Podľa aktuálneho celoslovenského prieskumu Slovenskej komory učiteľov (SKU) nezanedbateľná časť pedagogických pracovníkov pracuje v katastrofických až neľudských podmienkach, či už z hľadiska systémového, vzťahového alebo mocenského. Teda okrem materiálno-technického zázemia, čo je na inú debatu. Česť všetkým výnimkám fungujúcim optimálne, žiaľ realita je skôr nasledovná:
Mladý človek vstúpi v šiestich rokoch do vzdelávacieho systému a do plnoletosti zažíva na vlastnej koži, ako systém a ľudia v ňom fungujú. A keďže pani učiteľka na hodine všetko vie, tak logicky to, čo dieťa vidí vo vzťahoch či fungovaní školy, považuje za správne. Maturant odíde študovať pedagogický smer na univerzitu, aby sa následne vrátil učiť na nejakú školu.
Čerstvý absolvent učiteľstva je rád, že dostal miesto a môže učiť deti, keďže učenie berie ako svoje poslanie. Zároveň si niekde v kútiku duše uvedomuje, že jeho kompetencie nie sú použiteľné v obrovskom množstve iných povolaní a za pokladňu či k účtovnej knihe ho to veľmi neláka. Nemá žiadnu životnú skúsenosť z neškolského pracovného prostredia a nevie, ako funguje reálny svet. Nemá vedomosť o tom, čo je minimálny štandard fungovania a vybavenia v zdravej organizácii. V škole vidí, ako fungujú porady a ako sa správajú kolegovia, takže mu je hneď jasné, že jeho bytie výsostne závisí od riaditeľa školy, ktorý má de facto diktátorské kompetencie, takže veľmi „vyskakovať“ sa nemusí vyplatiť. Keď človek niečo miluje, tak je schopný prepáčiť zlé veci a znižovať svoje nároky len preto, aby to zostalo. Altruistické obetovanie sa pre dobro detí. Pri vypĺňaní dotazníka prieskumu SKU si síce uvedomí, že niektoré veci sú asi problém a mali by sa riešiť, vnútorne si riešenie však ospravedlní tak, že dal o tom vedieť svetu v dotazníku a hotovo. Ide sa ďalej, dôchodok je ďaleko.
Ako viesť ľudí a organizácie v ktoromkoľvek odvetví je celá manažérska veda. Aj pri súkromných spoločnostiach, v ktorých majitelia detailne dozerajú na ich investované zdroje, existuje fenomén nazývaný Peterov princíp. Ten hovorí o povyšovaní zamestnancov až na úroveň ich nekompetentnosti. Našťastie systémovo dobre nastavené organizácie vedia takéto pochybenia väčšinou včas opraviť a ďalej prosperovať. Môže sa to však diať, okrem iného aj vďaka rozvíjaniu zručností vlastných zamestnancov, či zo strachu vedenia organizácie z možných výpovedí zamestnancov a ich následným odchodom.
V školstve na riadiace pozície často postupujú tí najhlasnejší, tí funkčne najstarší alebo tí, ktorí vedia vyplniť „eurofondový projekt“. Absolvujú síce nejaké manažérske vzdelávanie, ale otáznej vhodnosti a kvality. Akokoľvek dobre to ľudsky myslia, ich skúsenosť je často len tá obmedzená a direktívna zo školského prostredia. A aj keď riaditeľ de jure nemá nekonečné právomoci, keďže systém je nastavený tak, že je nad ním rada školy a zriaďovateľ. O tom, kto sa často dostáva do rady rodičov či následne rady školy, aké má riadiace, resp. kontrolné zručnosti a aký má dlhodobý pohľad na kontinuitu fungovania školy, nad rámec pobytu svojich detí, na to nech si čitateľ spraví názor z vlastnej skúsenosti. Proti Peterovmu princípu žiaľ nie sú imúnne ani úrady zriaďovateľov a ministerstva, či oni sami.
A tak máme často dokonale uzavretú bublinu, ktorá si žije svoj život. Na tom by nebolo nič zlé, keby to neovplyvňovalo naše deti. Nezdravé pracovné prostredie vplýva negatívne na pracovný výkon, čo zase negatívne vplýva na vzdelávací proces, akokoľvek sa jednotlivci za katedrou obetujú.
Slovenské školstvo funguje v rámci svojich možností ešte celkom dobre. Je to však často napriek, a nie vďaka systému. Nezodpovedanou otázkou nateraz zostáva: Ako dlho? Dôjde skôr trpezlivosť obetujúcim sa jednotlivcom, alebo sa skôr zlepší nastavenie systému?
Zlepšiť interné fungovanie organizácií v školstve síce nie je možné uskutočniť za noc, ale tiež to nie je úplne nemožné. Treba však vystúpiť z kruhu a po radu si ísť mimo školstva, keďže táto vec s expertízou v pedagogike nemá absolútne nič spoločné. Vedecké štúdie dokazujú, že spokojný zamestnanec na správnej pracovnej pozícii má násobne vyššiu produktivitu práce (až do 10-násobku) ako priemer. Teraz si to skúsme predstaviť v slovenskom školstve. To by bola svetlá budúcnosť pre naše Slovensko!
Učiteľ strednej školy
Podeľte sa a napíšte nám Vaše skúsenosti na demokracia@sku.sk
Projekt „Podpora demokratizácie v školách“ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.