Zapojte sa do pripomienkovania vyplnením formulára: https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSd0bGL1St4trcaiB05Yv6ZOwE_whE_-OKPxnus-RMXWU4mORQ/viewform?usp=sf_link

Správa Slovenskej komory učiteľov k novele školského zákona

Sprievodná dokumentácia k novele je tu: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2020-562

 Správa o účasti verejnosti – povinná súčasť každého legislatívneho procesu je informovanie o tom, ako bola do tvorby a pripomienkovania zákona zapojená verejnosť a potreby cieľových skupín, ktorým je zákon určený. Ministerstvo školstva však iba konštatuje jednou vetou, že samotné medzirezortné pripomienkované konanie (3 týždne) je účasťou verejnosti. To však je v rozpore s tým, čo je obvyklé v iných rezortoch – napr. ešte pred samotným MPK je zverejnená predbežná informácia a pripomienky a až neskôr ide samotné MPK. Rovnako viaceré iné zákony obsahujú v tejto časti popis prípravy a priebehu tvorby legislatívneho predpisu, napr. TU. Ministerstvo školstva pri tvorbe 3 noviel najvýznamnejších zákonov nespolupracovalo s verejnosťou ani s reprezentatívnymi organizáciami, novelu so závažnými systémovými zmenami neprerokovalo, neprebehla žiadna celospoločenská diskusia. Zvolený postup budí dojem, že novela vznikla ako aktivita úzkeho okruhu úradníkov na ministerstve. Predošlé vedenia ministerstva školstva s nami zákony aspoň formálne prediskutovali.

Dôvodová správa MŠVVaŠ SR – ku každému zákonu musí byť uvedená správa o tom, aký je dôvod jednotlivých zmien v zákone. Zdôvodnenia v dôvodovej správe sú povrchné, nepostačujúce, na nízkej odbornej úrovni, neraz štylisticky nedopracované. Správa sa neopiera o žiadne dáta, analýzy, odborné argumenty či zdroje. Vo viacerých opatreniach je veľmi ťažké identifikovať, aký bude ich dosah v praxi.

Pôvodne ministerstvo argumentovalo, že pripravuje len malé novely. V školskom zákone je viac  ako 320 zmien. V rámci tejto predbežnej správy Slovenská komora učiteľov spracovala niektoré vybrané témy v novele školského zákona, ktoré postupne budeme dopĺňať:

  1. Zmena definície výchovy aj vzdelávania – Ministerstvo vytvorilo novú definíciu kľúčových pojmov školstva bez odôvodnenia a doloženia relevantným vedeckým poznaním. Návrh: ponechať pôvodnú, alebo ju mierne upraviť s ponechaním podstatných pojmov: „komplexný proces“, „socializácia“, „rozvíjanie/rozvoj“, „v súlade s jeho predpokladmi“, „vlastná snaha“ a „harmonická osobnosť“. Tieto alebo podobné pojmy poukazujú na humanistické princípy výchovy a vzdelávania. Sme presvedčení, že takéto definovania zásadných pojmov výchovy a vzdelávania majú byť vecou diskusie s uznávanými odborníkmi v oblasti pedagogiky.

pôvodné znenie: 

výchovou komplexný proces učenia a socializácie zameraný na dieťa alebo žiaka s cieľom rozvíjať jeho osobnosť po stránke telesnej a duševnej.

vzdelávaním cielene organizovaný a realizovaný proces výchovného a vzdelávacieho pôsobenia a učenia zameraného na rozvoj dieťaťa alebo žiaka v súlade s jeho predpokladmi a podnetmi, ktoré stimulujú jeho vlastnú snahu stať sa harmonickou osobnosťou,

Navrhované znenie:

výchovou činnosť smerujúca k získaniu alebo zdokonaleniu postojov a vlastností fyzickej osoby,

vzdelávaním organizovaný proces cieľavedomého sprostredkovania a aktívneho utvárania a osvojovania si schopností, zručností a vedomostí, utvárania hodnôt, záujmov a postojov,

