cesty. Školy si tak tvorili niečo vyše 20 % vzdelávacieho obsahu. Je pravda, že počas 4 rokov sa od ministerstva dostalo školám len málo pomoci pri tvorbe zásadných dokumentov. V súčasnosti však existuje veľká skupina škôl, ktoré to zvládli a rady by v tom pokračovali.
Hoci pre budúci školský rok sa nič v obsahu vzdelávania nemení, z vyjadrenia pána ministra je zrejmá orientácia na percentuálne zníženie možnosti zmeny obsahu vzdelávania určeného štátom. Po tomto volá aj značná časť učiteľov, hlavne tých, ktorí sú vo svojich školách nespokojní s dotáciou svojich predmetov, s nemožnosťou ovplyvňovať tvorbu školských vzdelávacích programov, s nárastom práce pri tvorbe učebných osnov a plánov. Nie je v silách ministerstva uspokojiť túto skupinu učiteľov nariadením „férových” prístupov ich riaditeľov, a tak v mene „poriadku” volí cestu spoločnej školy, čím však nevyhovie skupine inovatívnych škôl.
Domnievame sa, že súčasný stav je možné vyriešiť niekoľkými variantmi vzorových vzdelávacích programov s vypracovanou dokumentáciou a metodikou ako vzorových štandardov, čím by sa vyhovelo obom skupinám. To, na čo však väčšina učiteľov čaká, je podstatná redukcia učiva, ktorá by im dala možnosť individualizovať vyučovanie, zamerať sa na talenty, žiakov s poruchami učenia, zavádzanie moderných vyučovacích metód, ktoré sú síce časovo náročnejšie, ale majú podstatný vplyv na rozvoj myslenia a na trvalé vedomosti žiakov pre potreby 21. storočia.
Razancia vo vyjadreniach i v konaní
S najväčšou razanciou sa pustil pán minister do upratovania vo financovaní centier voľného času. Novelou zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní škôl, ktorá je v schvaľovacom procese parlamentu, navrhuje zmeniť celkový tok financií prostredníctvom obcí, kde majú deti navštevujúce CVČ trvalý pobyt. Tento systém prerozdeľovania finančných prostriedkov priamo počíta s disciplínou obcí, ktoré majú byť spravodlivé a prerozdeliť peniaze centrám podľa počtu detí.
Sme na Slovensku a v poslednom období sa stretávame s množstvom príkladov, keď starostovia obcí nielenže nedodržiavajú zákony, ale nemajú ani základné spôsobilosti na prácu s financiami. Budúcnosť ukáže, nakoľko sa podarí tento systém uviesť do života tak, aby nemal za následok rušenie kvalitných CVČ závislých od (v mnohých prípadoch nezodpovedných) starostov.
Sme za to, aby sa urýchlene dobudoval Rezortný informačný systém, ktorý by bol jediným skutočným garantom transparentnosti vo financovaní. Zároveň by sa sprísnila kontrola a riešili by sa individuálne porušenia zákona namiesto zmeny financovania. Zatiaľ by sa pánovi ministrovi známe porušenia finančnej disciplíny v niektorých CVČ dali riešiť uplatnením štandardných kontrolných mechanizmov, ktorými školstvo disponuje. Navrhovaná zmena financovania totiž predstavuje vážny zásah, ktorý priamo ohrozuje existenciu mnohých CVČ, a tým aj zamestnanosť ich kvalifikovaných zamestnancov.
Učiteľská obec si všíma a víta aj ďalšie aktivity, ako elektronická aukcia na nákup chýbajúcich reformných učebníc, novela vyhlášky o poskytovaní sociálnych štipendií, informačný systém pre šport, mapa úspešných projektov realizovaných v rámci dvoch operačných programov. Taktiež učiteľom neuniklo ani množstvo tlačových konferencií počas dovolenkového obdobia, stanovísk a vyjadrení v médiách a vydávanie ministerského newslettru na webovom sídle MŠVVaŠ SR. Napriek tomu, že sa v nich málo skloňuje slovo učiteľ, rozhodne to dáva pocit, že minister nechodí na ministerstvo len do práce, ale záleží mu na tom, aby sa veci hýbali dopredu.
Poznávanie pravdy
„Som politik dialógu, preto som pozorne počúval a aj korigoval, ak to bolo prospešné,” hovorí pán minister vo svojom obzretí sa za 100 dňami svojej práce. Zároveň toto obdobie chápe ako obdobie poznávania pravdy. Aká je však pravda? Pravda je taká, že sa nedarí riešiť zásadný problém školstva – prísun financií do rezortu. Všetci učitelia trpezlivo očakávajú tlačovú konferenciu, na ktorej minister oznámi zámer zavedenia priameho financovania školských zariadení, navýšenie rozpočtov škôl na ich opravy, vybavenie pomôckami a technikou, na podstatné zvýšenie platov učiteľov a ostatných zamestnancov. A tak si po 100 dňoch dovolíme pripomenúť, že trpezlivosť najväčšej vzdelanostnej skupiny si treba vážiť a nie zneužívať.
Za Slovenskú komoru učiteľov:
Mgr. Miroslav Sopko
RNDr. Jana Kontúrová
PaedDr. Dagmar Kolevová
Mgr. Lucia Porubčanská