Rok 2021 sa už druhý rok od vzniku vlády niesol v duchu príprav a očakávaní. Stále to nebolo o konkrétnych krokoch. Celý rok sme čakali, ako dopadnú veľké novely zákonov, čakali sme, čo bude s platmi učiteľov, ako vypáli Plán obnovy, čo vzala druhá a prinesie tretia vlna pandémie, ako sa nastaví nová partnerská dohoda čerpania štrukturálnych fondov. V zásade ani na konci roka nie je veľa veci jasných, o radostnom výdychu nemôže byť veľmi reč. Napriek tomu možno povedať, že v školstve sa ukázali noví hrdinovia, paradoxne nie ani tak v sídle ministerstva na Stromovej ulici ako v tisícoch škôl, kde bojovali o záchranu budúcnosti našich detí desaťtisíce učiteľov, odborníkov a riaditeľov. Sú to hrdinovia týchto dní. Aj napriek stavu školstva a pokračovaniu jeho drancovania možno povedať, že školy sa stali azda najstabilnejšími miestami istoty pre väčšinu detí i rodičov. Učiteľom patrí mimoriadne poďakovanie za to, že zvládli prácu počas najnáročnejšieho roka v histórii novodobého školstva. Ministerstvo je ťažké chváliť, ale niekoľko pozitívnych momentov sa určite dá nájsť – participatívne a transparente sa začali práce na kurikulárnej reforme a vytvárali sa v širokej odbornej diskusii dôležité materiály vo VUDPaPe, ŠPÚ i v NUCEMe. Aj Štátna školská inšpekcia pokračuje v trende väčšej otvorenosti. Ministerstvo preukázalo viaceré snahy pomáhať školám aspoň čiastkovými projektami doučovania, či finančnou injekciou školám do školských knižníc. Myslelo sa aj na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, na ktorých sa uvoľnili prostriedky na financovanie ŠKD. Stále ide ale len o istý počet škôl. Napríklad v projekte modernizácie išlo zatiaľ o 144 škôl. Roky voláme po systémových opatreniach pre všetky školy a školské zariadenia.
Napriek nášmu veľkému fandeniu novému vedeniu už od začiatku nástupu v marci 2020 sme dnes presvedčení, že ministerstvo predovšetkým nemá odborné kapacity na kvalitné riadenie a reformy v školách. Kroky ministerstva sú živelné, centralistické, nesystémové až populistické. Chýba profesionalita, schopnosť manažovať procesy, spolupracovať. Mnohé kroky svedčia o nedostatočnej znalosti problematiky, neschopnosti stavať školskú politiku na dátach a odbornej analýze, širokej diskusii, spájania ľudí. Naopak, ministerstvo exceluje v P.R. aktivitách a bublinách, ktoré zahlcujú mediálny priestor vatou bez obsahu. Množstvo zbytočných nič nehovoriacich tlačoviek a správ bez reálneho dopadu. Máme aktuálne ministra, ktorý skôr kúri a svieti. Novely školských zákonov, ktoré od 1.1.2022 prídu do platnosti sú prevažne kozmetické úpravy, niektoré prinesú do praxe aj malé zlepšenia (napr. Štátna školská inšpekcia bude už nielen kontrolovať, ale aj poskytovať poradenstvo a svoje kontroly bude zverejňovať, lepšie nastavenie príplatkov učiteľov, viac demokratizačných prvkov, ktoré sa nám ako Komore podarilo presadiť ako napr. hodnotenie nadriadených podriadenými, či väčšie práva zástupcov zamestnancov), niektoré sú krokom späť (zvyšovanie počtu detí v 1.ročníku, povinné aktualizačné vzdelávanie, rušenie slovného hodnotenia na II. stupni, zrušenie povinnosti zverejňovať učebné osnovy) a mnohé bombasticky ohlasované zmeny vyvolávajú viac otáznikov a neistoty, lebo nikto ani ministerstvo nevie, ako to bude vyzerať (transformácia poradenského systému, individuálny vzdelávací program integrovaných žiakov, flexibilná maturita kedykoľvek, katalóg inovácii, klastre