Stavovská organizácia učiteľom na Slovensku chýbala

 

Ako vznikla myšlienka založenia Slovenskej komory učiteľov na Slovensku? Kto stál pri jej zrode?

Zrod idey založiť stavovskú organizáciu treba hľadať už dávnejšie, určíte ju mnohí nosili vo svojej mysli, v pokusoch o vytvorenie, konkrétne tá dnešná jej podoba však bola podmienená mojím osobným odhodlaním a vnútornou zapálenosťou niektorých učiteľov a sčasti bola ovplyvnená petíciou učiteľov a ich sympatizantov za prepracovanie systému kariérneho rastu pedagogických zamestnancov, ktorú podpísalo 20 481 ľudí. Mnohí z nich sa vyjadrovali o absencii stavovskej organizácie. Jednoznačne sa v tejto situácii ukázala nutnosť vytvorenia platformy, založenej na jednotnosti a nutnosti akceptácie združenia učiteľov i MŠ SR. Ďalším momentom v jej existencii je dobrý úmysel vytvoriť stavovský pilier pre učiteľov, ktorý bude chrániť ich práva a obhajovať významnosť učiteľskej profesie, ktorá je dlhodobo podhodnotená a mnohokrát znevažovaná. Mnohí učitelia a sympatizanti vítajú vznik Slovenskej komory učiteľov ako zjednocujúcu organizáciu a uplatňujúcu oprávnené záujmy svojich členov pri tvorbe školskej politiky. Aj v zákone 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch sú spomínané profesijné organizácie, takže vznik stavovskej organizácie je i naplnením citovaného zákona.

Kedy a kde sa konala ustanovujúca schôdza, mala ,,široká učiteľská obec“ možnosť zúčastniť sa na nej?

Vznik slovenskej komory učiteľov /oficiálna skratka SKU/sa riadi zmysle zákona 83/1990 Zb. z. o združovaní občanov, stanovy komory boli registrované 14. 7. 2010, v súčasnosti dotvárame orgány združenia a členskú základňu. Pri zrode stáli súčasní členovia združenia a mnohí facebookoví sympatizanti. Ustanovujúca schôdza sa konala v Bratislave za prítomnosti všetkých výkonných riaditeľov a členov centrálnej kancelárie. Valné zhromaždenie pre širokú učiteľskú obec pripravujeme na december 2010, pretože SKU bude spoluorganizátorom medzinárodnej konferencie v Bratislave „Podpora a ochrana zdravia učiteľov“, na ktorej mnohí učitelia môžu aktívne vystúpiť so svojimi príspevkami.

Aké hlavné ciele si stanovila Slovenská komora učiteľov?

Ciele SKU sú širšie koncipované, zahŕňajú rôzne činnosti a aktivity, ale naším hlavným cieľom je obhajovať odborné záujmy učiteľov, snaha o zlepšenie ich pracovných podmienok a podmienok výkonu ich profesie a spolupodieľanie sa na rozvoji výchovno- -vzdelávacieho procesu.

Čiastkovými cieľmi sú hlavne účasť na tvorbe všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s výkonom povolania učiteľ /pedagogický a odborný zamestnanec/, s výchovnovzdelávacím procesom, poskytovať svojim členom sprostredkovanie odborného a psychologického poradenstva v súvislosti s výkonom učiteľského povolania, podpora profesionálneho rozvoja učiteľov prostredníctvom sprostredkovania vzdelávania a prednášok, seminárov, konferencií, zviditeľňovať a posilniť učiteľskú profesiu v prospech spoločenskej významnosti a dôležitosti silného ideálu služby spoločnosti a akcentovať učiteľa ako spolutvorcu najušľachtilejších ľudských vlastností.

Povedzme si úprimne, napriek sľubom viacerých predchádzajúcich vlád i snahe niektorých organizácií pôsobiacich v školstve sa doteraz nepodarilo výraznejšie zlepšiť platové ani spoločenské postavenie učiteľov na Slovensku. Akými konkrétnymi krokmi bude komora ,,podporovať záujmy učiteľov, ochraňovať ich stavovskú česť, podielat sa na utváraní podmienok a zvyšovaní odbornej úrovne v rezorte školstva“?

