Blížime sa k polovici funkčného obdobia na ministerstve a zatiaľ nebadať nijaký zvláštny pokrok a zmeny k lepšiemu. Na ministerstve to už mesiace vyzerá, že vybaľujú iba krabice a činnosť je prerušená. V zásade sme v známom prokrastinačnom stave, kde sa možno aj veľa robí, ale neefektívne, bez spolupráce a živelne. Peniaze z eurofondov a Plánu obnovy tečú vo veľkom a ľudia na ministerstve úspešne financie prehadzujú lopatami, evidujú účtovne každý cent, vypĺnajú štatistiky a indikátory. Medzitým si školy žijú svoj život – každý podľa svojej chuti.
Čo sa teda deje? Alebo nedeje? Zhrňme si aktuálne tabuľky zápasov o lepšiu budúcnosť škôl či školských zariadení a atraktivite učiteľského povolania:
- Zvyšovanie platov PZ a OZ ostáva na úrovni živorenia, napriek tomu, že krajina veselo rozdáva na dôchodky, nové ministerstvo športu a čerpanie EÚ fondov je mimoriadne nízke. Myslieť si, že po enormných infláciách a odlive mladých sa niekto ešte pozastaví nad 100 eurovým zvýšením platu, je smiešne. Nízka atraktivita sa stále viac začína prejavovať aj v kvalite učiteľských zborov, nálade a motivácii. Hovoriť potom o bezpečí na školách je naozaj len úsmevné. A reakcia na problémy je postupné znižovanie kvalifikačných požiadaviek na zamestnancov a riaditeľov.
- Aktuálne vedenie ministerstva prekonalo všetkých doterajších ministrov v počte pracovných skupín (tzv. projektov – zhruba 40) podľa jednotlivých tém. Pracovné skupiny sa v zásade nestretávajú, ak sa stretnú, funguje to tak, že niekto v powerpointe hodinu prezentuje obvyklé klišé, čo nové na ministerstve. Rozumej nič. A potom sa pár minút v lepšom prípade diskutuje, v horšom mlčí. Dopad týchto skupín na život v školskej realite sa blíži k nule. V horšom prípade sa limita funkcie blíži k mínus nekonečno. Komora nakoniec z viacerých vystúpila pre nefunkčnosť a formálnosť, ale údajne na papieri ešte existujú. Samozrejme, všetky kľúčové zmeny sa pečú v tajných pivniciach. Aby nebolo dosť, ministerstvo si v čase šetrenia vyrobilo novú (asi 10.tu) sekciu priorít, pod ktoré sa hodilo všetko, čo nikto nevie pohnúť. A tak už ani srnka netuší, kto je tam za čo vlastne zodpovedný.
- Kurikulárna reforma je na tom celkom podobne, zoskupenia zvyšných trpezlivých expertov sa stretávajú asi 2 krát ročne pri tradičnom slovenskom koláčiku zvanom powerpoint. Pre istotu, že by si tie novinky ľudia nevedeli prečítať aj v tele mailu. Nikto nevie, čo bude, živelnosť reformy sa dostala na úroveň – uvidíme. Škoda, že sa celkom rozumný minister zapíše do dejín ako Mikolajova reforma 2. Ale ak sa nemá minister možnosť obklopiť expertami, obklopí sa kachličkami.
- Podporné opatrenia sa pred 2 rokmi zaviedli a školy a poradne nerobia nič iné, len rúbu lesy vyrábaním papierov na každý krok v škole. Kľúčová metodika financovania sa vytvára za horami a za dolami tak, aby sa náhodou odborná verejnosť nedozvedela a nezúčastnila jej príprav. Riaditeľov škôl tak opäť čaká prekvapko v závere apríla, či budeme opäť vyrábať nezmyselné každoročné kolečka papierov v poradniach a školách k asistentom, aby sme dostali štvrtinu zo žiadostí. O tom, ako prejdú od septembra školské podporné tímy pod štátny rozpočet nie je ani chýru. Alebo je, len k informáciám majú zjavne prístup len vyvolení.
- Podpora cudzincov je špecialita dňa. Po vyše 30 rokov vietnamských komunít a nedávnym prílivom desaťtisícov ohrozených detí z vojnového územia je stav metodickej a finančnej podpory ich vzdelávania na nule. Hrubo sa porušujú medzinárodné práva týchto detí, vlastne si dobrovoľne vyrábame občanov bez vzdelania, linčujeme ich duševné zdravie nečinnosťou a nízkou až žiadnou podporou. Aspoň budeme môcť aktívne využívať novú smernicu o šikane. Ministerstvo prešustrovalo viac ako 100 miliónov eur z EÚ akože na ukrajinské deti a je možné, že sa za to aspoň vymaľovali triedy a telocvične. Aspoň sme ušetrili, nakoniec, zobrali sme samosprávam, tak sme im to dali cez ukrajinské deti. Všetci sú spokojní, akurát desaťtisíce detí cudzincov nám čoskoro otvoria svoje poklady traumatickej minulosti. Na nábreží Dunaja v Bratislave sa formujú už celkom slušné slovensko-ukrajinské gangy. Ministerstvo od januára zaviedlo adaptačné triedy pre nich, ale metodika neexistuje, jedna sekcia aj čosi vyrába, ale nie v súčinnosti s tou sekciou, ktorá sa v tom aspoň trochu vyzná. Takže výsledok bude nejaký nepoužiteľný zdrap papiera, ktorý nikto nebude realizovať. Viacerí proruskí úradníci by tieto deti najradšej naložili do vlakov a poslali ich do Moskvy.
