Slovenská komora učiteľov opakovane naliehavo upozorňuje na potrebu efektívneho, transparentného, participatívneho a zodpovedného čerpania štrukturálnych fondov v prospech škôl, učiteľov i žiakov. Už v starom programovom období rokov 2014 – 2020 sme upozorňovali na spôsob fungovania eurofondov v školstve vrátane aktivít Iniciatívy Slovenských učiteľov. V Pláne obnovy sme viackrát upozornili na katastrofálne riadenie vzdelávania učiteľov a v novom programovom období rokov 2021-27 na nefunkčnú participáciu, opakované mrhanie eurofondov na tvorbu nepoužiteľných profesijných štandardov pre učiteľov a nakoniec sme európsku komisiu predžalobnou výzvou upozornili na trestuhodné minutie takmer 100 mil. eur akože na ukrajinské deti. Komora učiteľov je zastúpená v Komisii štrukturálnych fondov ako kontrolný a monitorovací orgán už 10 rokov. Nedávno sa objavili nové problémy neefektívneho riadenia eurofondov zo strany ministerstva školstva, skrytá konsolidácia a duplicity (30.12.2025 a 25.3.2026). Podrobne teda popíšeme, kde vidíme aktuálne problémy nastavenia čerpania eurofondov v rezorte školstva za ostatných 6 mesiacov.
Konsolidácia a rezignácia na odbornosť
Zasadnutia Komisie štrukturálnych fondov pre cieľ 4 v termínoch 16.12.2025 a 19.3.2026 sprevádzali rastúce obavy z rezignácie na kvalitu prípravy projektov, neefektívny rozpočet so skrytou „konsolidáciou“, zameranou na úradníkov a zamestnancov ministerstva školstva a urputného „valcovania“ projektov aj napriek závažných odborným výhradám a kritike členov Komisie i samotného zastúpenia EK.
Zástupcovia EK apelovali na maximálnu efektívnosť využívania finančných zdrojov, zdôraznili potrebu cielenia prostriedkov priamo k cieľovým skupinám a ich hospodárne využívanie (Zápisnica z Komisie, 16.12.2025). Neskôr nezvyčajne naliehavo žiadali rezort školstva, aby „predkladané zámery NP obsahovali jasnú hodnotu za peniaze, jasné smerovanie k cieľovým skupinám v teréne a menej teórie a metodických postupov.“ Vyjadrovali pochybnosti o činnostiach v projektoch, ktoré by mali byť zabezpečované z úrovne ministerstva školstva a obavy z možných duplicít. Kriticky zhodnotili formu spolupráce v rámci komisie, to, že sú opakovane predkladané zámery NP so zásadnými výhradami, ktoré sa následne schvaľujú s dodatočnými pripomienkami, pričom upozorňujú, že na rokovanie by mali prichádzať projekty, na ktorých už existuje odborná zhoda (zápisnica z Komisie, 19.3.2026). Z piatich predložených národných projektov rezortu školstva za posledný polrok neboli až 4 z 5 schválené (2.10.2024 NP Ekosystém opätovne predložený 19.3.2026, 17.6.2025 NP Zručnosti pre Slovensko opätovne predložený 16.12.2025, 9.10.2025 NP Primus na vzdelávanie nadaných žiakov a 19.3.2026 NP AI na využívanie umelej inteligencie v regionálnom školstve) a museli byť prepracované a predložené opätovne až na ďalších zasadnutiach (na Komisii cieľa 4 sa to deje pomerne ojedinele). Päť národných projektov rezortu školstva za posledný polrok bolo vo výške viac ako 50 mil. eur. Všetky projekty vykazovali nadštandardnú mieru zapojenia úradníkov ministerstva školstva pri riadení projektov, financovaní aktivít a činností, ktoré bežne patria k agende ministerstva (metodické usmerňovanie, implementácie legislatívnych noriem, sieťovanie s priamoriadenými organizáciami). Rozoberme si problémy projektov samostatne.