Školstvo má množstvo rôznych problémov. Je dlhodobo finančne podhodnotené a z toho vyplývajú ďalšie problémy, napríklad nejednoznačnosť a konfliktnosť učiteľskej profesie, ohrozená prirodzená autorita učiteľa, kurikulárna preťaženosť, demotivácia žiakov k učeniu, zvýšený počet detí s individuálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, nárast byrokratívnych úkonov spojených s nadmernou záťažou, teacher stres – výrazný determinant ovplyvňujúci psychické a fyzické zdravie učiteľov, absencia kooperujúcej komunikácie medzi učiteľom a rodičom, problémy v dosahovaní minimálnych výchovných štandardov a hodnôt, neadekvátne očakávania od rodičov a laickej verejnosti . Je dlhodobo finančne podhodnotené a z toho vyplývajú ďalšie problémy, napríklad učitelia sú demotivovaní. Celkovo v spoločnosti sa netešia takému postaveniu, aké učiteľskej profesii právom patrí.

Každá vláda garantovala prioritu školstva, prioritu vzdelania a dnes vieme, že školstvu sme veľa dlžní. Ak neinvestujeme do školstva, v budúcnosti sa nám to vráti určíte negatívnym spôsobom.

V prvom rade SKU bude propagovať a objasňovať náročnosť práce učiteľa, jeho spoločenskú významnosť pri osobnostnom rozvoji ďalších generácií prostredníctvom odborných konferencií, seminárov pre laickú a rodičovskú verejnosť, publikovaním a pripravovaným celoslovenským projektom „Prečo mám rád svojho učiteľa“ , vyústením ktorého budú v spolupráci so školou alebo školským zariadením, alebo zriaďovateľom návrhy na morálne ocenenia. Samozrejme sa komora bude usilovať o akceptáciu člena v poradnom orgáne ministra školstva, o svoje zastúpenie sa bude usilovať aj v komisii pre akreditáciu programov kontinuálneho vzdelávania.

Z dôvodu nejednoznačnosti a nejasnosti profesie a z toho vyplývajúcich sporných situácií, čo je správne riešenie alebo pravdivé, bude správna rada zároveň aj nezávislou etickou komisiou, vyjadrujúc sa objektívne a nezávisle v mnohých dilematických situáciách.

V súčasnej dobe je vzdelávanie učiteľov často diskutovanou témou. Školstvo sa snaží prispôsobiť trendom EÚ, a tak venuje určitú pozornosť vzdelávaniu a rekvalifikácii učiteľov, ako aj presadzovaniu humanizácie v školstve alebo orientácii na dieťa. Medzi týmito novými možnosťami a prístupmi však vystupuje do popredia chýbajúca oblasť, s ktorou učiteľ každý deň disponuje, a tou je psychológia a s ňou spojená psychologická intervencia pre učiteľov na vykonávanie svojej profesie. V tejto oblasti by sme chceli vytvoriť centrum pre nezávislé psychologicko-preventívne poradenstvo, poskytujúce oporu a spolu riešenie záťažových a konfliktných situácii, hlavne na zachovanie integrity osobnosti učiteľa so zreteľom ochrany duševného zdravia.

Zákon 317/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v §55 hovorí, že riaditeľ zabezpečí pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom v pracovnom čase preventívne psychologické poradenstvo najmenej jedenkrát ročne a umožní im absolvovať tréning zameraný na predchádzanie a zvládanie agresivity, na sebapoznanie a riešenie konfliktov.

SKU bude pravidelne organizovať takéto tréningy a bude poskytovať psychologické poradenstvo s dôrazom na pomoc pri riešení výchovných problémov a vzťahov rodič – uciteľ.

Asociácia školskej psychológie SR a CR, ktorej členovia sú renomovaní a významní psychológovia, sa bude spolupodieľať na vzdelávaní v oblasti školsko-psychologickej prevencie, výchovnej intervencie, orientačnej diagnostiky a sociálno-psychologických zručnosti slovenských učiteľov.

