Jedným z najdôležitejších nástrojov samosprávy a ňou spolutvorenej rady školy, na ovplyvňovanie kvality školy, je výber jej riaditeľa. Riaditeľ je nielen štatutárnym zástupcom školy, ale zodpovedá aj za hospodárenie s rozpočtom a majetkom školy, napĺňanie kvality vzdelávacieho procesu či za výber, vzdelávanie a motivovanie učiteľov. Aj preto Slovenská komora učiteľov dlhodobo apeluje na kvalitu riaditeľov škôl, ktorí majú významný vplyv na kvalitu vzdelávania (IVP, 2021). Zároveň majú stále nadpriemerné kompetencie v rámci krajín OECD, rovnako tak zostávajú vo funkcii dlhšie ako je priemer krajín EÚ a ak sú vo funkcií tretie funkčné obdobie, výraznejšie stúpa fluktuácia zamestnancov (tamže, 2021).
Slovenská komora učiteľov preto realizovala v apríli 2021 prieskum cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám medzi obcami a mestami SR v súvislosti s atraktivitou riaditeľského povolania na Slovensku. Do vzorky sme zaradili 465 materských, základných a stredných škôl v 56 väčších i menších mestách a obciach (viď tabuľka nižšie). Do prieskumu boli zapojené mestá Bánovce nad Bebravou, Banská Bystrica, Bratislava, Brezová pod Bradlom, Dubnica nad Váhom, Dvory nad Žitavou, Fiľakovo, Handlová, Hnúšťa, Hurbanovo, Kalná nad Hronom, Kežmarok, Kolárovo, Komárno, Košice, Kráľovský Chlmec, Kravany nad Dunajom, Kremnica, Lednické Rovne, Levice, Myjava, Nitra, Nováky, Nové Mesto nad Váhom, Nové Zámky, Partizánske, Poprad, Považská Bystrica, Prešov, Prievidza, Pruské, Púchov, Rimavská Sobota, Senica, Smolenice, Stará Ľubovňa, Stará Tura, Šahy, Šaľa, Štúrovo, Šurany, Tlmače, Topoľčany, Tornaľa, Trebišov, Trenčín, Trnava, Vráble, Zlaté Moravce, Zvolen, Želiezovce, Žilina. S výnimkou mesta Poprad nám odpovedali všetky mestá, niektoré dáta však neboli kompletné. Pre transparentnosť prieskumu všetky dáta zverejňujeme.
Ako vyplýva z prieskumu, priemerne sa do výberových konaní na riaditeľov škôl hlásia iba dvaja kandidáti, pričom v poslednom desaťročí dokonca badať klesajúcu tendenciu. Viac ako 40 % škôl malo iba jedného kandidáta. Záujem o povolanie riaditeľa je nízky a ťažko možno ešte hovoriť o výbere, ak rada školy v mnohých prípadoch rozhoduje o jedinom kandidátovi, hoci aj pri dvoch kandidátoch výber nemusí byť dostatočný.
Druhým parametrom, na ktorý sme sa pýtali bolo, koľko rokov je aktuálny riaditeľ vo funkcii. Ako ukázali naše dáta, priemerne ide o dve funkčné obdobia (10 rokov), pričom na stredných školách je to menej, naopak, v materských viac, čo môže tiež súvisieť s nedostatočným záujmom o pozíciu a tak doterajší riaditeľ ostáva vo funkcie dlhšie.
Sledovali sme aj finančné ohodnotenie riaditeľov škôl. Ukázalo sa, že priemerne riaditeľ školy zarába 2023 eur, pričom sú tiež rozdiely v typoch škôl. Na stredných školách je plat najvyšší, zároveň je tam aj vyšší záujem o funkciu riaditeľa. Najnižší plat je v materských školách, kde je aj atraktivita veľmi nízka. Skúmali sme aj výšku príplatku za riadenie, ktorý sa priemerne pohybuje okolo 303 eur. Ak by sme vzali ako základ najvyššiu platovú tarifu, bol by takýto príplatok len asi 24 % z platu riaditeľa, pričom podľa prílohy č. 6 zákona 553/2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme by sa tento príplatok mohol šplhať až do výšky 40 – 50 % podľa veľkosti mesta, v ktorom riadi školu. Situácia vyzerá tak, že tento príplatok je častejšie v dolnom pásme (možné rozpätie 11 – 50 %).
Nízky záujem o pozície riaditeľov škôl je multifaktoriálny problém. Svoj podiel na ňom má tak systém odmeňovania, ako aj priveľká zodpovednosť, ale nazdávame sa, že aj obava byť protikandidátom pôvodného riaditeľa školy. Aktuálna publikácia Transparetný výber riaditeľov škôl, ktorú komora vydala spolu s Transparency International Slovensko, zdôrazňuje, že za nízkou atraktivitou môže byť z veľkej miery netransparentný priebeh výberového konania – bez akýchkoľvek kritérií, zverejnených koncepcií riaditeľov, ich životopisov, verejného pripomienkovania, neexistujúcej swot analýzy a spätnej väzby, ktorá by vypovedala o kvalite školy od účastníkov vzdelávania (rodičov, žiakov, zamestnancov). Rady škôl ako zodpovedné orgány fungujú formálne a neraz sú až priveľmi prepojené na osobu aktuálneho riaditeľa školy.
Dáta z prieskumu tiež ukázali, že v drvivej väčšine prípadov sa u ostatných vedúcich zamestnancov škôl výberové konania neuskutočňujú vôbec, čo transparentnosti a demokracii škôl ako inštitúcií, ktoré by mali byť kolískou žitej demokracie, veľmi nenahráva.
Dlhodobo nízka atraktivita učiteľského povolania, na čo poukázala už v roku 2013 Správa o stave školstva a neskôr opakovane Učiace sa Slovensko (2017) i medzinárodné štatistiky, sa prejavuje aj v prípade funkcie riaditeľa školy, s ktorou sú spájané ďalšie povinnosti, často bez dostatočnej podpory či motivačných podnetov. Ak sa navyše výberové konania realizujú najmä ako netransparentná „súťaž krásy”, kde členovia tajne hlasujú, kto sa im páči, niet divu, že táto funkcia nie je dostatočne atraktívna pre nových a kvalitných uchádzačov. Výsledkom sú neraz riaditelia zotrvávajúci na svojich miestach aj celé desaťročia a školy bez potrebných impulzov na inovácie a rast kvality.
VIKTOR KRIŽO
Slovenská komora učiteľov