V komore učiteľov dlhé roky presadzujeme, aby sa okrem zmeny prístupu k vzdelávaniu zmenila aj tá naša tradičná, rakúsko-uhorská maturita. Tento spôsob maturity u mnohých absolventov vyvoláva spomienky lavírujúce od pretrvávajúceho pocitu veľkého strachu z prvej ozajstnej skúšky až po konštatovanie, že akékoľvek obavy boli zbytočné. V každom prípade ide o osobnú skúsenosť, poznačenú vlastným prístupom a nastavením skúšajúcich v danej škole. Viacerí učitelia si maturitu odpracujú nielen ako skúšajúci, ale zároveň aj ako odpovedajúci. Každopádne, tradícia je tradícia a tá, nech je akákoľvek doba, sa ťažko opúšťa. Opísané skúsenosti pochádzajú z tzv. „internej formy maturitnej skúšky“. Externú formu maturity, ktorá prináša predsa len iné nároky a väčšiu objektivitu, vnímame len ako nutné zlo a zostane prakticky bez povšimnutia kýmkoľvek (okrem prípadu, keď dopadne mimoriadne zle). Nedajbože by niekto prišiel so zásadnou zmenou, ktorá by viedla k väčšej externizácii tejto skúšky (aj v ostatných voliteľných predmetoch), na to si ešte netrúfol žiaden minister školstva.
Nuž ale nejaké výsledky treba dodať, akože sme niečo urobili pre zlepšenie výsledkov našej mládeže. Tak sa ohlási povinná maturita z matematiky, veď decká ju nemajú rady a toto vyzerá ako dobré riešenie. Zavedieme aj takú ľahulinkú pre nenadaných, tú nejako dajú, keď nie, prenesieme ich, a keď sa to ani tak nepodarí, tak si to raz – dvakrát zopakujú a nejako ich na to nacvičíme a potom môžu ísť študovať aj dramaturgiu, filozofiu či telocvik a tí lepší, tých 12 % maturujúcej populácie, zas pekne po starom. Úloha vyriešená, potlesk, môžu sa robiť rebríčky. A čo na to vysoké školy? Prečo žiadajú zaviesť povinnosť maturovať z matematiky a nedajú si ju dnes, keď ešte nie je povinná, do prijímacích kritérií? Nemali by si oni robiť rebríčky tých, ktorí spĺňajú striktne nastavené kritériá namiesto prijímania všetkých, ktorí prejdú okolo a poslúžia len ako zdroj príjmov na 2-3 semestre?
A treba skvalitniť prípravu učiteľov! Bomba. Veď kvalitného matematikára aby ste so sviečkou hľadali, starí pomaly odchádzajú do dôchodku, mladí nie sú a ak sa nájdu, tak za krátky čas vezmú nohy na plecia. Všetci vieme prečo. Ale učí sa zle, tak ideme všetkých, ktorí ešte nezutekali, vzdelať, ako učiť inak, lepšie, po novom. Bez metodík, bez učebníc, bez zbierok úloh, nejako to dáme, veď aj Patovi a Matovi sa to nakoniec vždy podarí.
Komora učiteľov by rada videla výraznejšie zmeny maturít už v aktuálnej novele Vyhlášky o strednej škole. Ministerstvu školstva sme niekoľko podnetov poslali ako príspevok do diskusie, boli však odborom stredných škôl odignorované. Naoko sa zvolalo jedno akože participatívne stretnutie s aktérmi a tým to haslo. Podstatné veci sa za tri hodiny nestihli prerokovať, riešili sa okrajové záležitosti s tým, že „veď sa zvolá ďalšie“. Do konca roka, dokedy musí byť vyhláška na svete, sa to už zrejme nestihne. Naša snaha o participáciu sa postupne mení na rezignáciu.
Soňa Puterková, viceprezidentka SKU
autorka je gymnaziálna učiteľka MAT-BIO s vyše 30-ročnou praxou