  1. Alternatívny vzdelávací program – ministerstvo bez preukázania vlastnej expertízy v tejto oblasti centralizuje kompetenciu schvaľovať alternatívne vzdelávacie programy prevzaté napr. zo zahraničia alebo aj vytvorené bez definovania procesu schvaľovania a záruky kvality, aj keď s trojročnou kontrolou inšpekcie. Jediná podmienka je, že musí byť v súlade s cieľmi výchovy a vzdelávania. Návrh: Akýkoľvek alternatívny vzdelávací program nech je najprv súčasťou experimentálneho overovania a následne je odborníkmi na ŠPÚ alebo na univerzitách odporučený na schválenie ministerstvu školstva.
  2. Inkluzívne vzdelávanie–aktuálny návrh je štylisticky i obsahovo nejasný. „Inkluzívnym vzdelávaním riadený proces, ktorý vytvára prostredie na výchovu a vzdelávanie, pre rešpektovanie rozmanitosti, schopnosti a rôznorodé výchovno-vzdelávacie potrebu dieťaťa alebo žiaka.“ Návrh: upraviť po diskusii s odborníkmi v Inklukoalícii, ŠPÚ a VÚDPaP.
  3. Vzdelávacie cykly – do šk. zákona sa dostávajú nové možnosti rozdelenia kurikula. Nie je jasný dopad viacerých úprav, vyžaduje to širšiu analýzu a diskusiu na základe rozsiahlejšieho overovania na väčšom počte škôl ako doteraz, v bežných podmienkach ich prevádzky.
  4. Pedagogická dokumentácia -vymenovanie dokumentácie prešlo zo zákona do vyhlášky, ktorá bude ešte v budúcnosti predmetom pripomienkovania. Tento krok je skôr technicko-legislatívna záležitosť, jeho dopad sa uvidí až po schválení vyhlášky, ale mohol by to byť pozitívny krok – najmä sprehľadnenie zoznamu povinnej dokumentácie na jednom mieste podľa typu školy alebo školského zariadenia.
  5. Národnostné školstvo – viaceré zmeny, pričom SKU analýzu doplní alebo prenechá iným organizáciám.
  6. Didaktické prostriedky – učebnice, učebné texty, pracovné zošity – ide o rozsiahlejšie zmeny nadväzujúce už na úpravy počas pandémie. Vyžaduje hlbšiu analýzu. Ministerstvo otvára flexibilnejšie a voľnejšie možnosti tvorby a schvaľovania rozličných didaktických pomôcok, ktoré sa budú môcť v školách používať. Tento krok je asi skôr pozitívny.
  7. Katalóg výsledkov – ministerstvo bude viesť na svojej stránke osobitný katalóg anotácii experimentálnych overení, inovačného, funkčného, špecializačného a aktualizačného vzdelávania, pričom školy budú môcť následne tieto programy využiť vo vyučovaní. Nie je jasné, čo presne táto zmena prinesie, nakoľko samotné anotácie kurzov môžu byť veľmi formálne. Nakoľko nie je ešte dostupná verzia zákona 138/2019, nie je jasné, ako bude zabezpečené monitorovanie kvality vzdelávania učiteľov.
  8. ISCED 2 – zákon odstraňuje dlhodobú medzinárodnú diskrimináciu vo vzdelávaní najmä u detí s mentálnym postihnutím, ale zároveň zavádza ešte väčšiu. Ostáva tu viacero otázok, napr. ako bude zosúladený štátny vzdelávací program špeciálnych škôl variantu A s bežnými ZŠ a aká im bude poskytovaná podpora? Oveľa závažnejší problém je, že sa ukončenie ISCED 2 podmienilo úspešným externým testovaním 9 (podľa vyhlášky bude musieť žiak urobiť testovanie každého predmetu aspoň na 20 % – z MAT, SJL a všeobecných vedomostí). Podľa posledných výsledkov T9 z MAT by 2500 deviatakov (čo je 6,7 % zo všetkých deviatakov ZŠ) nedostalo ISCED 2 a to sa nerátajú deti, ktoré sa testovania vôbec nezúčastnili zo zdravotných alebo sociálnych dôvodov. Základné školy budú zaťažované realizovaním T9 aj pre externých žiakov, ktorí o to požiadajú, pričom nie je garancia pre externého žiaka, že mu škola T9 umožní. Otvorila sa tiež možnosť ukončiť ISCED 2 komisionálnymi skúškami na SOU. Otázkou ostáva, ak dieťa neurobí T9, ale ukončí 9.ročník, kde pôjde dokončiť povinnú školskú dochádzku? Na učilište a potom sa opätovne vráti na strednú školu, ak by chcel ísť na odbornú?

Tabuľka 1: Posledné výsledky T9 v r. 2019: Prevzaté z NUCEM, 2021.

