Jedna z najväčších historických reforiem, ktoré si SR v Pláne obnovy a odolnosti vytýčilo v oblasti reformy duševného zdravia je rozhodne práve zákon o psychologickej a psychoterapeutickej činnosti, ktorý je už v medzirezortnom pripomienkovom konaní a pripravujú sa rozporové konania pod číslom LP/2025/29. Historickosť tohto zákona je, že prvý krát v histórii definuje odborníkov na duševné zdravie nadrezortne, čiže má zahŕňať konečne nielen zdravotníkov, ale aj školstvo a sociálne veci. V predklade – konečne psychológovia a psychoterapeuti majú možnosť vytvoriť silné a prepojené odborné fórum. Malo ísť o prelomový zákon v Európe v tejto oblasti a malo sa konečne raz navždy rozlomiť stáročný mocenský vzťah medzi zdravotníctvom a školstvom, či sociálnymi vecami. Tie isté deti potrebujú psychoterapeutickú a psychologickú pomoc nielen až skončia na Kramároch, ale oveľa skôr a aj po návrate zo zdravotníckeho zariadenia – v školách, v poradenských zariadeniach, diagnostických a reedukačných centrách, Centrách pre deti a rodiny v DSS, vo väzení, pri trestných činnostiach a pod. Máme akútny nedostatok odborníkov a zároveň stále viac sa objavujú odborníci bez licencií, bez odborného štúdia s víkendovými kurzami. Áno, takáto historická zmena sa ukázala opäť po slovensky.
Zákon pripravovalo spočiatku množstvo odborníkov z rôznych rezortov, existovalo mnoho verzií zákon, z ktorých niektoré sa blížili k cielu. Ale ako sme zvyknutí na Slovensku, opäť to finálne si urobili v zákulisí ministerskí úradníci a vybrané záujmové skupiny. Bez diskusie, bez participácie, odbornej dôvodnosti. Prerokovanie s rezortami práce a školstva boli často formálne a zdravotníctvo ich radšej vyhodí zo zákona, ako by mali nájsť optimálny model.
Ministerstvo školstva má aktuálne najväčší počet psychológov a pravdepodobne aj psychoterapeutov. Myslíte, že ministerstvo má zamestnaného aspoň 1 psychológa či psychoterapeuta alebo odborníka? Myslíte že sa toto ministerstvo zastalo odborne svojich odborných zamestnancov a pripravili a prerokovali s nimi kvalitné podmienky? Určite nie. Čo je v zákone zásadný problém:
- psychoterapeutická práca sa bude týkať iba tých, ktorí absolvovali vzdelávanie ako zdravotnícki pracovníci – čiže stovky sociálnych a špeciálnych pedagógov a sociálnych pracovníkov s plne ukončeným psychoterapeutickým výcvikom sú vyhodení zo skupiny psychoterapeutov. Napriek tomu, že množstvo týchto odborníkov tu dnes pôsobí ako par excellent experti v školstve. Zákon o psychoterapeutickej činnosti s nimi proste neráta, lebo takú pozíciu v zdravotníctve nemajú a školstvo psychoterapiu nemá v činnosti. Vybavené! Pri všetkej úcte zdravotné sestry a lekári majú v kurikule štúdia viac humanistických vied ako sociálny pedagóg či pracovník?
- Komora psychológov, ktorá má zastrešovať odbornosť, kontrolu a vzdelávanie všetkých psychológ a psychoterapeutov sa zredukuje iba na administratívnu kanceláriu s minimálnymi príjmami a takmer žiadnou podporou štátu, čiže je len malá šanca, žeby vznikla vážená a uznávaná stavovská organizácia s vysokou kvalitou práce a kontroly kvality pre spoločnosť.
- Kontrola kvality školských a poradenských psychológov nejasne určuje, kto je za to zodpovedný. Bolo by absurdné, aby túto kontrolu vykonávala iba Štátna školská inšpekcia bez jasného prepojenia s Komorou psychológov, ktorá disponuje širokou expertízou a bude poznať problémy a ohrozenia profesií nadrezortne. Štátna školská inšpekcia síce už môže od 1.1.2025 zamestnávať aj psychológov, ale predpoklad kvality týchto kontrolórov je veľmi otázna a psychoterapeutickú činnosť takmer nulovú.Na druhej strane, komora na kontrolu nebude mať finančné a personálne.
- Zákon zavádza byrokraciu a dokumentáciu, ktorá nie je v zákone zosúladená zmysluplne tak, aby sa minimalizovala byrokracia v prospech klienta. Prepojenie s rezortom školstva a štandardami je nejasné.
- Zákon vôbec nedefinuje odbornú činnosť vo vzťahu k osobitným a zraniteľným skupinám ako sú deti. Dohovor o právach dieťaťa vôbec zákon neberie do úvahy a nedefinuje ani základné rámce výkonu činností smerom k deťom – napr. pri poskytovaní pomoci v prípade, že žiada o túto pomoc dieťa oprávnene a samo bez súhlasu rodičov.
- Nadrezortná spolupráca je zjavne deklarovaná len v Pláne obnovy, v zákone je o nej veľmi málo až nič. Úplne absentuje povinnosť spolupracovať nadrezortne napr. na najlepšom záujme dieťaťa, vzájomnej (nie jednostrannej) súčinnosti.
Pojem participácia sa opäť deklaruje iba formálne. Ministerstvo zdravotníctva si zákon pripravil sám napriek opakovaným žiadostiam, aby bol prerokovaný v expertných nadrezortných skupinách ako napr. Rada vlády pre duševné zdravie, kde má zastúpenie aj školstvo. S najväčšou stavovskou organizáciou ako je Komora učiteľov, ktorá zastupuje nielen PZ ale aj OZ, nikto nerokoval.
K zákonu prišlo takmer 400 pripomienok a z nich veľká časť je od našej kľúčovej partnerskej organizácie – Slovenská komora psychológov. Komora učiteľov plne podporuje pripomienky Komory psychológov a požaduje zákon vrátiť späť na prerokovanie a dopracovanie.