Komora učiteľov hodnotí školský rok

Slovenská komora učiteľov bilancuje prvý, skutočne náročný školský rok nového vedenia ministerstva školstva. V septembri 2020 sme predstavili tri hlavné priority školského roka s mottom: „Dobrá trieda stojí na dobrej zborovni“: systém vzdelávania učiteľov, zjednotenie financovania škôl a demokratizácia v školách. Zdôraznili sme tému dobrého spravovania štrukturálnych fondov, transformáciu priamo riadených organizácii a stálu agendu zvyšovania atraktivity učiteľského povolania, nechýbala ani téma riadenia pandémie škôl. V týchto témach by sme radi zhodnotili uvedený školský rok:

  1. Pandémia – priniesla mnohé ťažkosti a zdieľame presvedčenie, že minister školstva sa snažil urobiť mnohé kroky v prospech krízového riadenia škôl. Je to náročná a nezávideniahodná úloha a minister ju zvládal s pokojom. Problém vidíme skôr v participatívnych krokoch – robiť menej tlačoviek a mediálnych bublín a viac rokovať s ľuďmi zvnútra i zvonka. Ministerstvo aj školy sú veľmi vyčerpané chaotickým riadením a tak nás možno čaká ešte ťažší rok ako bol tento, lebo následky zlých alebo žiadnych rozhodnutí budú znášať školy od septembra nasledujúceho školského roka. Do škôl síce v nasledujúcich obdobiach poputuje viac ako 30 miliónov na tablety a počítače, ale bez dôslednej analýzy toho, či a čo vlastne školy potrebujú. O tom, že školy sú dlhodobo podfinancované, svedčí aj fakt, že do výzvy ministerstva Modernejšia škola v alokácii 3,5 milióna sa zapojilo viac ako 1800 škôl, prostriedky však postačujú len pre jednu osminu z tohto počtu a to 144 škôl. Ak by táto výzva mala byť prvotným prieskumom, potrebným na podstatné zvýšenie normatívov pre školy, tak tento účel splnila.
  2. Atraktivita učiteľského povolania –prvýkrát za posledných 5 rokov neboli zvyšované platy učiteľov aj napriek pretrvávajúcemu alarmujúcemu stavu nízkej atraktivity učiteľského povolania, hlbokému podpriemeru Slovenska v rámci krajín OECD a ešte väčšiemu nedostatku učiteľov po pandémii. Od septembra sa navyše zavádza povinné predprimárne vzdelávanie a uvidíme, ako sa s chýbajúcimi učiteľkami v materských školách vysporiadajú samosprávy.
  3. Vzdelávanie učiteľov – neevidujeme žiadny významný posun v oblasti zvýšenia kvality vzdelávania učiteľov a zároveň zmeny systému prideľovania akreditácii v prospech otvoreného a transparentného procesu a komisie.
  4. Zjednotenie financovania škôl – pozitívne hodnotíme čerstvý prechod správy škôl z ministerstva vnútra pod správu ministerstva školstva. Zjednotenie financovania škôl a školských zariadení a ich odchod spod  samospráv (najmä materských, školských klubov detí) nie je však zatiaľ ani téma. Pandémia nám ukázala, že je to veľký problém. Chýbajú zákonné páky, ako si od zriaďovateľov v konkrétnej situácii počas lockdownu vynútiť dodržiavanie nariadení. Ministerstvom vydané pokyny nie sú pre zriaďovateľov záväzné, vykladajú si ich rozdielne, alebo ignorujú.
  5. Demokratizácia v školách – ministerstvo školstva v tejto oblasti nepodniklo žiadne kroky . Priamo na ministerstve sa obsadzujú posty a utvárajú komisie netransparentným a neverejným výberovým konaním. V realizovanom prieskume SKU i Inštitútu duševného zdravia (2021) sa ukázalo, že až v tretine škôl vládne zlá pracovná atmosféra a direktívne postupy. Ťažko možno v takejto atmosfére realizovať kvalitné vzdelávanie pre naše deti. Veríme, že v tejto oblasti nastúpime cestu spolupráce s ministerstvom.
  6. Štrukturálne fondy – komora je stálym členom Komisie pri MV OP ĽZ, ktorá schvaľuje a monitoruje projekty zo štrukturálnych fondov pre oblasť vzdelávania. Končí sa 6-ročné obdobie čerpania EŠIF (2014-2020) a začína nové obdobie (2021-2027). Musíme konštatovať pretrvávajúcu nespokojnosť s procesmi čerpania štrukturálnych fondov. Vo výzvach v oblasti vzdelávania sa zavádzajú zmeny bez opory v dátach a analýzach. Strategické dokumenty a zákony pre reformy sú bez účasti verejnosti s veľmi formálnym prístupom. Obchádzajú sa pravidlá transparentnosti, otvorenosti a verejnej kontroly. O národnej stratégii vzdelávania a stratégii inkluzívneho vzdelávania v školách netušia a Európska komisia je zavádzaná zamestnancami ministerstva, že sa tvorí participatívne. Stav čerpania v závere starého obdobia štrukturálnych fondov je stále nízky, ministerstvo školstva zrušilo výzvy vo vede za 300 miliónov a presunulo ich do rezortu hospodárstva. O rok končia veľké projekty za 100 miliónov eur, ktoré financujú 3000 asistentov a odborných zamestnancov pre podporu detí (napriek tomu podporu dostane stále iba asi každá šiesta škola). Tisíce zamestnancov nevie, čo s nimi o rok bude, lebo ministerstvo nemá žiaden plán.
  7.  Procesy na ministerstve – smutnou kapitolou tohto školského roka, aj v porovnaní s bývalými vládami, je komunikácia ministerstva s organizáciami. Je ťažké a často nemožné zistiť, na čom ministerstvo pracuje, aké má ciele, hoci možnosti spolupráce, napr. cez online nástroje, sa výrazne zvýšili. Komora ani nevie urobiť odpočet, nevie sa vyjadriť k novelám zákonov, lebo netuší, aká verzia sa nakoniec dostane do parlamentu a kedy. K transformácii samotného ministerstva a jeho priamoriadených organizácii vôbec nedošlo.

Môžeme konštatovať, že máme za sebou veľmi náročný rok, všetci pracovníci škôl i ministerských organizácii si zaslúžia oddych. Chceli by sme sa v závere augusta zobudiť do sveta, v ktorom bude dôležitá kvalita, kde spolupráca bude cenená vyššie ako smart riešenia a každý problém si zaslúži pozornosť. Priali by sme si nachádzať na webe ministerstva všetky zápisnice, menoslov komisií a pracovné verzie zákonov a stratégii tak, aby  každý, kto má záujem, mohol odsledovať proces zavádzania zmien a nie až finálny produkt. Želáme si leto, ktoré bude obnovou transparentnosti, demokracie a participácie naprieč celým rezortom od žiakov v triede až po ministra.