Na Slovensku dlhodobo pôsobí Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy, ktorý zastupuje záujmy učiteľov a je uznávaným partnerom i pri rokovaní s vládou SR. V čom konkrétne chce zastupovať záujmy učiteľov komora, aké aktivity, služby plánujete učiteľom ponúknuť?

Dovoľte mi odcitovať z Wikipédie, slobodnej encyklopédie: Profesijné združenie (nesprávne profesné združenie) je slobodné a nezávislé, spravidla neziskové, združenie (organizácia) príslušníkov – fyzických alebo právnických osôb – nejakej profesie, ktoré má za ciel sledovať a zastupovať spoločné profesijné, kultúrne a ekonomické záujmy danej profesie, a ktoré nie je odborovou organizáciou (niekedy sa však profesijné združenie chápe ako odborová organizácia).

Obvykle sa zakladajú za účelom podpory záujmov členov nejakej profesie, poskytovania výmeny informácií medzi členmi alebo vydávania pravidelnej publikácie vo vzťahu k príslušnej profesii.

SKU vznikla ako ďalšie spektrum partnerov schopných vyjednávať. SKU sa bude usilovať o členstvo v poradnom orgáne MŠ SR a svojimi aktivitami k rozvoju školskej politiky a budovaniu kvalitného vzdelávania aj o akceptáciu vlády SR.

Slovenská komora učiteľov bude prioritne platformou odbornou, poskytujúcou odborné poradenstvo, nezávislé stanoviská a psychologické služby s dôrazom na učiteľa, jeho efektívnu spoluprácu s rodinou, spolutvorbu kreatívnej a kooperujúcej klímy školy, optimalizáciu edukácie a procesu výchovy.

Je dôležité si uvedomovať, že úroveň kvality demokracie vo vyspelých krajinách sa odvíja od možností voľby. Dnes už existuje aj nová voľba, stať sa členom profesijnej organizácie.

Činnosť a prevádzka organizácie, ktorá združuje a komunikuje s väčším počtom členov, je i finančne náročná. Z akých finančných zdrojov chcete hradiť výdavky komory? Aké sú podmienky členstva v komore?

Členstvo v komore, ktorá má formu občianskeho združenia, je dobrovoľné. Pedagogickí a odborní zamestnanci sa môžu stať riadnymi členmi SKU s právom hlasovania. Sympatizantom učiteľskej profesie je určené mimoriadne členstvo bez hlasovacieho práva.

Najvyšším orgánom SKU je valné zhromaždenie, činnosť komory má na starosti správna rada, v ktorej sú dnes okrem prezidentky aj ôsmi výkonní regionálni riaditelia SKU. Vznik komory je financovaný zo zdrojov členov komory – učiteľov, stavia na ich entuziazme, na podnetoch, na konkrétnych námetoch, ktorí na web stránke /autorom je náš člen -vidiecky učiteľ/ reagujú na súčasné profesijné problémy v procese edukácie. Členstvo v komore predpokladá symbolický príspevok 1 euro ročne.

Našou snahou bude oslovovať sponzorov o dary, materiálnu pomoc, realizovať odborné aktivity a do rozbehu zapojiť čo najviac priaznivcov učiteľskej profesie a všetkých tých, ktorí si uvedomujú, že učiteľovanie sa oddávna traduje ako profesia s poslaním. A tým poslaním je láska k deťom, ochrana najvyšších ľudských hodnôt, dôstojnosti človeka a jeho slobody, zdravia a života a na ceste za výchovou a vzdelaním postupovať v duchu demokratických princípov.

Povolanie učiteľa, tak ako každá práca s ľuďmi v ktorejkoľvek profesii, je psychicky náročná, pri učiteľskom povolaní je i mimoriadne zodpovedná, pretože učiteľ formuje a rozvíja nielen vedomosti, ale i charakter žiaka. Ako povolanie učiteľa vnímate vy?