- Vzdelávanie učiteľov cez EÚ financie sme nedokázali za 3 roky minúť, takže sme si vybavili, že ich presunieme niekde inde. Napr. na RCPU, ktoré dodnes neprešli žiadnou externou evaluáciou a nevyzerá, že by niečo také malo byť. EÚ na evaluácii trvala, ale asi sa to podarilo opäť nejako obísť. Dobré veci predsa netreba evalvovať. Načo. Hlavne že rozdáme 40 mil. eur. Keď to nevyjde, tak čo, aspoň sme to nemuseli vracať našim donorom z vyspelých krajín.
- Legislatívne boom, ktoré ohlásil minister už na jeseň ako novembrovú revolúciu malo vystriedať tento rok veľkolepé objavenie Ameriky. Na jeseň mal ísť po 25 rokoch do parlamentu konečne úplne nový zákon 596 o demokratizácii v školách, veľká novela školského zákona o prijímacích pohovoroch, maturite, debyrokratizácii inklúzie, podpore cudzincov a následne komplexnejšia prerábka zákona 138/2019. Ak ste verili, že také niečo sa bude pripravovať v diskusii s odborníkmi, tak ste práve do-verili. Textácie zákonov si rotujú výťahom po sekciách na ministerstve a úradníci bez expertízy a praxe doťahujú detaily. Odborníci zvonka to videli len zrýchlika 5 minút, ak vôbec. Zapracované veci z terénu sú asi na úrovni náhody. Bez diskusie. Za 2 mesiace to musí ísť do vlády. Ale veď máme celé leto na medzirezortné pripomienkovanie a intrigy, kto čo presadí v zákulisí.
- Duševné zdravie ministerstvo vyriešilo bez diskusie tzv. nočnou (rozumej – hop šup tralala) smernicou o šikane v duchu oprášenia starej dobrej retributívnej (trestajúcej) spravodlivosti a riaditeľ s učiteľmi budú volať políciu na každého, kto sa pobije v škole. Už nám chýbajú len sľúbené desaťmiliónové kamery, doplníme mreže a pri nízkej kvalifikácii učiteľov môžeme poprijímať do škôl aj väzenských dozorcov.
- Aby sa učitelia, odborní zamestnanci a riaditelia nemali čas zamýšľať, povyrábali sa ako formálne indikátory pre europrojekty rozličné byrokratické papiere, povinné stratégie, ktoré budeme vyrábať ideálne cez Ctrl+C. Všetci budú spokojní, nakonci „soudruzi“ odkliknú: „Úkol splnen.“ Budeme vyrábať stratégiu desegregácie, smernice o šikane, nové ŠkVP, podporné opatrenia a iné kreatívne nápady. Reálnu atmosféru na školách poriešime zamestnaním detí mobilmi, kým to učiteľ stihne všetko porobiť a vyplniť. A samoučenie detí cez internet bude aspoň kopírovať ich záujmy.
- Staré známe eurofondy a Plán obnovy nám krásne prekvitajú, už sme zazmluvnili vyše desiatky projektov za miliardu eur a učitelia sa dočkajú lepšieho vzdelávania cez vzdelávacie účty/vouchery (pardón, to je iba pre ostatných občanov mimo PZ a OZ, takže nič), podpore projektov na SZP (máme ich „málo“ a sú veľmi „účinné“, takže ideme ďalej), podpora cudzincov, evaluácie škôl, kurikula, digitálnych i športových tém a mnoho iného. Ak sa riaditeľ zapojí, čaká ho upísanie sa papierom a indikátorom. Kvalita a výstupy sa nestíhajú riešiť, lebo my chceme EÚ ohúriť skladmi šanónov. Poliaci to robia presne opačne a zmeny tam vidieť násobne viac. Ministerstvo nemá čas predsa na usmerňovanie škôl a odbornú prácu, lebo denne produkuje tony zberu papiera.
- Ďalších 100 iných tém si necháme na ďalší diel. Alebo si ich pokojne vymyslite, je veľká pravdepodobnosť, že sa trafíte do ministerskej „tabuly rasa“.
Vitajte na Slovensku, uvidíme, ako budú vyzerať najbližšie mesiace. Zdravíme kolegov na Černyševského (už sa presťahovali).