NP Zručnosti pre Slovensko
Národný projekt je zameraný na program podpory základných zručností dospelých, ktorý spája tvorbu a overenie štandardov základných zručností dospelých, vybudovanie hodnotiacich nástrojov a rámcov a plošný rozvoj digitálnych a AI zručností, posilnenie uplatniteľnosti osôb s nízkou úrovňou základných zručností – dospelé osoby vo veku 45 rokov a viac, lektorov ďalšieho vzdelávania, pracovníkov komunitných centier či sociálnych služieb, podporu adaptácie na technologické a spoločenské zmeny prostredníctvom kompetenčného prístupu a prakticky orientovaných intervencií vrátane osvetovej kampane. Pôvodne bola téma rozdelená na dva národné projekty v tej istej téme – ŠIOV pre ohrozené skupiny (5,9 mil. eur) a NIVAM pre pedagogických a odborných zamestnancov (4 mil. eur). Oba projekty čelili kritike pre mnohé nejasnosti, prekrývanie aktivít a cieľových skupín, prílišnú teoretickosť aktivít a neefektívnosť rozpočtu. Projekty sa mali prepracovať, zoštíhliť a dobre odborne pripraviť (Zápisnica 17.6.2025). Ministerstvo školstva prišlo po pol roku s novým národným projektom (Komisia 16.12.2025), ktorý zlúčil tieto dva projekty do jedného vo výške 14,7 mil. eur. V projekte pribudol nový subjekt – ministerstvo školstva a staronoví partneri – Nivam a ŠIOV. Časovo sa projekt skrátil z pôvodných 36 mesiacov na 24 mesiacov, ale rozpočet sa navýšil o 5 mil. eur. Projekt namiesto efektívnosti priniesol ešte väčšiu predraženosť, medzičlánok centralizovanej koordinácie aktivít a tém priamo z ministerstva a len malý posun v odbornej problematike projektu. Tvorba štandardov, metodík, testovacích nástrojov, analýz a osvety za takmer 15 miliónov je mimoriadne drahé riešenie, najmä ak si uvedomíme, že k cieľovej skupine sa dostane len minimum peňazí (pilotné kurzy pre 300 účastníkov).
NP Primus
Národný projekt na podporu vzdelávania nadaných žiakov opätovne predložený a najprv neschválený na zasadnutí komisie cieľa 4 prináša sumár najrozličnejších aktivít, ako sú tvorba Národnej stratégie vzdelávania nadaných detí, mikrogranty na tábory a voľnočasové aktivity, mikrogranty na prepojenie nadaných s vedeckými inštitúciami, osveta, metodiky, terénni koordinátori pre vzdelávanie a psychosociálna podpora v 8 krajoch a pod. Z pomerne vysokého rozpočtu 10 miliónov na jednu malú cieľovú skupinu detí tvoria vyše 3 milióny na úradníkov a paušál ministerstva školstva, vyše 3 milióny pôjdu na mikrogranty pre vedcov a voľnočasové aktivity a 3,5 mil. eur na terénnych pracovníkov psychosociálnej a pedagogickej podpory a metodiky cez Nivam a VÚDPaP. Priamoriadené organizácie, ktoré majú vo svojej DNA odborné činnosti pre pedagogických a odborných zamestnancov v školách, dostali na priamu odbornú, metodickú a terénnu prácu rovnaký objem peňazí ako samotné ministerstvo školstva, ktoré bude v podstate iba „koordinovať“. Na činnosti deťom pôjde len tretina rozpočtu, aj to s chaotickými a nejasnými kritériami prideľovania mikrograntov bez zrozumiteľného dopadu a udržateľnosti. Celý projekt je predražený, pôsobí ako dokonalá snaha udržať pozície na ministerstve školstva, ktoré budú vykonávať bežnú štátnu agendu za európske peniaze bez jasného napojenia na skutočné aktivity pre podporu detí. Skutočnú odbornú prácu a prácu v teréne si za low-cost odmakajú pracovníci NIVAMu a VÚDPaPu.