S touto profesiou som sa socializovala už v útlom detstve a ostala som jej verná viac ako dve desaťročia. Hrdo kráčam v šľapajach svojich rodičov, ktorí učili viac ako štyri desaťročia. Som vnútorne zapálená pre učiteľskú profesiu, je to najúžasnejšie povolanie, lebo deti dokážu úprimne oceniť ľudské vlastnosti a morálnu hodnotu človeka. Dnes toto povolanie sa posúva na okraj spoločenského záujmu, výsledkom práce sú ,,deti“ a ich vzdelanie a výchova. A to je z hľadiska veľkých ziskov málo.

Súčasná škola sa borí s množstvom výchovných a psychických problémov detí, chýba sociálna opora ich rodín, hodnotový systém mnohých detí je nezlučiteľný so školským, nárast nemotivovanej agresie, sociálnopatologických javov, problémovosť v správaní detí, hyperkinetické poruchy a poruchy pozornosti detí, nezáujem o vzdelávanie, zvýšený výskyt šikanovania, fyzických a psychických útokov nielen medzi žiakmi a študentmi, ale aj neprimerané slovné a fyzické útoky na učiteľov.

Na súčasného učiteľa je v skutočnosti vyvíjaný vysoký tlak, zo strany náročnosti detí, rodičov, spoločnosti, v súčasnej dobe aj zo strachu zo straty zamestnania, ako aj jeho profesionálneho rastu, ktorý sa netýka len pedagogickej a odbornej činnosti, ale aj prístupnosti k reformám spojeným s modernými technológiami a novým chápaním vzdelávania, čo kladie vysoké nároky na jeho osobnosť.

Taktiež si treba i uvedomiť, že akákoľvek ponuka edukačných stratégií je dominantne determinovaná osobnosťou učiteľa, jeho osobnostnou, profesionálnou kompetenciou a profesionálnou identitou a musí disponovať psychickým a fyzickým zdravím. Medzinárodne platná Charta učiteľa jasne zakotvuje a vyjadruje, že učiteľstvo je profesia a že ide o jednu z najzložitejších a najdôležitejších profesií.

V poslednom období je diskutovanou témou vzdelávanie učiteľov, najmä v rámci zákona o pedagogických zamestnancoch. Má Komora slovenských učiteľov ambíciu pripravovať a ponúkať učiteľom možnosti vzdelávania, zapojiť sa do nejakého projektu, čo by prinieslo komore finančné prostriedky?

S dôrazom na kvalitu a novú stratégiu získavania vedomostí, zručnosti a kľúčových kompetencií, prevenčné aktivity, zlepšenie kvality edukácie a diagnostiky detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré sú veľmi významne odporúčané MŠ SR v pedagogicko-organizačných pokynoch, plánuje komora sa zapojiť do vzdelávacích projektov spojených s výcvikom, zameraných na pedagogicko-psychologické problémy žiakov s emočnými poruchami a poruchami správania, sociálno-psychologické problémy agresie a násilia v rodinách a školách, špeciálnopedagogickú problematiku spojenú s úspešnosťou a neúspešnosťou integrácie detí s výchovno-vzdelávacími potrebami, rozvoj prosociálneho správania učiteľov a iných pedagogických pracovníkov a s tým súvisiace výmenné stretnutia zamerané na zvládanie záťaže a stresu, na preventívne rozvíjajúce a intervenčné programy v školách.

Aký je váš názor na kreditný systém vzdelávania učiteľov podľa zákona o pedagogických zamestnancoch?

Vo všetkej úcte k tvorcom zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, vytvoreniu kreditového systému vzdelávania a k filozofii tvorby posilniť celoživotné vzdelávanie učiteľov a zlepšiť ich finančnú situáciu, zákon nereflektuje súčasný stav učiteľskej obce, jeho enormnú významnosť z dôvodu citlivosti témy možného zvýšenia príjmov, ktoré sú dlhodobo na podpriemernej úrovni, feminizáciu, t. j. mnohé učiteľky sú zároveň matkami a manželkami, priemer veku učiteľov je nezanedbateľný. Mnohí učitelia v pokročilom veku sú tvorcami kníh, absolvovali mnohé vzdelávania, vlastnia certifikáty, absolvovali atestácie, vzdelávania bez pridelenia kreditov. Zákon bol nepripravený z hľadiska implantácie a zabezpečenia organizácie chodu škôl do praxe a aj z hľadiska existencie ponúkaných programov a organizačných pokynov smerom k riaditeľom škôl. Mnohí učitelia považovali tento zákon za zákon diskriminačný, vytvoriť kľuč a spravodlivú metodiku účasti na kontinuálnom vzdelá- vaní považujem za sizyfovskú prácu manažérov škôl a školských zariadení.