a i.) Roky žiadané zjednotenie financovania škôl a školských zariadení a ich odchod spod samospráv (najmä materských, školských klubov detí) minister školstva už vôbec nespomína. Zostalo len pri planých sľuboch. Napriek vysokej inflácii sme svedkami toho, že už druhý rok nestúpli platy, čo znamená, že klesajú a prepadávame sa ešte viac medzi vyspelými krajinami sveta. Správanie vládnej koalície vzhľadom na jej predvolebné sľuby ohrozuje morálnu integritu detí a mládeže. Pandémia, nízka atraktivita učiteľského povolania a zavedený dôchodkový strop učiteľov nám k najbližšiemu septembru prinesie ďalšie odchody učiteľov, čo sa namiesto systémových krokov snaží ministerstvo v novele zákona obísť umožnením zamestnávať študentov na dohody. Školstvo potrebuje presadiť množstvo žiadúcich reforiem vrátane zvyšovania platov na úroveň vyspelých krajín. To by sa však muselo stať hlavnou témou predsedu vlády. Ten sa však len nemo prizerá neustálemu doťahovaniu sa medzi ministrom školstva a financií a okrem fotenia sa v prvý deň školského vyučovania s deťmi v škole, príliš o školstvo záujem neprejavil.
Nakoľko po roku a pol slabej práce ministerstva vstupujú do platnosti novely zákonov k 1.1.2022, nie je pravdepodobné, že nás počas roka čakajú nejaké systémové zmeny, ku ktorým by bolo schopné ministerstvo dôjsť spoluprácou s odborníkmi a organizáciami. Na kvalitné reformné kroky je treba trpezlivosť, mravenčiu prácu a čas. Nie fast food, na ktorý sme dnes zvyknutý z ministerstva. Chýba nám analýza a výskum ako boli využité prostriedky, napríklad na doučovanie či letné školy a aký efekt to prinieslo. Nepotrebujeme sociálne balíčky školám, ktoré sú možno peknou témou pre ministrovu P.R., no ich prínos pre uzdravenie školské systému je neistý. Chceme sa veľmi nádejať, že ústrednou témou by mohol byť zákon 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorý sa pripravuje a mal by priniesť do škôl viac demokracie, transparentnosti a participácie – konkrétne menej formálne fungujúcich rád škôl, ich väčšie slovo pri smerovaní škôl, úprava, prerozdelenie kompetencií a verejné výberové konania riaditeľov. S napätím očakávame, ako sa vedenie ministerstva ujme implementácie Plánu obnovy do škôl, akčného plánu inkluzívneho vzdelávania, kurikulárnej reformy, či transformácie poradenského systému. Všetko to totiž stojí na systémových krokoch, nedostatku personálu, veľkej pandemickej únave škôl a finančnej podvýžive. Už tretí rok budeme čakať na naplnenie sľubov pána ministra pri zlučovaní priamoriadených organizácii, zmene kvality profesijného rozvoja učiteľov cez vytvorenie dôveryhodnej a transparentnej komisie odborníkov. Čaká nás príprava veľkých národných aj regionálnych projektov, ktoré by mali múdro využiť nové štrukturálne fondy pre zlepšenie podmienok škôl. Všetky tieto veľké veci budia tak veľa otáznikov, najmä ak si uvedomíme, že vláda nemá o učiteľov a pracovníkov škôl a školských zariadení žiaden reálny záujem. Z pekných tlačoviek v modelových triedach s 12 stoličkami a interaktívnou tabuľou si učitelia nezaplatia hypotéky a nepostarajú sa o svoje rodiny. Pripomíname, že odborári vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Dúfame, že koaličné strany splnia svoje predvolebné sľuby a pomôžu v školstve obnoviť atmosféru dôvery a stability. Inak hrozí, školy už nebudú zatvárať vládni predstavitelia, ani regionálni hygienici, ale nespokojní zamestnanci školstva.
