(Reakcia Slovenskej komory učiteľov na návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2019)
Verejnosť v roku 2016, po najdlhšom štrajku učiteľov v histórii Slovenska, počúvala sľuby o zabezpečení výrazného zvýšenia verejnej investície do školstva, spojenej s realizáciou dôležitých vnútorných zmien. Zásadnej reformy sme sa však nedočkali a ani vládou prijatý plán rozvoja, prichádzajúci s dvojročným meškaním, žiadne výrazné investície do školstva nenaštartoval. Práve v čase spomínaného štrajku sa všetky školské organizácie opakovane zhodli na požiadavke, aby podiel z HDP na školstvo bol do konca nastávajúceho volebného obdobia najmenej 6 %, čo je priemer vyspelých krajín OECD. Z návrhu rozpočtu na rok 2019 je ale jasné, že stagnácia na podpriemernej úrovni približne 4 % HDP bude pokračovať.
Je potrebné si uvedomiť, kde sú priority vlády, ak celkové zdroje na regionálne školstvo v roku 2019, v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2018, porastú len o 21,8 mil. eur, pričom takmer rovnaká suma potečie do „športovej infraštruktúry národného významu“. Pritom na žiaka stále dávame iba cca. 70 % toho, čo v krajinách OECD. V rozpočte sa spoliehame na eurofondy, ktoré však nedokážeme zmysluplne čerpať. Alarmujúcim faktom je mimoriadne nízke, len dvojpercentné čerpanie zdrojov z EÚ, pričom dnes sme mali byť na úrovni 65 % a s veľkou pravdepodobnosťou väčšina peňazí prepadne.
Samotné ministerstvo financií v návrhu rozpočtu konštatuje, že platy slovenských učiteľov v medzinárodnom porovnaní zaostávajú. Navrhuje, aby sa nastupujúcim pedagógom zvyšovali platy výraznejšie, aby bolo učiteľské povolanie atraktívne pre mladých talentovaných ľudí aj počas celej kariéry. Pri zachovaní nastaveného rozpočtového tempa tejto vlády je však ťažké dosiahnuť mzdu pedagóga, ktorá by bola primeraná k priemeru vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Priemer krajín OECD je 91 %, ale na Slovensku, aj so všetkými príplatkami, je to len 64 % priemerného platu zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním. Plánovanými 10 miliónmi eur pre nastupujúcich pedagógov vláda len ťažko zabezpečí sľubovanú atraktivitu profesie.
Navrhnutý rozpočet nezohľadňuje zmeny, ktoré mal priniesť nový zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch. Tento zákon nielenže neznamená zásadný posun k atraktivite povolania, ale ani na to málo zmien, ktoré v ňom sú a mohli by viesť k skvalitneniu výchovno-vzdelávacieho procesu, vláda nie je ochotná prideliť v rozpočte potrebné financie. Tento fakt úplne jasne ukazuje, že sa pre školstvo vlastne opäť nič neurobí. Vláda tým zároveň deklaruje, že vzdelávanie nie je jej prioritou a ministerka nemá dostatočnú politickú podporu.
Vláda plánuje úplne neefektívne a nekoncepčne vyhodiť viac ako sto miliónov eur na obedy „zadarmo“ a tým skomplikovať situáciu školám s prevádzkou jedální. Naďalej nerieši situáciu s chýbajúcimi asistentmi, odbornými tímami, či učebnicami. Rodičia tak pre svoje deti z vlastného vrecka priplácajú za štandard, zatiaľ čo zo štátneho máme platiť napríklad predražený Edunet. Vychovávatelia budú mať naďalej nereálne nastavený úväzok a čoraz častejšie budeme zápasiť s nedostatkom kvalifikovaných pedagogických i nepedagogických zamestnancov.
Príbehy úspešných krajín so stabilne výkonnou ekonomikou a rozvinutou kultúrou sa začínajú výraznými investíciami a podporou kvality vo výchove a vzdelávaní. Neochota investovať v čase prosperity sa nám vráti v odchode mnohých mladých ľudí do zahraničia a v ďalšej devalvácii vzdelania na Slovensku. Vládou schválený rozpočet na rok 2019 je preto mimoriadne zlou správou pre budúcnosť Slovenska.
V médiách:
https://domov.sme.sk/diskusie/3352471/1/rozpocet-pre-skolstvo-je-prehrou-slovenska-tvrdi-komora-ucitelov.html https://www.webnoviny.sk/rozpocet-pre-skolstvo-je-zavaznou-prehrou-slovenska-tvrdia-ucitelia-a-kritizuju-obedy-zadarmo/ http://www.humanisti.sk/view.php?cisloclanku=2018100052