V piatok, 29.novembra 2024, sa stretli zástupcovia SKU s ministrom školstva T. Druckerom za účasti štátnych tajomníkov, generálnych riaditeľov sekcií a riaditeliek VÚDPaP a NIVaM. Stretnutie sa najmä vďaka prístupu ministra školstva nieslo v konštruktívnej rovine a partnerskej atmosfére. Komora mala možnosť rokovať o svojich návrhoch v súvislosti s očakávanými zmenami zákonov a prebiehajúcim reformným procesom. Komora priniesla tieto tri zásadné témy:
- Reforma vzdelávania učiteľov
- Podporné opatrenia a inklúzia
- Efektívnejšie a spravodlivejšie prijímacie pohovory
Reforma vzdelávania
Situácia vo vzdelávaní pedagógov je dlhodobo neudržateľná. Pretrváva nízka kvalita profesijného rozvoja, neexistuje kontrola tejto kvality, s blížiacim sa rokom 2026 sa zvyšuje zhon za príplatkami, sme svedkami slabej praktickej prípravy budúcich učiteľov, nejasného a formálneho aktualizačného vzdelávania, a i.. Ministerstvo školstva si uvedomuje uvedené nedostatky a viaceré z návrhov komory má snahu realizovať. Týka sa to najmä podpory zamestnávania absolventov bakalárskeho štúdia v školách a započítanie tejto doby do pedagogickej praxe, táto potreba vyplynula aj zo zúfalého nedostatku niektorých profesií. Túto cestu podporujeme a oceňujeme, hoci pripomíname, že žiadne opatrenie, ktoré nejde ruka v ruke so zvýšením mzdového ohodnotenia pedagógov, neudrží absolventov v školách dlhodobo. Upozornili sme aj na odborných zamestnancov, ktorých by sme nemali vynechať. Našou požiadavkou na zvýšenie kvality vysokoškolskej prípravy okrem väčšieho zamerania na prax (vrátane zamestnávania na školách) je aj doplnenie niektorých nových tém (cudzinci, inklúzia).
V oblasti vzdelávania PZ a OZ navrhujeme, aby sa od septembra 2026 zrušil príplatok za profesijný rozvoj a systém vzdelávania sa zjednotil s ostatnými rezortmi – stanoví sa povinný rozsah vzdelávania (napr. 50-100 hodín za 5 rokov) a k tomu budú napojené vzdelávacie účty, kde na príslušný počet hodín vzdelávania bude mať učiteľ aj finančnú garanciu od štátu. Samozrejme, nikto nesmie platovo klesnúť, čiže to predpokladá zvýšenie platov tak, aby nikto o financie neprišiel a tí učitelia, ktorí medzičasom realizovali akreditované vzdelávania a plánujú ich uplatniť na príplatky od 2026, budú od povinnosti na 5 rokov oslobodení.
V súvislosti s profesijným rozvojom sa s pozitívnou reakciou stretol návrh prepojiť ho celý s celoživotným vzdelávaním s rovnakým systémom akreditácii ako je v celoživotnom vzdelávaní, otvoriťho aj iným rezortom, napr. u psychológov v zdravotníctve a pod. Celý rad zmien sme navrhovali už v predošlej novele v článku Komora k novelám zákonov.
Inklúzia a podporné opatrenia
Ako najkrehkejší článok reforiem sa ukazuje práve inklúzia, ktorá je pomerne mladou reformou, ale veľmi slabo pripravenou, živelnou a nekoncepčnou. Komora podporuje inkluzívne smerovanie a humanistický prístup vo vzdelávaní, ale postavené na dátach, odbornosti, postupne a premyslene. Spustenie reformy podporných opatrení a poradenského systému zatiaľ funguje skôr na papieri. Nedošlo k žiadnemu väčšiemu posunu a vidíme, že opatrení je nedostatok a bez jasného kľúča. Poradenský systém je zase podfinancovaný. Naše návrhy zazneli pomerne jasne. Potrebujeme výraznejšiu debyrokratizáciu, zlúčenie čiastkových procesov (IVP, ŠkVP, PO, systém poradenstva, ŠVZ, CDR) do jedného funkčného systému podpory. V praxi vzniká chaos, dieťa na konci dostane roztrieštenú podporu, ktorá sa navyše ešte predražuje. Navrhujeme preto systémy zjednotiť, zjednodušiť, prepojiť. Najvážnejší problém je nulová snaha ministerstva o implementáciu, kampaň a poradenstvo školám – školy si už zvykli, že píšu do SKU alebo Inklucentra. Takto nemôže systém (ne)fungovať, keď tu máme stovky štátnych a projektových zamestnancov.Komora a Inklukoalícia v tomto ponúkajú ministerstvu svoje skúsenosti a advokáciu.
Prijímačky
Treťou, čiastkovou témou sú prijímacie pohovory. Jednak opätovne apelujeme, aby sa tento proces výraznejšie zjednodušil a z riaditeľov stredných škôl a rodičov sme nerobili rukojemníkov byrokracie. Zároveň vidíme ako dlhodobý problém živelné nastavenie prijímacích pohovorov na stredných školách
Štát platí každoročne za Testovanie 9, ale stále vlastne nevieme účelne využívať jeho výsledky. Hoci toto testovanie validne meria výstup žiaka zo ZŠ v matematike a slovenskom jazyku, väčšina stredných škôl ho nevyužíva na tento účel (resp. ho využíva len doplnkovo) a robí si súčasne opätovne, ani nie po 2 mesiacoch, testy z toho istého obsahu (ŠVP). Sme za to, aby ministerstvo viac neurčovalo profilové predmety na prijímacích skúškach. Školy, spolu so zriaďovateľmi, si majú prijímacie pohovory nastaviť podľa vlastného profilu absolventa. Ak potrebuje SŠ merať matematiku, tak nie to isté, čo T9, ale nejakú špecifickú oblasť, napr. logické myslenie alebo geometriu, či náročnejšie slovné úlohy a pod. Ak škola už nepotrebuje to isté merať, tak kritéria nastaví z iných predmetov alebo iných tém, oblastí, ktoré sú pre štúdium kľúčové. Známky by sa mali postupne stále menej považovať za objektívne kritérium (ide o vysoko subjektívne kritérium). Štát by mal zároveň stredných školám ponúknuť kvalitnú metodickú a supervíznu činnosť, ktorou by ich naučil a vzdelal pri validnej tvorbe a nastavení kritérií v prepojení na profil absolventa. Aktuálny systém je aj veľmi nespravodlivý pre žiakov cudzincov.
Slovenská komora učiteľov ďakuje ministrovi a ďalším zúčastneným za efektívny prístup, dodržiavanie dohôd a konštruktívny dialóg. Budeme napäto očakávať, ako sa naše rokovania pretavia do skutočných zmien v prospech škôl a školských zariadení, resp. PZ a OZ.. Času nie je veľa, zostáva nám polrok na prípravu na kľúčové reformy a zmeny. Očakávame veľmi aj komplexnú zmenu zákona 596/2003 (rady škôl, kompetencie riaditeľov a zriaďovateľov, inšpekcia a i.) po dvadsiatich rokoch.
Soňa Puterková a Viktor Križo