Pán starosta nás uvítal už pred radnicou. Uviedol nás do starobylej reprezentačnej miestnosti, ponúkol všetkých 48 detí limonádou a koláčmi a prehovoril srdečným a zároveň dôstojným spôsobom. Spoločne sme sa odfotografovali. Fotky detí však môžu byť zverejnené len na prísne určených miestach.
Prijal nás i riaditeľ školy a obdaril odznakmi s nemecko-slovenskou zástavou. Rovnaké dostali i všetky deti a nosili sme ich na podujatia. Zo slov pána riaditeľa sme cítili obrovskú podporu a uznanie.
Videli sme nádherné športové haly, v ktorých deti trénovali karate, stolný tenis, hádzanú, bedminton. Futbal trénovali na umelom trávniku s ozajstnými trénermi. Každý deň priniesli nemecké deti občerstvenie a koláče na desiatu pre všetkých alebo ich uhostili rodičia na poobedňajších aktivitách. Počas výletu nás dokonca pozvala jedna gazdovská rodina všetkých na obed. Najväčším prekvapením a najoceňovanejšou aktivitou sa však stalo 3-hodinové člnkovanie na plachetniciach. Bol to minikurz, kde sa naučili deti ovládať prednú plachtu a niektoré aj kormidlovať. Vždy, keď kapitán nahol loď, až voda striekala, bolo výskotu a radosti. Mali sme krásne počasie a priaznivý vietor. Bol to nezabudnuteľný zážitok. Prvý
stret s jachtingom.
Videli sme i mnohé hodiny. Všetky viedli učitelia po anglicky. Matematiku, hudobnú, šport, anglický jazyk. Hoci boli pekné a premyslené, s IKT sme sa stretli len pri počúvaní slovenskej piesne. Zato pred školou majú deti napevno zabudované ping-pongové stoly, pri ktorých trávia veľké prestávky. Žiaci totiž odchádzajú von za každého počasia. Neprezúvajú sa. Dozoruje jeden učiteľ. Ticho a pohoda na škole sú dôležitejšie ako množstvo práce pre upratovačku. Medzi prvou a druhou hodinou je mini prestávka, kde deti idú z jednej triedy do inej. Dozory sú teda odbúrané. Všetky deti vyjdú von z triedy a tú si učiteľ zamkne.
Postrehli sme úctu k učiteľovi. Od riaditeľa, od rodičov, keď sa chceli aj s nami zoznámiť a poďakovali sa nám, od žiakov. Žiaci oslovujú svojich učiteľov priezviskom – napr. pani Winter. Učiť 58 detí je výzva. Naučili sa jednoduchý trik. Pani učiteľka zdvihla ruku, keď bol hluk, a tu ako v rozprávke začali dvíhať ruky nemecké deti. Dávali tak znak iným, že majú byť ticho a zároveň, že ony si všimli prvé. Naše deti sa rýchlo prispôsobili. Neuveriteľné, čo dokáže dobrý príklad. Vzorne sa správali i na prechádzkach a výletoch, kde sme spoznali Münster vo Freiburgu ako i katedrálu v Neustadte, kde nám predviedli, ako sa hrá na nádhernom organe. So sprievodcom sme sa vyštverali na skokanský mostík.
Slovenské deti reprezentovali našu školu, naše mesto, našu krajinu so cťou. Poskočili obrovsky dopredu. V rozhľade, v jazyku, v správaní. Aké smutné, že nám sa nedostáva taká podpora ako z nemeckej strany. V septembri prídu nemecké deti k nám. Hostiteľmi budeme my – SR, Trnava, škola. Uvítali by sme väčšiu podporu. Hlavne finančnú. Pre aktivity, pre deti, pre výnimočnú autorku projektu na slovenskej strane ako i pre pomáhajúcich pedagógov. Na záver len malá informácia. Nemecký kolega pred dôchodkom, ktorý robí podobný projekt s Francúzskom, má údajne plat 5000 €.
Radi uvítame sponzorov krásneho projektu, ktorý pomáha dostať sa zdravým, nadaným i celkom normálnym deťom do sveta a spoznať spoločnú Európu a život v nej.