NP RIŠO
Regionálna implementácia školských obvodov (RIŠO) je ukážkou národného projektu, ktorý zafinancuje za 2 milióny eur počas 30 mesiacoch iba 12 úradníkov na ministerstve školstva, ktorí budú z Bratislavy koordinovať problematiku školských obvodov po celej republike, vytvárať metodiky a školiť o reforme školských obvodov, zavedenú v zákone 321/2025 a platnú od 1.1.2026. Usmerňovanie RÚŠS a zriaďovateľov škôl a školských zariadení patrí k bežnej agende úradníkov MŠ. Je to par excellence projekt na udržanie ministerských pozícii v rámci konsolidácie. Projekt ani po opakovaných výčitkách nepodporuje ľudí v teréne (zamestnancov RÚŠS, miest a obcí, ktorí majú reformu v skutočnosti implementovať a riadiť) a zasahuje do princípov subsidiarity. Obsah projektu je vágny a jeho úspešnosť je neistá. Pridaná hodnota nízka.
NP UI v regionálnom školstve
Podpora zodpovedného a pedagogicky zmysluplného využívania umelej inteligencie v regionálnom školstve je zatiaľ neschválený NP za 3,7 mil. eur, z čoho 2 milióny eur mali ísť na AI vouchery pre školy podľa nejasných kritérií, 1 milión na úradníkov ministerstva školstva a 600 tisíc na NIVAM na poplatok za realizovanie a licenciu medzinárodného testovania ICILS. Projekt je sporný v mnohých rovinách. Jednak je silne duplicitný s pomerne rozsiahlym a odborne garantovaným projektom NP Ditedu za 20 mil. eur, jednak neprináša žiadnu pridanú hodnotu v činnostiach, ktoré majú bežne realizovať pracovníci ministerstva a jeho organizácií. Projekt neposkytol žiadne relevantné kritéria prideľovania AI voucherov školám a k tomu je nejasne vymedzená pilotáž. Projekt mal byť predložený per rollam po zrealizovaní okrúhleho stola na objasnenie mnohých pripomienok a výhrad. Hneď po prvom okrúhlom stole došlo k toľkým ďalším nejasnostiam, že projekt sa ani per rollam nepredkladal, ale zdá sa, že ministerstvo si verí a predloží druhýkrát aj napriek tomu, že žiadna seriózna odborná diskusia a vysporiadanie sa s kritikou neprebehla. A to treba dodať, že téma je určite dôležitá a aktuálna.
NP Ekosystém reformných zmien – RCPU
Najväčším a najrobustnejším projektom ministerstva školstva za 23 mil. eur je projekt zameraný na kurikulárnu reformu. Projekt je v podstate len pokračujúcou aktivitou Plánu obnovy, kde NIVAM a ministerstvo rozbiehali kurikulárnu reformu. Uvedený projekt prešiel pri schvaľovaní iba tesnou väčšinou s tak výrazným napätím počas prerokovania, že zástupcovia EK, ako aj predsedníctvo Komisie, projekt neodporúčali schvaľovať. Kritika projektu už tradične ukazovala na neefektívne financovanie prevažne úradníkov ministerstva a predlžovanie 52 projektových pozícii pracovníkov NIVAMu z Plánu obnovy a odolnosti. Aktivity projektu ako koordinácia, metodické usmerňovanie či školenia nemajú jasnú deliacu líniu od doterajších aktivít Plánu obnovy a naviac ani od ich bežnej agendy, ktorú majú robiť zo štátneho rozpočtu. V dobe AI vyrábať desiatky metodických materiálov, usmernení a kurzov, ktoré sú bežnou agendou týchto organizácií, neprináša veľmi pridanú hodnotu. Mnohé aktivity v POO neboli realizovane dostatočne kvalitne, participatívne a zmysluplne a ich evalvácia nepodliehala žiadnej nezávislej externej evaluácii okrem vlastných vyhodnotení na úrovni subjektívnych výročných správ, spracovaných vo vlastnej réžii. Komora učiteľov dlhodobo kritizuje Nivam za to, že celý ich systém kontroly kvality vzdelávania je postavený na ich subjektívnej a neoveriteľnej výročnej správe (mimochodom, posledná zverejnená je za rok 2022). Do tejto inštitúcie sa naliali z európskych štrukturálnych fondov stovky miliónov eur za posledných 10 rokov a neexistuje žiaden nezávislý a transparentný systém kontroly kvality. Učitelia v praxi dlhodobo kritizujú nedostatok kvality vzdelávaní a rozsiahle metodiky, ktoré v praxi nečítajú. Komora opakovane kritizovala napr. zle nastavené učebné osnovy matematiky, pripomienky nevyhodnotili, osnovy si vydali aj tak podľa vlastného uváženia. To je podľa nich participatívna príprava a odborná diskusia financovaná z Plánu obnovy. Ale ak bude mať Nivam nový národný projekt, môže tieto nedostatočne pripravené osnovy znova prerábať opäť z eurofondov.