  1. Zahraniční žiaci – umožňuje sa realizovať komisionálne skúšky aj dištančne, čo je pozitívny signál a zefektívnenie.
  2. Spájanie škôl – ide o technicko-legislatívne zjednodušenie pri spájaní rôznych typov škôl a ich rozšírenie.
  3. – drobné úpravy, odstránila sa diskriminácia počtu detí so ŠVVP v MŠ podobne ako sa to urobilo už dávnejšie v ZŠ. Samozrejme, kvalita vzdelávania detí so ŠVVP je stále veľmi nejasná, podpora pre odborných zamestnancov, asistentov a navýšenie normatívu nie je. Otvorila sa možnosť, aby v MŠ pôsobili všetci odborní zamestnanci (čiže napr. aj logopéd), chýba tam však šk. špeciálny pedagóg, resp. nie je jasné, ako to bude v zákone 138/2019. Zrušila sa povinnosť realizovať aspoň 2 hodiny týždenne vzdelávanie u detí v individuálnom vzdelávaní zo zdravotných dôvodov – nie je teda jasné, ako bude zabezpečená kvalita vzdelávania, resp. či vôbec potom malo celé povinné predškolské vzdelávanie zmysel, keď tie najzraniteľnejšie deti budú na nútenom domácom vzdelávaní. Absentuje požiadavka pre zariadenia nezaradené v sieti, že povinné predprimárne vzdelávanie realizuje kvalifikovaný pedagóg pre MŠ.
  4. Počty žiakov v ZŠ – zákon zvyšuje min. aj max. počet žiakov v triedach: celý prvý stupeň má max. počet detí 25 a min. 13. Druhý stupeň max. 30 a min. 15. Zmena je najmä u prvákov, kde bolo doteraz max. iba 22. Ostatné ročníky majú navýšený max. aj min. počet o 1 dieťa na triedu. So zvyšovaním maximálnych počtov v triedach nesúhlasíme, toto opatrenie je snahou šetriť na nesprávnom mieste a je v rozpore so snahou implementovať inkluzívne vzdelávanie a podporou detí so ŠVVP. Zvyšovanie maximálneho počtu žiakov v triedach vedie k zníženiu kvality výchovnovzdelávacieho procesu. Zavádza sa celkom pozitívne pojem priemerný počet žiakov na 1. a 2 stupni, pričom min. počty sú vlastne priemerné za celý stupeň, takže ak aj škola má v jednej triede prvého stupňa menej ako 13 detí ale v inej má zase viac, tak dôležité je, aby priemer bol min. 13. Na druhom stupni je to priemer 15. Dôležité je upozorniť, že § 29 ods. 13 umožňuje navýšiť počet žiakov ešte o troch žiakov v ZŠ, takže v triedach napr. prvého ročníka môže byť až 28 žiakov, na druhom stupni až 33 žiakov.
  5. Prijatie a prestup žiaka ZŠ– nie je jasné a podrobne odôvodnené, čo je zámerom tohto rozdelenia. Komentár v dôvodovej správe je veľmi stručný a nejasný. Stále nie je jasné, ako bude ministerstvo zabezpečovať rýchlosť zmeny financovania na žiaka pri prestupe, keďže RIS stále funguje skôr formálne.
  6. – vykonanie dobrovoľnej maturitnej skúšky vo viac ako dvoch predmetoch je nedostatočne zdôvodnené, nebude mať reálny dopad. Maturant musí splniť cieľové požiadavky, ktoré majú väčší rozsah ako vzdelávacie programy v nižších ročníkoch, na ich naplnenie slúžia semináre v maturitnom ročníku. Preto sa stráca zmysel tejto zmeny.

Očakávali sme rozsiahlejšie zmeny pri konaní maturitnej skúšky, najmä posilnenie jej externej časti z ďalších predmetov a jej prepojenie na prijímacie konanie na vysoké školy v SR.

  1. Hodnotenie –zákon kozmeticky upravil pojmy, slovné hodnotenie sa dovoľuje v 1. – 5. ročníku ZŠ. Dodefinovali sa pojmy: aktívne absolvoval, absolvoval a neabsolvoval. Všetky tri pojmy sú ale nejasné, nie je vysvetlené, prečo a kedy má žiak mať takéto alternatívne „hodnotenie“. Uvádza sa, že tí, čo nie sú hodnotení podľa zákona, sú hodnotení vlastne takto alternatívne. Zadefinovalo sa stručne slovné hodnotenie. V tomto zmysle ide oproti novele z marca 2020 ako krok späť od slobody škôl.

Celkové hodnotenie na konci polroka alebo školského roka (prospel s vyznamenaním, prospel veľmi dobre, prospel) nemá opodstatnenie a je len zbytočným formalizmom. Stačí ponechať hodnotenie prospel- neprospel.