„Motivačným prvkom kontinuálneho vzdelávania v rámci odmeňovania je okrem iného aj kreditový príplatok a zvyšovanie platových tried v závislosti od dosiahnutého kariérového stupňa“. Získavanie kreditov, ich výška a doba platnosti sú dôležité premenné tohto kreditového systému vzdelávania učiteľov podľa vyššie spomínaného zákona.

Ak je atestácia podmienená získaním stanoveného poctu kreditov, tak je to ďalšia prekážka k vykonaniu atestačnej skúšky. Podmienkou pre zaradenie vykonať 1. atestáciu by mala byt v prvom rade dĺžka praxe a získanie praktických skúseností. Je faktom, že malý doktorát v zmysle zákona sa neuznáva ako náhrada 1. atestačnej skúšky pedagogických zamestnancov. Ak by splnil podmienku dĺžky praxe, je pochopiteľné ho akceptovať v plnom rozsahu. Taktiež kreditový príplatok, vyplácaný iba počas doby platnosti kreditov, by sa mal stať trvalou súčasťou tarifného platu pedagogických zamestnancov, veď vedomosti, zručnosti a kompetencie nadobudnuté vzdelávaním majú trvalý charakter. Logiku vidím v priamej úmere práve vo zvyšovaní kreditového príplatku v závislosti od odhodlania sa vzdelávať.

Napísala nám jedna členka komory, časť z textu viazanú na kreditový systém vzdelávania vám ponúkam na zamyslenie.

Tak málo pozná a dôveruje ministerstvo školstva svojim učiteľom, že iba preukázateľne kredity, atestácie, odborné články, autorstvo učebníc /mimochodom, nemá to v náplni práce niekto iný ako učiteľ?!/ hodiny prednášok aktualizačného, inovačného, špecializačného vzdelávania sú pre nich zárukou kvality vzdelávania? A sú tvorcovia takéhoto zákona o učiteľovi naozaj presvedčení o tom, že až takto akreditovaný , atestovaný a preskúšaný učiteľ si zaslúži vyššie finančné ohodnotenie za svoju prácu? Tridsať rokov „iba učím“. Jedinou a najdôležitejšou motiváciou bol pre mňa iba kredit, ktorý som mala u mojich žiakov. Zamýšľam sa nad tým, koľko kreditov by mi dnes nadelili… a hlavne za čo? V tejto súvislosti sa mi vynára vyjadrenie jednej mojej žiacky. Keď sme sa po maturitných skúškach naposledy stretli v triede, povedala: „Pani profesorka, najviac sme si u vás cenili to, keď ste sa s nami rozprávali o knihe, ktorú práve čítate“. Kredit, to sú pre mňa predovšetkým hodnoty. A tie sú ťažko merateľné. Musíme však uznať, že vzdelávanie je aj o hodnotách.

Lebo náš život je o hodnotách. Je to prirodzené. Aby ich učiteľ získal, musí byt tesne pri žiakovi, v tej najväčšej blízkosti, aká je len možná. Nesmie sa od neho vzďaľovať. A mne sa zdá, že nová reforma nás ťahá opačným smerom. Ale to je už iná téma.

Pôsobíte na poste riaditeľky v súkromnej škole v Bratislave pre deti s poruchami učenia. Posledné desaťročie pribúda práve detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na celom Slovensku. Aké sú príčiny? Sú vytvorené v školskej legislatíve dostatočné nástroje a podmienky na adekvátne vzdelávanie týchto detí?

Dieťaťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v škole je dieťa s mentálnym, zmyslovým alebo telesným postihnutím, zdravotne oslabené alebo choré dieťa, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s vývinovými poruchami správania, autistickým syndrómom alebo dieťa s poruchami psychického alebo sociálneho vývinu.

V posledných rokoch evidujeme ich zvýšený výskyt, etiológia nárastu je v mnohých rovinách, v rovine medicíny, vedecko-technologického pokroku, vyspelej techniky a moderných medicínskych technológií, ktoré zamedzujú úmrtnosti detí pri komplikovaných pôrodoch a vykazujú vysoké percento úspešnosti v

krízovej intervencii v postnatálnom období a ďalších vývinových obdobiach, v rovine globalizácie, zmenšovania vzdialeností a s tým súvisiacich súvislostí, rýchlym životným tempom, informačnou preťaženosťou, sociálnoekonomickými dôsledkami, v rovine sociálnej, rozpad rodín a s tým vytvárajúci sa nevhodný vzorec správania, aktuálna spoločenská situácia v identifikácii pozitívneho hodnotového systému a jeho praktických dôsledkov, znižovaním socioekonomického statusu mnohých skupín z dôvodu nárastu chudoby a samozrejme nezanedbateľnou je i rovina genetiky.

Súčasná legislatíva /hlavne školský zákon/ vytvára adekvátne podmienky na vzdelávanie takýchto detí dáva možnosť voľby integrovaným individuálnym spôsobom, integrovaným vzdelávaním v špeciálnej triede a špecializovaným vzdelávaním v špeciálnych školách. Každé vzdelávanie, ak je úspešné po stránke rozvoja osobnosti žiaka, zdravého psychického vývinu, po stránke obojstrannej pozitívnej komunikácie a hlavne akceptácie rovesníkov, po stránke nadstavenia kurikula špeciálneho pedagóga ako hlavného facilitátora pri vzdelávaní detí so ŠVVP, môžeme považovať za úspešné. Avšak z pozície pozorovateľa mnohé školy nemôžu finančných dôvodov vytvoriť systematizované miesto špeciálneho pedagóga a asistenta učiteľa. Veľakrát sa stáva, že jedno integrované dieťa potrebuje samostatného asistenta. Ak takéto dieťa je i napriek fluktuácii spomínaných zamestnancov integrované v škole, vzniká obrovský stresor nielen pre samotného žiaka , ale i pre prácu učiteľov všeobecnovzdelávacích a iných predmetov. V mnohých prípadoch je vyučovanie narúšané problematické, dokonca obmedzujúce pre iné deti triede.

Taktiež v mnohých prípadoch dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami považuje prostredie svojich „ iných“ rovesníkov za hostilné.

V čom vidíte možnosti na zlepšenie?

Z hľadiska diagnostiky, a to komplexnej, vidím rezervy. K zaradeniu dieťaťa do vzdelávacieho priestoru zabezpečiť v záujme koordinácie postupov a skvalitnenia rozhodovacieho procesu produktívnu tímovú spolu- prácu viacerých odborníkov v rovnocennom postavení, prejsť tímovým procesom, diagnostikou pedagogickou, psychologickou, špeciálnopedagogickou ale i medicínskou s komplexným pohľadom na harmonický vývoj dieťaťa s dôrazom na pedagogickú prognózu v súčinnosti s rodičom. Taktiež si myslím, že systém špeciálneho školstva je v SR na vysokej úrovni, treba vyzdvihovať aj pozitíva tohto druhu vzdelávania, ako je vysoko individuálny prístup a existencia porúch, pri ktorých nie je možná úspešná integrácia alebo je vôbec nemožná.

Z hľadiska dieťaťa, ktoré stojí v popredí nášho záujmu, je našou morálnou povinnosťou nadstaviť vzdelávací systém tak, aby sa v ňom každý aktér edukačného a výchovného pôsobenia cítil čo najlepšie, lebo cez zážitkové učenie dosiahneme i ciel výchovy, ktorý v súčasnej dobe prechádza krízou.

Zhovárala sa R. Májková

 

 

2017-02-09T20:20:09+00:00 24. novembra 2010|Categories: Správy|Tags: , , |