Najväčšiu položku rozpočtu tvorí pokračovanie 4- ročného projektu regionálnych centier podpory učiteľov (RCPU). Ide o 40 centier po celom Slovensku, ktoré prevádzkuje 31 mimovládnych organizácii, univerzít, škôl či samospráv. Myšlienka mentoringu a podpory učiteľov je reakciou na dlhoročnú kritiku fungovania pôvodných MPC centier, dnes NIVAMu. Štát teda vymyslel bez riadneho auditu a evaluácie, že bude platiť zo štátneho aj európskeho vlastný aparát a vytvorí za desiatky miliónov ďalší tieňový aparát z organizácií v regiónoch. Duplicita obsahová i finančná je evidentná. Projekt RCPU si vo viacerých okresoch získal obľubu škôl, ale spokojnosť nie je rovnomerná, Združenie základných škôl to nevidí až tak pozitívne, čo viedlo k tomu, že za projekt na Komisii 2.10.2024 aj 19.3.2026 nezahlasovali. Každopádne, mentoring a koučing podporovaný cez otvorený trh je rozhodne potrebná a medzinárodne uznávaná cesta premeny škôl. Problém nie je v obsahu činnosti, ale v procesných nastaveniach, množstve nejasností okolo finančnej efektívnosti, vo vážnom konflikte záujmov, v (ne)závislej evaluácii celého projektu a procesná analýza. Z toho vyvstáva otázka, či presne takto nastavené financovanie je efktívne a udržateľné. Ako konkrétny príklad môže slúžiť ilustrácia, že dnes RCPU obslúži sotva 7 % učiteľov v mentoringu za cca 10 miliónov eur ročne, aj to zväčša tú špičku aktívnych škôl. Dopad na dvetisíc základných škôl a desiatok tisíc učiteľov je doteraz nízky a vyžadoval by investície v stovke miliónov eur ročne. Ministerstvo takýto systém riadi bez ukotvenia v zákonoch, bez štátnej kontroly napr. cez inšpekciu. Celý systém je postavený len na kontrole dvoch pracovníkov ministerstva školstva, ktorí sú zároveň sami vo vážnom konflikte rolí.
Konflikt záujmov
Celý projekt RCPU čelí od začiatku projektu závažným podozreniam na konflikt záujmov u hlavných dvoch aktérov celého projektu. Obaja majú pomerne viditeľné napojenie na subjekty s najvyšším čerpaním peňazí. Väčšina RCPU dostala menej ako milión eur za doterajšie trvanie projektu, iba 3 organizácie dostali viac ako 2 milióny eur. Niektoré RCPU sú neznáme subjekty bez akýchkoľvek skúsenosti s riadením, zamestnávaním a realizovaním projektov a vyhrali súťaž aj v konkurencii s univerzitami. Konflikt záujmov je aktuálne predmetom kontroly, Komora bude o veci ešte podrobne informovať.