  1. Kritéria prijímania na SŠ – stále ostávajú prijímačky ako subjektívne kritérium prijímania žiakov, testovanie 9 na prijímačky nemá žiaden zásadný vplyv mimo výnimiek bez prijímačiek pri tých, čo majú 90 % pre gymnázium a doplnilo sa 80 % pre odbornú školu. SKU dlhodobo odporúča posilniť vplyv T9 na prijímacie konanie.
  2. Špeciálne školy a špeciálne zariadenia LV, DC – žiadna zmena nenastala napriek viacerým závažným ťažkostiam a požiadavkám zariadení, ktoré sa ukázali aj počas pandémie.
  3. ŠKD – určil sa počet pevný max. počet detí v oddelení na 25. Považujeme to za pozitívne.
  4. CPPPaP/CŠPP – zvýšil sa min. počet zamestnancov poradenského zariadenia z 3 na 5. Pôvodne sa zdalo, že sa pripravuje aj reforma poradenských zariadení, ale v zákone nevidíme v tomto žiaden posun.
  5. špeciálne výchovné zariadenia – DC, RC, LVS – očakávali sme niektoré úpravy vo fungovaní týchto zariadení, napr. vytvorenie záchytných oddelení pre útekové deti, doplniť niektoré neodkladné oaptrenia, úprava postavenie DC ako viac preventívne zariadenia a i. V novele zákona sa neupravuje žiaľ nič.
  6. Rodič – navýšila sa byrokracia a povinnosť školy posielať všetky rozhodnutia dvojmo obom rodičom. Kým nebude jediná možnosť zasielať všetky rozhodnutia elektronicky (aj dnes je, ale rodičia nie sú technicky vybavení na prijatie elektronickej korešpondencie), zvýši sa aj finančná náročnosť pre školy.
  7. Cudzinci–„Ak je dieťa cudzinca v predmete slovenský jazyk a literatúra hodnotený klasifikačným stupňom nedostatočný, externého testovania sa so súhlasom riaditeľa školy nemusí zúčastniť.“ Toto znie zvláštne, lebo ak žiak má nedostatočnú známku zo SJL, tak predsa nemôže ukončiť ročník. Nie je jasné, v čom je toto vlastne výhoda/zmena.
  8. Dary – školy a školské zariadenia môžu prijímať dary.
  9. Testovanie 9–zo zákona sa vyhodil NUCEM a nahradilo sa ľubovoľným právnym subjektom. To budí otázky, aká bude garancia monitorovania kvality vzdelávania o to viac, že to má byť aj nutná podmienka na ukončenie ZŠ.
  10. Zákon 597/2003 – úprava príspevku na povinné predprimárne vzdelávanie. Treba zanalyzovať.
  11. Štátna školská inšpekcia – po novom ministerstvo zavádza, že výsledky inšpekčnej činnosti budú verejne dostupné na stránke inšpekcie, čo je veľmi dobrý transparentný krok vpred. Zároveň sa zavádza, že inšpekcia bude nielen kontrolovať, ale poskytovať aj metodickú a odbornú pomoc školám ako prevencia, pričom sa školy budú môcť na ňu obracať o pomoc.
  12. Zákon 596/2003–„Riaditeľa možno vymenovať najviac na tri po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Zriaďovateľ môže umožniť uchádzať sa o funkciu riaditeľa aj na ďalšie funkčné obdobie.“ SKU roky bojuje za viac demokratizácie a zrušenie práva veta. Toto opatrenie v praxi neprinesie žiadne zásadné zmeny v systéme menovania riaditeľov. V dôvodovej správe ministerstvo uvádza: „Navrhovanou úpravou sa navrhuje zaviesť limit pre vykonávanie funkcie riaditeľa na tri po sebe idúce funkčné obdobia vzhľadom na potrebu zabezpečenia, aby funkcia „riaditeľa“ bola vo vzťahu k jednej a tej istej osobe funkciou dočasnou a otvorili sa možnosti „dosiahnutia“ tejto funkcie aj ďalším uchádzačom v nadväznosti na ďalšiu činnosť príslušnej školy. Aj týmto spôsobom možno docieliť „otvorenie sa“ novým prístupom vo vzťahu k procesom riadenia škôl, ktoré so sebou zmena osoby vo vedení školy môže priniesť. Zároveň sa ale ponecháva možnosť zriaďovateľa určiť funkčne obdobie aj nelimitovane.“ Z uvedeného textu vyplýva, že je to iba preformulovaný doterajší právny stav a ešte viac posilnené právo zriaďovateľa a oslabenie kompetencií rady školy. Dlhodobo žiadame, aby riaditeľ školy mohol mať iba 2 funkčné obdobia a tretie so 4/5 väčšinou hlasov členov rady školy, nie zriaďovateľa.

Zapojte sa do pripomienkovania vyplnením formulára: https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSd0bGL1St4trcaiB05Yv6ZOwE_whE_-OKPxnus-RMXWU4mORQ/viewform?usp=sf_link