Ide o dokument, ktorým sa budú riadiť všetky školy a je plný konkrétnych príkladov, aké by mohli pri aplikácii zákona nastať. Odporúčam všetkým, ktorí sa vďaka tejto novele dostali do problému, že im ich kredity nemali byť priznané, aby si tento dokument dôkladne preštudovali. Za najdôležitejší považujem odsek 10, pretože tento odsek narobil najviac problémov aj ľuďom na ministerstve školstva. Pre tých, ktorí sa cítia ukrivdení, je to veľmi dobrý argument na to, aby dokázali so svojou situáciou niečo urobiť. Som rád, že ministerstvo prostredníctvom krajských školských úradov takýto komentár poskytlo a vnieslo do sporných otázok konečne svetlo. Touto cestou sa chcem tiež ospravedlniť všetkým, ktorým som doteraz neodpovedal na ich otázky, pretože nesprávne interpretácie zamestnancov ministerstva školstva vo mne veľkým spôsobom nabúrali istotu, či mám vo svojich tvrdeniach pravdu. Dokonca som spolu s kolegom zo Slovenskej komory učiteľov začal pripravovať podanie na Ústavný súd SR, kde sme chceli požiadať o výklad problémového ods. 10 zákona 390/2011 Z. z. §61a. Vďaka novému komentáru je to už zbytočné. Dnes viem, že som v mnohých bodoch mal pravdu. Jediná vec, v ktorej som sám nemal jasno a ktorú som chápal nesprávne, boli kredity za rozširujúce štúdium špeciálnej pedagogiky. U tohto štúdia som predpokladal, že bude tiež dôvodom na pridelenie 60 kreditov. Problematika rozširujúceho štúdia bola však v legislatíve natoľko komplikovane zadefinovaná a interpretovaná, že som sa sám nedokázal z tejto spleti chaosu vymotať. Tu som sa zjavne mýlil a za špeciálnu pedagogiku nebude možné získať 60 kreditov, pretože v dokumente, ktorý dnes dávam do pozornosti, sa píše: „Rozširujúce štúdium špeciálnej pedagogiky je štúdium na splnenie kvalifikačného predpokladu na pôsobenie v špeciálnom školstve a s prihliadnutím na ustanovenie § 47 ods. 3 (predtým § 47 ods. 5) za toto štúdium nie je možné priznať kredity”. Je mi ľúto, že toto štúdium nebude dôvodom na pridelenie kreditov a nepovažujem to za správne, ale dovolím si tvrdiť, že v tejto chvíli je to už jednoducho fakt, ktorý je podložený zákonom a neostáva nič iné, ako ho rešpektovať. Tu som presvedčený, že by súdne spory ani prípadne podanie na Ústavný súd, nedopadli priaznivo. Jediné, čo môže potešiť tých, ktorí absolvovali rozširujúce štúdium špeciálnej pedagogiky, nezískali za ňu 1. atestáciu a k 31. 12. 2011 mali minimálne 5 rokov praxe, je to, že môžu do 31. 12. 2012 požiadať o vykonanie 1. atestácie bez toho, aby bolo od nich vyžadované splnenie podmienky 60 kreditov. Sám to považujem za slabú náplasť pre tých, ktorí museli počas štúdia vynaložiť obrovské množstvo energie, peňazí a voľného času, aby špeciálnu pedagogiku absolvovali. Zároveň boli títo ľudia oklamaní dvakrát, pretože v novembri 2009 startili nárok na získanie náhrady 1. kvalifikačnej skúšky a v januári 2012 im za toto štúdium nie sú pridelené ani kredity. Aj keď to určite mnohých sklame, ale som presvedčený, že v súčasnej situácii sa s tým už nedá nič robiť. Ak by však niekto prišiel s nejakým rozumným a reálnym návrhom, som ochotný sa ním zaoberať. Ale mne už jednoducho nápady došli.
Nedá mi však v súvislosti s cirkusom okolo zákona 390/2011 nezamyslieť sa nad určitými nepochopiteľnými skutočnosťami, ktoré so sebou prinieslo jednanie kompetentných na ministerstve školstva. Prečo s niečím tak dôležitým, ako je výklad tak problematického, sporného a závažného zákona, prišli až viac ako mesiac po nadobudnutí účinnosti zákona??? Zároveň sa zamýšľam nad tým, či bolo nutné realizovať množstvo platených školení k tomuto zákonu, ktoré však boli aj vďaka prednášajúcim plné nedostatkov a nepresných interpretácií??? Možno by bolo dobré zamyslieť sa aj nad tým, či by si kompetentní nemali vstúpiť konečne do svedomia, začať používať zdravý sedliacky rozum, vymeniť tých, ktorí sa už viackrát neosvedčili, pripravovať zákony, ktoré budú jednoznačné a ľahko čitateľné a prípadné platené školenia robiť až vtedy, keď budú mať vo veciach sami jasno!!!
Mgr. Ivan Dudáš
viceprezident SKU