Analýza projektu RCPU
Práve podozrenia na prepojenia a netransparentnú súťaž, porušenie pravidiel hospodárskej súťaže a manipulovanie so súťažou mohla rozptýliť nezávislá analýza činností RCPU, ktorú požadoval aj Program Slovensko (s. 352). Je prirodzené, že úplne nový model paralelnej podpory učiteľov za desiatky miliónov musí byť dobre podložené dátami. Garanti projektu RCPU nechápali ani po upozornení na zasadnutí komisie 2.10.2024, že po domácky vyrobené vlastné výročné správy nemôžu nahradiť nezávislé hodnotenie. Najmä ak ide o desiatky miliónov eur a úplne nový, právne neukotvený pilot. Aj pri oveľa lacnejších projektoch sa vyžadujú nezávislé merania. Jedno z nedorozumení pri takejto evaluácii bolo, že garanti nechápali alebo nechceli chápať, že je úplne niečo iné sledovať reliabilitu navrhnutého riešenia (mentoringu pre učiteľov) a meranie validity projektu a procesu. Po mnohých stretnutiach nakoniec sekcia štrukturálnych fondov MŠVVaM SR navrhla realizovať externú evaluáciu projektu. Zadanie – otázky – do takejto analýzy neštandardne sformulovali členovia Komisie. Vysúťaženie subjektu, ktorý analýzu realizoval (Erudio), skončilo radom ďalších nejasností vrátane zjavného nepochopenia toho, čo mali analyzovať. Uvedená firma (zámerne/nezámerne) zjavne nebola oboznámená s celým kontextom problematiky a analýza dopadla ako Dobšinského rozprávka. Uvedená analýza bola členom Komisie zaslaná v júli 2025 s neuveriteľnou metodológiou a závermi, ktorým by sa najviac priblížili pojmy podvod a klamstvo. Predovšetkým v tom, že firma postavila celú analýzu iba na rozhovoroch s protagonistami projektu vrátane jej garantov, nepracovala so žiadnymi verejne známymi argumentmi odborných kritikov riešenia. Ešte aj učitelia, ktorí prijímali služby mentoringu, boli vybraní do kvantitatívneho prieskumu samotnými riaditeľmi RCPU, čo je vážny problém nezávislosti a objektivity takéhoto merania. Firma nevedela preukázať, že by mala kontrolu nad rozosielaním dotazníkov, čo je vážne porušenie triangulácie výsledkov. Žiaľ, analýza sa ani nepokúsila skúmať projekt procesne a pokúsiť sa aspoň o základne review study so zahraničnými modelmi, ale aj vnútroštátne porovnania s existujúcim štátnym modelom podpory učiteľov cez NIVAM. Napriek tomu si uvedená firma dovolila do záverov analýzy uviesť úplne nekritické a bezprecedentné závery: RCPU treba integrovať do štandardnej štruktúry vzdelávacieho systému na Slovensku ako trvalej súčasti podpornej infraštruktúry a legislatívne ju ukotviť a financovať v slovenskom vzdelávacom systéme. Takéto závery sa neopierajú o žiadne iné relevantné dáta, iba o rozhovory s garantmi a prijímateľmi projektu a netransparentne vybranými účastníkmi – učiteľmi. Žiadna vedecky relevantná analytická inštitúcia by si takéto kráľovské závery nedovolila urobiť. Nakoniec, po kritike a nevyplatení odmeny zo strany ministerstva školstva, firma prerobila závery a povymazávala viaceré megalomanské výroky a odporúčania.
Záver
80 % uvedených projektov je zrelých na komplexné audity zo strany EK. Nie je nič nezvyčajné, že rezort školstva takto riadi národné projekty, dialo sa to aj v predošlom programovom období, kde školstvo opakovane, aj po tlaku zo strany EK, stratilo nad eurofondmi priamu kontrolu a dostalo sa pod správu ministerstva práce. Po začatí nového programového obdobia to už chvíľu vyzeralo, že sa veci zlepšili, keď ministerstvo predložilo celý rad zmysluplných projektov (duševné zdravie či PUŠD z dielne VUDPaPu, analytický projekt IVP, DITEDu univerzít a Nivamu, celoživotné vzdelávanie POZIVU a ďalšie). Žiaľ, dnes komora učiteľov musí opäť konštatovať, že kvalita, kontrola, participácia a odbornosť idú bokom. Ak pridáme trestuhodný projekt rozhádzaných financií, formálne cielených na ukrajinských žiakov, tak sa dnes bavíme už o vyše sto miliónoch eur, ktoré sa nedostanú k cieľovým skupinám.
Viktor Križo